Autor: editorial staff
Milujte sa! 5/2007 → Cirkev
V chráme svätého Charbela v meste Annaya sa nachádza bohatá dokumentácia o vyše šesťtisíc zázračných uzdraveniach. Iste je to však len malá časť zázračných znamení , ktoré sa stali na príhovor svätého pustov-níka z Libanonu. Desať percent z nich sa týka nepokrstených, moslimov, drúzov a tak isto vyznávačov iných náboženstiev. Vybrali sme niekoľko z nich.
Uzdravenia z posledných rokov
V jeseni roku 2004 päťdesiatštyriročná Francúzka Bernadetta Maria Helena Vernamatová z mesta Orange sa vybrala na púť do Libanonu k hrobu svätého Charbela. Žena mala zhubnú rakovinu prsníkov a žalúdka. Po prijatí sviatosti zmierenia a Eucharistie sa pri hrobe svätého Charbela pomodlila celý ruženec. Vyšetrenie, ktorému sa podrobila po návrate domov, preukázalo úplné uzdravenie.
George Younan je americký kardiológ. Roku 2004 sa mu v ušiach objavil zvláštny šum a bolesti hlavy. Ukázalo sa, že to bolo spôsobené upchávaním hlavnej tepny, ktorá krvou zásobuje mozog. Bola nutná operácia, ktorá však bola veľmi riskantná a mužovi hrozilo ochrnutie alebo dokonca smrť. Napriek tomu sa George rozhodol pre zákrok. Keď sa dozvedel termín operácie, jeho žena sa začala vrúcne modliť k svätému Charbelovi a prosila ho o príhovor u Boha, aby sa jej manžel uzdravil. Nasledujúci deň sa George cítil výborne a prestali všetky jeho bolesti. Lekárske vyšetrenia ukázali, že tepna sa nevysvetliteľným spôsobom vrátila do normálneho stavu.
Libanončanka Malake Michel Malek sa narodila roku 1950 so znetvorenými nohami. Mohla sa pohybovať len pomocou bariel a špeciálneho ortopedického zariadenia. Niekoľkonásobné operácie boli neúspešné. Roku 2004 Malake strávila tri dni v kláštore v Annayi pri hrobe svätého Charbela, kde sa postila a modlila za svoje uzdravenie. Hneď po návrate domov bola uzdravená, jej nohy sú normálne. Žena okamžite vycestovala späť k hrobu svätého Charbela, aby sa poďakovala za svoje zázračné uzdravenie.
Roku 1992 švédske a britské noviny, medzi nimi i The Guardian, informovali o pätnásťročnej Samire Hannach, ktorej sa zjavil svätý Charbel u nej doma neďaleko Štokholmu. Odvtedy z portrétu svätého Charbela, ktorý má Samira vo svojej izbe, vyteká zvláštny olej, ktorý má liečivé účinky.
Každý mesiac bude rana krvácať
Začiatkom januára 1993 Nouhad Al-Chami, päťdesiatdeväťročná Libanončanka, matka dvanástich detí, úplne ochrnula na ľavú stranu. Jej stav navyše komplikovalo upchatie krčnej tepny. Nouhad mohla jesť a rozprávať len s čoraz väčšími ťažkosťami. Podľa názorov lekárov bolo možné ešte skúsiť operáciu, ale šance na úspech boli minimálne. Manžel a deti vložili svoje nádeje už len do Boha. Najstarší syn chorej matky, Saad, sa vybral na púť do neďalekého kláštora v Annayi, kde sa nachádza hrob svätého Charbela, a tu na jeho príhovor prosil za uzdravenie svojej matky. Po návrate domov jej natrel krk tekutinou, ktorá vyteká zo svätcovho tela. Žena veľmi trpela a modlila sa k Panne Márii i k svätému Charbelovi o skorú smrť. Najbližšiu noc mala zvláštny sen. Snívalo sa jej, že pri jej lôžku sa objavil svätý Charbel ešte s jedným rehoľníkom a povedal jej, že jej prišiel zoperovať krk. Chorá spočiatku nesúhlasila, ale napokon uverila mníchovým argumentom, že len vtedy ozdravie, keď sa dá operovať. „Ako ma môžu operovať, keď nemajú chirurgické nástroje ani anestetické prostriedky?“, pýtala sa sama seba, chvejúc sa od strachu. O chvíľu zacítila na krku rehoľníkove ruky a prenikla ju veľká bolesť, ale nemohla sa brániť ani kričať. Keď sa operácia skončila, priblížil sa druhý rehoľník, pomohol jej sadnúť si, upravil vankúš a podal jej pohár vody. Povedala mu, že má ochrnutý aj jazyk a nemôže piť bez slamky. Rehoľník ju ubezpečil, že už je zdravá a už môže sama jesť, piť, chodiť a aj pracovať. Potom obaja rehoľníci zmizli v tajomnom svetle. Keď sa sen skončil, Nouhad sa prebudila a s radosťou zistila, že jej ochrnutie úplne zmizlo. Sama vstala z postele a bez akýchkoľvek ťažkostí začala chodiť po izbe. Keď sa pozrela do zrkadla, zistila, že má na krku po oboch stranách dve jazvy, každú s dĺžkou 12 centimetrov, so švami, z ktorých viseli konce čiernych chirurgických nití. Krk i nočnú košeľu mala celú zakrvavenú. Keď sa prebudil jej manžel, začal kričať, lebo videl manželku zakrvavenú a s jazvami na krku prechádzať sa po izbe. Čo sa s ňou udialo, predsa bola ochrnutá a vôbec nemohla vstať z lôžka? A odkiaľ tá krv? Nouhad manžela upokojila a podrobne mu porozprávala o nočnej návšteve svätého Charbela, o operácii a o svojom úplnom uzdravení.
Ešte v ten deň celá rodina Al-Chami odišla do kláštora v Annayi, aby predstavenému oznámili zázračné uzdravenie skrze svätého Charbela. Na druhý deň Nouhad navštívila nemocnicu v Bejrúte a stretla sa s lekármi, ktorí ju liečili. Môžeme si predstaviť ich údiv, keď po dôkladných vyšetreniach a odstránení stechov zistili, že z lekárskeho hľadiska sa jej úplné uzdravenie nedá vysvetliť a tak perfektne zašité rany ešte nevideli.
Správa o zázračnom uzdravení Nouhad Al-Chami vyvolala veľký ohlas v masmédiách v celom Libanone. Do ich domu začali prúdiť davy zvedavcov. Miestny farár aj rodinný lekár im radili presťahovať sa do iného mesta. Jednej noci sa jej však vo sne znova zjavil svätý Charbel a povedal jej: „Operoval som ťa, aby sa ľudia obrátili, keď uvidia tvoje zázračné uzdravenie. Veľa ľudí sa odvrátilo od Boha, prestali sa modliť, pristupovať k sviatostiam a žijú tak, ako keby Boha nebolo. Prosím ťa, aby si chodila do kláštora v Annay na svätú omšu k aždý 22. deň v mesiaci. Na pamiatku tvojho uzdravenia až do konca života budú tvoje pooperačné rany každý 22. deň v mesiaci krvácať.“
Odvtedy každý mesiac v deň svojho uzdravenia Nouhad prichádza do kláštora v Annayi a spolu s veľkým množstvom pútnikov sa zúčastňuje na svätej omši a ďakuje za svoje zázračné uzdravenie. Ešte treba pripomenúť iný zvláštny jav. Obraz svätého Charbela, ktorý má vo svojom dome, začal vylučovať voňavý olej, ktorý má také zloženie, aké sa v prírode nevyskytuje. Navyše v záhrade rodiny Al-Chami rástol veľký dub, ktorý – ako hovorí Nouhad – požehnal svätý Charbel, aby každý, kto sa napije čaju z vývaru jeho listov, bol uzdravený.
Roku 1996 bola v Libanone zázračne uzdravená tridsaťročná Naďa Sader, matka dvoch detí. Bola to veľmi bohatá žena, ktorá priam zbožňovala luxusný a zábavný životný štýl. Jedného dňa úplne ochrnula a nejaký čas ju trápili veľké bolesti. Nepomáhala ani liečba v najrôznejších európskych klinikách, ani vyšetrenia u najlepších odborníkov. Nábožná priateľka chorej Nadi poradila, aby prijala sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie a modlila sa za svoje uzdravenie na príhovor svätého Charbela. Dala jej tiež vypiť vývar z listov dubu z jej rodinnej záhrady, ktorý mal požehnať svätý Charbel, keď sa jej ukázal vo sne. Naďa spočiatku všetky priateľkine rady s posmechom odmietala, ale po niekoľkých dňoch veľkého utrpenia súhlasila. Najprv sa sviatostne zmierila s Bohom a prijala Eucharistiu. Začala sa tiež modliť a prosiť svätého Charbela o príhovor. Po modlitbe súhlasila aj s vypitím vývaru z listov požehnaného dubu. Po prvom dúšku zacítila strašnú bolesť, začala kričať a omdlela. Neskôr povedala, že pred omdletím uvidela Najsvätejšie Srdce Ježišovo obklopené intenzívnym svetlom. Potom stratila vedomie a prebrala sa až po troch dňoch. Po prebratí sama vstala z postele a ukázalo sa, že ochrnutie úplne zmizlo. Naďa mohla začať zasa normálne žiť, ale už inak ako predtým. Pochopila, že človek, ktorý žije tak, ako keby Boha nebolo, je najväčším úbožiakom na zemi, hoci by vlastnil aj veľké materiálne dobrá. Odvtedy denne číta Sväté písmo, modlí sa ruženec, pravidelne pristupuje k sviatostiam, je verná manželovi, vychováva svoje deti a pomáha chudobným.
Rôzne príbehy zázračných uzdravení poukazujú na skutočnosť, že – ako výstižne poznamenal A. Saint-Exupéry, autor Malého princa – „to, čo je najdôležitejšie, je očami neviditeľné“ – a teda návrat k Bohu a každodenný život vo viere. Hlavná misia svätého Charbela bola a je pripomínať ľuďom cez znaky a zázraky, že Boh jestvuje, že čas nášho pozemského života je krátky a nemožno ho premrhať, ale treba ho využiť na dozrievanie k láske, lebo vo chvíli smrti sa bude brať do úvahy len láska. „Kristus vie, čo je vo vašich srdciach,“ hovorieval svätý Charbel, „a preto ich túži premieňať. Nehľadajte pravdu bez Krista. Keď ho spoznáte, spoznáte Pravdu a získate slobodu a lásku. Kristus túži, aby ste boli slobodní a aby ste sa naučili milovať. Buďte si istí, že s Kristom premôžete všetko zlo.“
Svätí sú viditeľným znakom neviditeľného Boha, milujú nás a konajú mocou jeho lásky. Inými slovami, to sám Boh koná skrze nich, apeluje na našu slobodu, ukazuje nám konečný zmysel nášho pozemského života – nebo. Vyzýva nás k obráteniu, aby sme zanechali cestu hriechu, ktorá nás vedie do strašnej skutočnosti pekla a nabáda nás k vytrvalej každodennej modlitbe, pravidelnej spovedi, častému svätému prijímaniu a k životu podľa evanjeliových zásad.
