Autor: Jacek Pulikowski,
Milujte sa! 1/2006 → V kruhu rodiny
K svojej sexualite a plodnosti možno mať dva postoje: buď sa prijať, prijať svoju biológiu, prirodzenosť (ekológiu) Božieho stvorenia, alebo sa neprijať – pokúšať sa opravovať prírodu a tým opravovať aj Boha v jeho stvoriteľskom diele.
V prvom prípade poznáme svoju prirodzenosť a svoj vklad do nej, teda aj vklad do koncepcie Stvoriteľa. V druhom prípade rozvíjanie antikoncepcie ako zdanlivo lepšej, modernejšej, stojí proti koncepcii Stvoriteľa, zároveň však zavrhuje skutočnú prirodzenosť človeka. A v tejto druhej situácii človek vždy prehráva. Sám, osobne. Prehráva každý, komu sa zdá, že prírodu – v konečnom dôsledku Pána Boha – prekabátil, oklamal, že využil to, čo je príjemné, a zavrhol to, čo sa zdá v Božom pláne lásky nevýhodné. Na takomto človeku sa to prejavuje. On sám je v tom všetkom najväčší chudák.
A pretože sa nemôžeme dostať k ľuďom tvrdením: „Pán Boh to pre teba naplánoval a je to dobré“ – lebo s tým sa nedostaneme ku všetkým mladým ľuďom – prejdime na rovinu ekológie: „Toto je zdravé. Toto je v súlade s prírodou, toto nie je. Toto je zničujúce.“
Nebudem sa teraz zaoberať celou problematikou škodlivosti antikoncepcie, to si možno niekde prečítať. Avšak antikoncepcia ako taká je postojom človeka, ktorý chce napraviť prírodu, opraviť Pána Boha. Je to poľutovaniahodný postoj v porovnaní so zámerom Tvorcu. Veď na začiatku 21. storočia máme dostatočné poznanie o ľudskej plodnosti a nemusíme sa jej báť a zo strachu ju ničiť. Skutočne sa môžeme naučiť rozoznávať plodnosť a využívať ju najlepšie, ako sa dá. Tu treba jedným dychom dodať: nutnou podmienkou správneho používania prirodzených metód je zapojenie muža do interpretácie ženiných pozorovaní. Ak ho to zaujme – a muža to v jeho zvedavosti nemusí len zaujímať, ale priamo fascinovať –, potom je veľká nádej, že takému manželstvu sa bude dariť. Oveľa horšie to je vtedy, keď to musí robiť poza jeho chrbát – niekedy je na to odkázaná –, vtedy nech sa pokúsi postupne ho do tohto sledovania zatiahnuť.
Vo všeobecnosti ľudia nie veľmi rozlišujú medzi antikoncepčným a prirodzeným prístupom k plodnosti. Často hovoria: „Veď ide o to, aby sme nemali deti. A či to dosiahneme prirodzenou cestou alebo umelou (,modernou‘, ,vedeckou‘), je až druhoradé.“ To je úplne popletené a zamotané.
Po prvé, pri prirodzených metódach nejde o to, aby sa nepočali deti. Ide o to, aby sa počali – ale vtedy, keď sme schopní prijať ich, a toľko, koľko sme v najlepšej viere uznali za optimálne pre našu rodinu. Ba čo viac, prirodzené metódy sú veľmi nápomocné v prípade ťažkostí s počatím. Pomáhajú určiť príčinu problémov a vybrať najvhodnejší čas sa pohlavný styk, aby tak bola najväčšia šanca na počatie. Prirodzené metódy slúžia človekovi, ktorý akceptuje svoju prirodzenosť a uznáva, že život dieťaťa je dôležitejší ako sexuálny zážitok. Takto je manželské spolužitie podriadené vyššiemu cieľu, plodnosti. Neznamená to zriekanie sa sexuálnej rozkoše, naopak, tá je plnšia a hlbšia, lebo je znásobená čakaním manželov na seba a nie je blokovaná strachom z následkov styku. Dá sa povedať, že prirodzená metóda je „čisto ekologická“ tak v telesnom, psychickom, ako aj v morálnom rozmere. Prirodzené metódy a ich používanie nie sú v žiadnom smere škodlivé (toto nespochybňujú ani ich nazarytejší odporcovia). A prirodzené metódy sú napokon aj výchovné: angažujú rozum a vôľu, učia sebaovládaniu a zodpovednosti za následky svojho konania, teda vlastnostiam, ktoré sú veľmi potrebné pre celý život.
No v antikoncepcii ide o to, aby sa deti nepočali. Cieľom antikoncepcie je „zneplodnenie“ človeka alebo aktu. Plodnosť je zdrojom strachu, je vnímaná ako choroba, ako niečo, proti čomu treba bojovať a ničiť. Je to teda postoj neprijatia svojej prirodzenosti. Antikoncepcia slúži postoju človeka, ktorý neakceptuje svoju prirodzenosť a myslí si, že sexuálna rozkoš je dôležitejšia ako život dieťaťa. Takto je antikoncepčné spolužitie podriadené „vyššiemu cieľu“, ktorým je sexuálna rozkoš. Biedou tohto myslenia je fakt, že človek sa namáha, aby znásobil rozkoš, ale tá je postupne čoraz menšia a povrchnejšia. Toto vyplýva tak z možnosti spolužitia „na zavolanie“ (vzájomná príťažlivosť nerastie čakaním), ako aj z blokov vyplývajúcich z následkov pohlavného aktu, ktorým môže byť počatie dieťaťa (veď práve tento strach vedie k používaniu antikoncepcie). Dá sa povedať, že antikoncepčný postoj odporuje ekológii tak v telesnom, psychickom, ako aj morálnom rozmere. Každá antikoncepcia je škodlivá pre telesné a psychické zdravie. Ba viac, má za cieľ ničenie zdravia. Veď antikoncepcia je nastavená na ničenie plodnosti, ktorá je dôležitým prvkom zdravia. A nedostatok zdravia v tejto oblasti je veľkou bolesťou mnohých manželstiev. Ak by teda antikoncepcia bola zdravotne úplne neškodná (ako sa ju niektorí pokúšajú predstavovať), musela by byť zárove? úplne neúčinná. Je jasné, že keď hovoria o neškodnosti, majú na mysli vplyv na zdravie „mimo“ plodnosti. Zdravie človeka ako osoby je neoddeliteľnou súčasťou telesno-psychicko-duchovného stavu a nemožno narušiť fungovanie zdravia v jednej oblasti bez vplyvu na fungovanie iných. (Je to zrejmé z pohľadu logiky, a to aj bez nejakých veľkých poznatkov biológie, medicíny či psychológie.)
Antikoncepcia je teda a-výchovná: uvoľňuje od používania rozumu a vôle, od sebaovládania a zodpovednosti za následky svojho konania (celé úsilie sa koncentruje na použitie prostriedku, zodpovednosť na seba preberá jeho výrobca). Výsledkom je, že antikoncepčný postoj smeruje k odmietnutiu počatého dieťaťa, ak prostriedky sklamú. Je v tom istá dôslednosť: oni od začiatku nechceli dieťa, „správne“ používali prostriedky, „na vine“ je výrobca. Prečo by teda mali na seba preberať nechcené následky? A tak napriek „zbožným želaniam“ výrobcov a vznešených hesiel, že antikoncepcia zabraňuje tzv. prerušeniu tehotenstva, skutočnosť je presne opačná.
Ak už niekto naozaj chce porovnávať prirodzený prístup s antikoncepčným, musí uznať, že sú úplne protikladné. Porovnať sa dá jedine tzv. účinnosť, ktorá je pre najnovšie prirodzené metódy vyššia ako pre najnovšie antikoncepčné prostriedky. Ak táto veta niekoho prekvapuje alebo sa mu vidí nepravdepodobná, znamená to, že sa nechal oklamať falošnou propagandou.
O konkrétnych antikoncepčných prostriedkoch nebudem hovoriť. Jedine kvôli pravde musím pripomenúť abortívnosť hormonálnych prostriedkov. Horlivo sa tají skutočnosť, že dnešné tabletky okrem antikoncepčných (proti počatiu) účinkov pôsobia aj abortívne (pri ceste oplodneného vajíčka vo vajcovode podráždia peristaltiku a počas etapy zahniezdenia vajíčka v maternicic zničia endometrium). Nijaká žena, ktorá berie tieto tabletky, nevie, či zaúčinkovala jej „antikoncepčnosť“, alebo „abortívnosť“. Preto sa morálna zodpovednosť týka súhlasu s potratom – zabitím prípadne počatého dieťaťa. Je jasné, že takúto zodpovednosť nemá oklamaný človek, ktorý si myslí, že ničí „len“ svoju plodnosť. Myslím si, že takých ľudí je veľa.
Spomeniem konkrétny preparát – tabletku RU 486. Je to typická potratová tabletka, ktorá sa nazýva antikoncepčnou. Jej použitie sa odporúča do siedmeho, ba až desiateho týždňa tehotenstva, pričom sa často označuje tajuplným menom: „liek na meškajúcu menštruáciu“. Poukážem na jej pracovný názov: 32486. Ďalší 32486-ty antikoncepčný preparát istej francúzskej firmy. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili, že antikoncepčný priemysel nie je nejakou domáckou výrobou. Je to celosvetovo rozvinutý priemysel. Na okraj stojí za to pripomenúť, ako sa tabletka RU dostávala do života (či skôr do smrti). Na jeseň roku 1988 vo Francúzsku prebiehala televízno – rozhlasovo – tlačová diskusia. Vyslovovali sa v nej významní ľudia vtedajšieho sveta vedy, kultúry, umenia, politici a samozrejme novinári. Niektorí tvrdili, že je to najväčší vynález 20. storočia, dobrodenie pre ľudstvo, ale ozývali sa aj hlasy o legálnom zabíjaní ľudí v doteraz nepredstaviteľnej miere. Napokon po dlhých a ostrých diskusiách padlo rozhodnutie: „Tabletku zavedieme, ale len na skúšku, len vo Francúzsku, len pre rodené Francúzky, ktoré už rodili, len v nemocniciach pod prísnym lekárskym dohľadom,“ atď. Po desiatich rokoch bola tabletka – legálne alebo nelegálne – prístupná na celom svete. Stala sa domácim nástrojom typu „urob si sám“ v oblasti zabíjania vlastných počatých detí. Ako zaujímavosť možno dodať, že medzi prvými rozhodnutiami novozvoleného prezidenta Billa Clintona bola popri obrane homosexuálov práve legalizácia tabletky RU. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili, aká silná lobby sa spriahla proti životu počatého dieťaťa.
Napokon ešte „posledný výkrik módy“ k preberanej téme. Zákon v USA chráni dieťa od chvíle, keď „sa vytvorí jeho hlava“. Dieťa dovtedy nie je chránené a nemá nijaké práva, osobitne právo na život. Preto vymysleli nasledujúcu procedúru: vyvolá sa pôrod, pričom sa dieťa obracia nôžkami dopredu a rodí sa celé dieťa okrem hlavy, ktorá ostáva v maternici. Potom sa dieťa zabije vysatím mozgu a vyberá sa z matky. Všetko sa deje legálne, v súlade so zákonom. V samotných Spojených štátoch tak ročne zomierajú tisíce detí.
Svet tak dospel k šialenstvu. Je to žiaľ logický dôsledok prijatia zásady, že človek má právo rozhodovať o živote a smrti, má právo určovať podmienky, po splnení ktorých sa človeku priznáva právo na život.
