Bez viery nie je možné nadviazať osobný vzťah s Bohom. List Hebrejom nás učí: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú“ (11, 6).
Svätá Faustína vedela, že ľudský rozum dokáže rozlíšiť skutočné a zdanlivé dobro len vtedy, keď je podriadený viere. Napísala: "Často prosím Pána Ježiša o múdrosť osvietenú vierou. Vyjadrujem to Pánovi týmito slovami: ,Ježišu, daj mi múdrosť, veľkú múdrosť len na to, aby som ťa lepšie poznala, lebo čím lepšie ťa budem poznať, tým vrúcnejšie ťa budem milovať. Ježišu, prosím ťa o veľkú múdrosť, aby som mohla chápať veci Božie a vyššie. Ježišu, daj mi veľkú múdrosť, ktorou budem poznávať tvoju božskú podstatu a tvoj vnútorný trojjediný život. Osvieť moju myseľ svojou zvláštnou milosťou. Aj keď ma Cirkev posilňuje svojou milosťou, viem, že je ešte veľká pokladnica milostí, ktoré ty, ó, Pane, udeľuješ na naše prosby. A ak sa ti moja prosba nepáči, tak vo mne, prosím ťa, nevzbudzuj túžbu po takejto modlitbe‘" (Denníček 1474).
Rozum osvietený vierou pomáha vidieť pravú podstatu všetkých vecí, umožňuje vidieť to, čo na prvý pohľad nevidno. „Keď som sa ponorila do modlitby, bola som v duchu prenesená do kaplnky a videla som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii. Na mieste monštrancie som videla ctihodnú tvár Pána a Pán mi povedal: ,Čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľká viera. Vidíš, hoci zdanlivo nie je vo mne ani stopa života, predsa v skutočnosti je tu obsiahnutý v celej plnosti, a to v každej hostii, ale aby som mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá mi je živá viera‘“ (Denníček 1420).
Boh môže premieňať naše srdce a očisťovať našu dušu len vďaka viere. Preto chce, aby sme rozvíjali svoju vieru a posilňovali ju. Je veľmi rád, keď v nás nájde vieru.
„Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému voči mojim zástupcom. Ale vedz, že ľudia dušu celkom nepochopia, lebo je to nad ich možnosti. Preto som ja sám zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilniť tvoju dušu, aby si neustala na ceste. Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v týchto chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a môžem v jednom okamihu vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v žiadnych knihách to nevyčítaš, žiaden spovedník nie je schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežil prvý kvôli tebe v Olivovej záhrade. Na moju dušu zaľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel z tohto utrpenia pre moju zvláštnu lásku k tebe a pre vysoký stupeň svätosti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je môjmu srdcu najbližšie‘“ (Denníček 1487).
Utrpenie Ježiša, Pána celého vesmíru, zväčšuje to, že nedôverujeme jeho nekonečnému milosrdenstvu. On sa chce dať ľuďom celý, chce ich spasiť, ale niektorí nemajú vieru a nechcú ho prijať. „Ježiš opäť povedal láskavo: ,Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, a duše nechcú veriť v moju dobrotu‘“ (Denníček 177). „Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dobrotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu“ (Denníček 300).
Démoni ako duchovné bytosti môžu vidieť Ježiša a zakusujú jeho moc a spravodlivosť, ale dobrovoľne si vybrali postoj vzbury. Nemôžu predstierať, že Boh
neexistuje alebo že Ježiš nie je Boží Syn. Zato človek môže žiť tak, ako keby Boh neexistoval a nemiloval človeka. Avšak utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sú dostatočným svedectvom o existencii Boha a o jeho láske. Ježiš povedal sestre Faustíne: „Spomínajte na moje umučenie a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám“ (Denníček 379).
Sväté písmo hovorí, že skutočná láska vyháňa strach (1 Jn 4, 18). Viera v Ježišovu dobrotu nás napĺňa jeho láskou a oslobodzuje nás od každého strachu. Potvrdzuje to aj svätá Faustína: „Pán mi povedal: ,Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Kto sa ťa smie dotknúť, keď si so mnou? Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spoľahla na mňa. Obdarúvam ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí‘“ (Denníček 453). Bez viery a dôvery neexistuje skutočná láska.
„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy... Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete“ (Prvý Jánov list 4, 10 – 17). Ježiš zaplatil svojou krvou za naše hriechy a s láskou nám ponúka spásu, ktorú môžeme dosiahnuť skrze vieru a dôveru. Dôverujme teda Ježišovi a nasledujme ho, aby sme mohli mať účasť na večnom živote. Svätá Faustína hovorí: „Ó, môj Bože, ako mi je ľúto ľudí, ktorí neveria vo večný život. Modlím sa za nich, aby aj ich zasiahol prameň milosrdenstva a aby ich Boh privinul do svojho otcovského lona“ (Denníček 780).
Vyprosujme dar viery aj svojim blízkym a všetkým hovorme o Božom milosrdenstve, ktoré prináša spásu. „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (Rímskym 10, 14).
Ježiš ráta s každým z nás. Preto buďme apoštolmi jeho milosrdenstva.
