Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 19/2010 → Veda a viera
Podobizeň na Turínskom plátne (látka, do ktorej bolo zavinuté Ježišovo mŕtve telo) je neopakovateľným druhom „fotografie“ na smrť umučeného človeka. Tento človek prešiel nesmierne veľkým mučením: dostal údery po tvári, bili ho palicou, bičovali ho rímskym bičom, korunovali ho tŕním, padal, klincami ho pribili na kríž a bok mu prebodli kopijou. Obraz umučenia, ktorý zachytáva Turínske plátno, je až do najmenších detailov zhodný s evanjeliovými opismi umučenia a smrti Ježiša Krista.
Krv presiakla do štruktúry plátna a zanechala na ňom výrazné tmavé škvrny. Podobizeň tela je zachytená len na povrchu vláken a je svetlá. Krvné zrazeniny na plátne sú neporušené. Svedčia o tom, že Ježišovo telo z plátna nevybrali. Inak by na ňom boli stopy po odtrhnutí tela od plátna. Telo tajomným spôsobom preniklo cez plátno, do ktorého bolo zavinuté, a zanechalo na ňom svoj odraz vo fotografickom negatíve. Len viera nám hovorí, že sa to stalo vo chvíli zmŕtvychvstania.
V roku 1978 Turínske plátno všestranne skúmala skupina zväčša amerických vedcov, ktorí boli združení v STURP (The Shroud of Turin Research Project). Použili najnovšiu vedeckú techniku s celkovou hmotnosťou vyše sto ton, ktorú na tento účel priviezli z USA. Približne 120 hodín všestranne skúmali Turínske plátno. Medziiným ho fotografovali na priamom umelom svetle aj cez clonu, urobili fotografie pri neviditeľnom ultrafialovom aj infračervenom svetle, röntgenovali ho, vyhotovili rádiografické aj spektroskopické snímky. Použili aj digitálne fotografie, ako aj makro a mikrofotografiu. Takto dôkladne preskúmali celé Turínske plátno.
Tento výskum potvrdil nasledovné: 1. na Turínskom plátne je mužská krv skupiny AB; 2. podobizeň na plátne určite nie je namaľovaná; 3. pri ultrafialovom svetle na plátne vidno mnoho rán po bičovaní, ktoré voľným okom nevidno; 4. aj na skrytej ploche plátna sa našiel peľ rastlín (slávny švajčiarsky kriminológ Max Frei našiel na Turínskom plátne peľ rastlín, ktoré sa vyskytovali len v oblasti Galilejského jazera v Kristovej dobe, takže plátno sa tam iste nejaký čas nachádzalo).
5. Obraz sa nachádza len na povrchu tkaniny. Vznikol v dôsledku okysličenia vonkajších vláken ľanu. Znížená intenzita okysličenia vláken prispela k vzniku trojrozmernej podobizne. Obraz na Turínskom plátne je celkom na povrchu vláken. Zafarbené sú iba vlákna, ktoré sa nachádzajú celkom na povrchu. Tieto vytvárajú obraz, ktorý vznikol v dôsledku oxidácie veľmi tenkej vrstvy, ktorá má hrúbku 180 – 600 nanometrov, čiže je tenšia než baktéria (nanometer = 10-6 mm). Pre porovnanie: priemer ľudského vlasu je 100000 nanometrov. Táto farba sa nedá nijako odstrániť, ani s pomocou chemikálií. Je odolná aj voči účinku slnečných lúčov. Pod krvnými zrazeninami sa obraz nevytvoril. Všade, kde sú krvavé škvrny, povrch vláken, ktoré tvoria obraz, nie je sfarbený. Obraz má priesvitnožltú farbu. Nenašli sa na ňom stopy po farbe ani po nijakom farbive. Podobizeň vznikla na plátne, do ktorého bolo zavinuté telo, a aj napriek tomu je jej obraz, vo fotografickom negatíve, dokonale plochý. Vôbec sa nezdeformoval a v súlade s optickými zákonmi je to rovnobežný odraz. Veda nedokáže dostatočne vysvetliť mechanizmus prenosu podobizne z tela na plátno. Americký vedec J. Jackson preto napísal: „Na základe fyzikálnochemických procesov, ktoré dnes poznáme, môžeme tvrdiť, že podobizeň na plátne nemala ako vzniknúť. Avšak existuje napriek tomu, že nedokážeme vysvetliť proces jej vzniku.“
Veľký prínos do výskumu Turínskeho plátna vniesla informatika. Vďaka nej sme získali digitálnu fotografiu plátna s najvyšším rozlíšením. Takto sa odhalili všetky podrobnosti, ktoré nebolo možné sledovať priamo. Zistilo sa, že na plátne je odtlačok dvoch mincí z Pilátovej doby. Jedna je vo výške pravého oka a druhá na viečku ľavého oka človeka z plátna. Na pravom oku sa nachádza odtlačok mince lepton lituus, ktorú razili medzi rokmi 29 – 32 po Kristovi v dobe Poncia Piláta. Zato na odraze ľavého oka rozpoznali mincu, ktorú dal raziť Pilát na počesť Júlie, matky cisára Tibéria, len v roku 29 po Kristovi.
Podobizeň na plátne sa vyznačuje veľkou jemnosťou farby, ktorá ho tvorí. Obraz je vytvorený vďaka jemnej, klesajúcej intenzite žltej farby na rôznych úrovniach. Takto vytvára trojrozmernú informáciu, ktorú objavili a zmerali vedci zo STURP počas výskumu v roku 1978.
Americký vedec Eric Jamper a John Jackson z NASA pomocou analyzátora fotografií VP8 z NASA vytvorili prvé trojrozmerné fotografie Turínskeho plátna. Giovanni Tamburelli z Turínskej univerzity vytvoril pomocou digitálnych zariadení dokonalejšie trojrozmerné fotografie podobizne z Turínskeho plátna.
V roku 2002 Turínske plátno dôkladne konzervovali. Bola to ideálna príležitosť na podrobný výskum. Preskúmali aj zadnú stranu tejto výnimočnej relikvie. Naskenovali celý povrch Turínskeho plátna spredu aj zozadu. Dvaja vedci z Padovskej univerzity, Giulio Fanti a Roberto Maggiolo, skúmali naskenovaný materiál a urobili fantastický objav. Zistili, že na opačnej strane plátna je slabo viditeľný obraz tváre. Nachádza sa presne na mieste, kde je podobizeň tváre na čelnej strane plátna (Fanti a Maggiolo uverejnili výsledky svojho výskumu 14. 4. 2004 vo vedeckom časopise Journal of Optics of the Institute Physics in London). Na zadnom povrchu Turínskeho plátna vidno tvár aj ruky. Podobizeň na zadnej strane plátna má rovnaké vlastnosti ako obraz na prednej strane. Je to fotografický negatív. Vznikol vďaka tajomnému zafarbeniu na povrchu vláken. Je trojrozmerný. Podobizne spredu aj zozadu sa zhodujú vo všetkých detailoch. Zhodujú sa v rozmeroch, tvare aj polohe. Nedošlo k priamemu pôsobeniu obrazu z prednej strany plátna na obraz na zadnej strane, nakoľko ľanové plátno nie je zafarbené vo svojom vnútri. Tento úžasný objav dvojitého obrazu na Turínskom plátne je ďalším potvrdením toho, že tieto podobizne nemohol namaľovať nijaký ľudský génius. Súčasná veda ich nedokáže vytvoriť a celkom iste nevznikli v dôsledku nejakých prirodzených procesov.
Zdravý rozum a logika nám hovoria, že v takomto prípade treba s hlbokou vierou a pokorou prijať, že tajomstvo vzniku tejto jedinečnej podobizne na Turínskom plátne sa udialo vo chvíli zmŕtvychvstania. Pán, ktorý vstal z mŕtvych, zanechal na Turínskom plátne úžasný obraz svojho umučenia a smrti a daroval nám vecný dôkaz o svojom zmŕtvychvstaní, aby sme neboli neveriaci, ale veriaci.
