Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 30/2012 → Hnutie čistých sŕdc
Mám 18 rokov a chodím na strednú školu. Pochádzam z katolíckej rodiny, v ktorej nebolo ani násilie, ani alkohol. Ale nakoľko si spomínam, len zriedka sme sa spolu modlievali a vôbec sme nečítali Sväté písmo. Zanedbali sme duchovný život, čo oslabilo našu vieru aj atmosféru opravdivej lásky v našej rodine. Pritom o vieru sa treba každý deň starať a rozvíjať ju.
Ani ja som donedávna o vieru nedbal. Bol som vlažný, pasívny, „mŕtvy“ kresťan. Keď som začal študovať na strednej škole, vzťahy v našej rodine, ktoré boli dovtedy ľahostajné, sa začali zhoršovať. Diabol víťazil v našich srdciach vďaka častým hádkam, duchovnej lenivosti a rozdeleniu, ktoré viedlo až k separácii mojich rodičov. Jediným prístavom dobra zostala moja babka a mama, ale babka zakrátko nato zomrela a v našej domácnosti zavládla prázdnota. Dnes vidím, že som stratil veľký poklad, ktorý som si predtým nevážil.
Psychicky som sa zrútil a v tejto kritickej chvíli svojho života som poprosil o pomoc Ježiša a Pannu Máriu. Asi prvý raz v živote som sa vrúcne, ba až s plačom pomodlil ruženec. Po tejto modlitbe som pochopil, že sa musím modliť každý deň, že sa musím učiť aj napriek neúspechom a zmeniť celý svoj život.
Ale diabol sa nevzdával... Namiesto toho, aby som bojoval proti hriechu a pokušeniam, začal som prehlušovať svoje svedomie a padal som nadol. Zanedbával som modlitbu, dlhú dobu som neprijímal Eucharistiu, neučil som sa a prejedal som sa... Škola bola pre mňa druhoradá. Najdôležitejšie bolo, aby som sa najedol, vyspal, pozrel si film a venoval sa kamarátom. Zašlo to až tak ďaleko, že som sa celý mesiac neumýval. Neskôr som začal mať problémy s masturbáciou. Úpenlivo vás prosím, nikdy neupadnite do tohto hriechu! Nevstúpte na cestu pornografie! Diabol používa pekný obal, keď chce zožať svoju úrodu, zvlášť medzi mladými ľuďmi so slabou vierou.
Po istom čase som dospel k záveru, že život nemá zmysel, a mal som samovražedné myšlienky. Musel som sa rozhodnúť: alebo svoj život zmením, alebo s ním skoncujem! Bol to dôsledok hriechu, v ktorom som tvrdohlavo zotrvával a z ktorého som nechcel ani nevládal vyjsť.
Jedného dňa som napísal list a odišiel na osamelé miesto, kde som chcel ukončiť svoj život. Po ceste som si v myšlienkach opakoval: „Bože, alebo mi nejako pomôž a obráť ma, alebo spácham samovraždu!“ Vedel som, že ak Boh existuje, určite ma počuje. Opil som sa, aby som necítil bolesť, a v takomto stave som sa začal modliť ruženec. So slzami som prosil Pannu Máriu o pomoc. Cítil som sa rovnako ako vtedy, keď som sa prvý raz v živote úprimne pomodlil ruženec. Zrazu som si uvedomil, že pred dvetisíc rokmi jeden Človek z lásky obetoval svoj život za všetkých ľudí a zvíťazil nad všetkými ľudskými hriechmi a slabosťami! Tým Človekom je Ježiš Kristus, ktorý nám daroval nový život – život v láske, život s Bohom. Na príhovor Panny Márie ma zachránil pred samovraždou.
Čo sa týka môjho ďalšieho života, nebol taký jednoduchý, ako som si spočiatku myslel. Bolestne som sa presvedčil, že každý deň musím bojovať. Hriechy sa vracali. Podliehal som lenivosti, masturbácii, obžerstvu... Ale Ježiš sa ma nevzdal a nikdy sa ma nevzdá, ale vždy sa bude o mňa postará a ja sa k nemu budem vracať. Dodnes sa mi stávajú ťažké pády, ale Božia láska je silnejšia. Pán si ma chce držať pri sebe. My však musíme vykročiť a spolupracovať s ním aj napriek námahe, pretože on nikoho do ničoho nenúti – až tak rešpektuje našu slobodu. Musíme mu povedať: „Áno, Ježišu, chcem žiť s tebou. Pomôž mi!“
Zanedbanie duchovného života môže mať tragické dôsledky nielen pre náš pozemský život, ako sa to stalo mne, ale aj pre náš večný život po smrti. Môj život je teraz ustavičný boj a mojimi zbraňami sú modlitba, Eucharistia, častá spoveď a ustavičná práca na sebe. Je to náročné, ale život máme len jeden a od neho bude závisieť naša večnosť.
Chcem vám povedať, že Ježiš čaká na každého a na každú z vás vo sviatosti zmierenia a každú dušu chce uzdraviť a mať ju pri sebe. Predovšetkým tvoju!
