Autor: Grzegorz Kucharczyk,
"Milujte sa!" 21/2011 → História
Bojovná laicizácia sa neuspokojí s vytlačením Cirkvi a kresťanstva z najdôležitejších oblastí verejného života, ale nárokuje si dominantné postavenie a prenasleduje tých, ktorí sa odvážia nesúhlasiť so záväznou „líniou pokroku a modernosti“. Takto laicizácia nadobúda všetky črty náboženstva.
Nové, bojovné náboženstvo
Krátko po páde komunizmu v Rusku a v tzv. ľudovodemokratických krajinách pápež Ján Pavol II. upozorňoval, že „demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, sa ľahko premení na otvorený alebo skrytý totalitarizmus“ (encyklika Centessimus annus z roku 1991). Toto varovanie Svätý Otec zopakoval a rozvíjal v ďalších dôležitých dokumentoch Učiteľského úradu Cirkvi. V podobnom duchu sa vyjadruje aj súčasný nástupca svätého Petra. Benedikt XVI. neraz verejne upozorňoval na hroziacu „diktatúru relativizmu“.
Keď sledujeme to, čo sa pred našimi očami deje v tzv. civilizovaných západných krajinách, môžeme povedať, že výstrahy pápežov sú celkom reálne. Bojovná laicizácia sa neuspokojí s vytlačením Cirkvi a kresťanstva z najdôležitejších oblastí verejného života, ale nárokuje si dominantné postavenie a prenasleduje tých, ktorí sa odvážia nesúhlasiť so záväznou „líniou pokroku a modernosti“. Takto laicizácia nadobúda všetky črty náboženstva (resp. pseudonáboženstva), a to bojovného (pseudo)náboženstva. Má svoje kánonické texty (napr. programové vyhlásenia najvýznamnejších predstaviteľov novej ľavice, od postmodernistov až po neomarxistov), apoštolov (liberálne médiá, ktoré plnia úlohu „liberálnej inkvizície“), ikony (napr. B. Obamu) a vyznávačov („vzdelaných voličov z veľkomiest“).
Represívna tvár tejto bojovnej laicizácie je najzjavnejšia v prípade tzv. zákona o rovnoprávnosti pohlaví, ktorý bol v posledných rokoch schválený na oboch brehoch Atlantiku. Podľa liberálnych autorov tohto zákona je úlohou nariadenia bojovať proti „homofobickým predsudkom“ a vylúčiť z verejného života „reč nenávisti“ (hate speech). Za pestovanie takýchto „predsudkov“ a používanie „reči nenávisti“ hrozí trest odňatia slobody alebo vysoká peňažná pokuta.
Takto sa vytvoril nástroj na prenasledovanie kresťanov, ktorí sa odvážia verejne pripomenúť učenie Svätého písma a Cirkvi o sexuálnych deviáciách. Pred niekoľkými rokmi vyvolal ohlas prípad švédskeho pastora, ktorý „sa odvážil“ takto konať (čiže svedomite vykonávať svoje pastoračné povinnosti), za čo ho postihlo niekoľkoročné týranie vo forme súdnych procesov.
Ako „homofóbia“ a „reč nenávisti“ je chápaný aj odpor kresťanov proti tomu, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať deti. Vo Veľkej Británii potrestali tých, ktorí odmietali dovolené depravovanie detí, tak, že donútili zatvoriť väčšinu katolíckych adopčných agentúr. Vedúci katolíckych agentúr sa museli rozhodnúť: alebo sa podriadia morálne neprípustnému zákonu (čiže budú sprostredkovávať adopciu aj pre homosexuálne páry), alebo ukončia svoju činnosť – vybrali si druhú možnosť.
Náboženstvo bojovnej laicizácie, ktoré sa usiluje získať totálnu nadvládu, má nepriateľský postoj voči prítomnosti iných náboženských, a zvlášť kresťanských symbolov vo verejnej oblasti. V tomto kontexte je kríž stále „znamením, ktorému budú odporovať“. Kríž narazil na odpor sudcov Európskeho súdu v Štrasburgu, ktorí Talianom prikázali odstrániť kríže zo škôl a iných verejných miest. Odpor voči krížu sa týka aj celkom nevinných – tak by sme predpokladali – prejavov kresťanského kultu, k akým patrí nosenie krížika na retiazke na krku. Pre bojovnú laicizáciu nie je nevinné nič, čo sa spája s kresťanstvom...
V roku 2006 riaditeľstvo British Airways (BA) požiadalo svoju pracovníčku, že má prestať nosiť na krku malý krížik, inak bude prepustená. Predstavitelia BA vysvetľovali, že toto rozhodnutie vyplýva z „jednotnej firemnej politiky, ktorá sa chce vyhýbať náboženským symbolom na odevoch svojich pracovníkov“. Problém bol však v tom, že riaditeľstvo britských aerolínii sa vyhýbalo, takmer ako ohňu, len kresťanským „náboženským prejavom“. Napríklad moslimské pracovníčky BA mohli bez problému nosiť na hlave šatky a pracovníci – sikhovia mohli nerušene nosiť na hlavách turbany, ktoré sú oveľa nápadnejšími „náboženskými prejavmi“ než maličký krížik...
Čo spája vyznávačov islamu a bojovných laicizátorov?
Všimnime si, že vo svojej nenávisti voči symbolu Spasiteľovho umučenia a smrti západní laicizátori, ktorí vášnivo propagujú toleranciu a multikultúrnosť, zdieľajú rovnaký postoj ako bojovní moslimovia či vlády moslimských štátov, ktoré dbajú na „čistotu“ islamu. Napríklad v Saudskej Arábii je zakázané nosiť krížik (dokonca aj pod oblečením) a praktizovať kresťanskú vieru. Prísne zakázaná je napr. skupinová modlitba alebo čítanie Svätého písma dokonca aj v súkromných bytoch. Dbá na to špeciálne zriadená náboženská polícia.
Pred vyše desiatimi rokmi saudskoarabská vláda požiadala diplomatické zastupiteľstvá škandinávskych krajín, aby nevyvesili v Rijáde (hlavnom meste Saudskej Arábie) svoje štátne zástavy, čo je všeobecne záväzná diplomatická norma. „Závadou“ na týchto zástavách sú (ako dlho ešte?) kríže na nich... Rovnaký dôvod mal aj nátlak saudskoarabskej vlády na leteckú spoločnosť Swiss Air, ktorú žiadali, aby neumiestňovala na chvostoch svojich lietadiel štátny znak Švajčiarskej konfederácie (čiže biely kríž na červenom pozadí).
Je azda toto porovnanie západných laicizátorov a moslimskej polície prehnané? Posledné udalosti potvrdzujú jeho opodstatnenosť. V júni 2010 tlač opísala prípad 57-ročného Ezzaza Aziza – Kopta (čiže egyptského kresťana), ktorý utiekol z moslimského Egypta z dôvodu náboženského prenasledovania. Azyl dostal v Holandsku. Tu ho však čakalo ďalšie prenasledovanie pre vieru. Aziz pracoval ako strojvodca v Amsterdame. Nedávno ho však z práce prepustili, pretože nosil na krku malý krížik. Zaujímavé je, že v tej istej dobe mohli jeho moslimské kolegyne nerušene nosiť na hlavách šatky, ktoré sú oveľa nápadnejšími náboženskými symbolmi...
Podobná situácia, akú zažila pracovníčka British Airways. Rozdiel bol v tom, že riaditeľstvo BA nakoniec dovolilo nosiť krížik. Prípad koptského strojvodcu z Holandska je však komplikovanejší (alebo inak povedané: radikálna laicizácia je čoraz agresívnejšia). Štátny dopravný podnik, ktorý Aziza zamestnával, tvrdil, že sa nejednalo o krížik, ale o retiazku, na ktorej visel: „Nosenie retiazky na vrchu odevu ohrozuje bezpečnosť práce, pretože sa môže do niečoho zamotať. Islamské šatky nepredstavujú takéto nebezpečenstvo,“ tvrdil spomenutý dopravný podnik na pojednávaní pracovného súdu. A súd prijal pochybné, ba až groteskné vysvetlenie zamestnávateľa. Sudcovia uznali, že v prípade Ezzaza Aziza sa nejednalo o náboženskú diskrimináciu, ale o zásady bezpečnosti práce... „Pán Aziz môže nosiť krížik na prsteni, náramku alebo ako náušnicu v uchu,“ dočítame sa v rozsudku amsterdamského súdu.
Nová, laická tradícia
Naježenie laicizátorov, ktoré pôsobí ako groteska, je zjavné aj v prípade vojny, ktorú vyhlásili Vianociam. Vodcom tejto vojny je USA a jej najdôležitejším nástrojom je výrok Najvyššieho súdu USA, ktorý nie prvý raz dokázal, že dokáže vytyčovať nové línie v politických a náboženských sporoch (porov. vyhlásenie z roku 1963, ktorým súd zakázal modlitbu na verejných školách, ďalšie vyhlásenie z roku 1987, ktorým sa zakázala aj tzv. minúta ticha pred začiatkom školského vyučovania, alebo rozhodnutie z roku 1973 v záležitosti Roe versus Wade, ktoré uzákonilo zabíjanie nenarodených ľudí). Iniciátormi procesu proti Vianociam sú bojovné laicizátorské organizácie typu American Civil Liberties Union (ACLU), ktoré systematicky podávajú žaloby, že prítomnosť vianočných betlehemov narušuje ich „náboženskú slobodu“ (alebo skôr ich slobodu od náboženstva).
V roku 1984 americký Najvyšší súd riešil žalobu podanú proti mestečku Pawtucket (Rhode Island), ktorého mestské zastupiteľstvo povolilo vystaviť na hlavnom námestí vianočný betlehem. Súd žalobu odmietol pomerom hlasov 5:4 a o záchrane betlehema rozhodla skutočnosť, že sa tam okrem Svätej rodiny nachádzal aj sob a Dedo mráz (Santa Claus). Sob a Santa Claus podľa väčšiny členov súdu „dostatočne zabezpečili svetský charakter vianočného betlehema“. Takto sa zrodila tzv. klauzula soba, ktorá doteraz zaväzuje v americkom súdnictve (čiže vianočný betlehem možno verejne vystaviť v prípade, ak obsahuje aj „svetské symboly“. Tento spôsob uvažovania ovplyvnil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1989 v procese, ktorý ACLU rozpútalo proti grófstvu Alleghenny).
K vytváraniu novej, svetskej vianočnej tradície svižne prispeli na oboch stranách Atlantiku veľké obchodné siete, pošty či školskí inšpektori. V roku 2006 anglické noviny Daily Mail preskúmali prítomnosť náboženských symbolov na vianočných pohľadniciach, ktoré sa predávali na britských poštách. Zistili, že len jedna zo sto pohľadníc má aspoň čiastočne náboženský obsah. Prevláda charakteristická novodobá móda. Kedysi sme sa na hodinách angličtiny učili, že „Happy Christmas“ znamená „Veselé Vianoce!“ Podľa výrobcov pohľadníc alebo majiteľov veľkých obchodných sietí, ako napr. Wallmart (USA), to už neplatí. Namiesto toho sa používa „šťastný december“ (Happy December), v obchodoch sa už nepredávajú vianočné svetielka (Christmas lights), ale „zimné svetielka“ (winter lights). Mestské zastupiteľstvá napr. v Birminghame organizujú „zimné sviatky“ (Wintervals) a na pohľadniciach kúpených na pošte nájdete prianie „Have a December to Remember“ („Pamätaj na december“)…
Vyskytujú sa aj zjavné prípady rúhania. Napríklad v tom istom roku 2006 bola vo Veľkej Británii v obehu pohľadnica, na ktorej boli betlehemskí pastieri zobrazení ako narkomani, ktorým sa v narkotickom opojení zjavil anjel.
Novú, svetskú tradíciu podporili aj vedecké inštitúcie, ktoré si robia vedecké (aj finančné) kariéry na rozvíjaní teórie o globálnom otepľovaní (popri Darwinovej teórii je to druhá teória, ktorá v súčasnosti plní funkciu posvätného tabu pre „stádo slobodných myslí“). V roku 2008 skupina austrálskych vedcov rozbúrila verejnú mienku tvrdením, že vianočné svetielka výrazne prispievajú ku globálnemu nárastu používania elektrickej energie.
Iným spôsobom slávenia vianočných sviatkov bez Boha je zosvetšťovanie kolied alebo vianočných betlehemov. Ako vieme, v USA platí formálny právny zákaz vystavovať vianočné betlehemy, ktorý vyplýva z výroku Najvyššieho súdu. Všimnime si, že na Starom kontinente boli priekopníkmi zosvetšťovania vianočných kolied nemeckí národní socialisti. Po roku 1933 krúžila po Tretej ríši prerobená verzia známej koledy Tichá noc, svätá noc... (Stille Nacht, heilige Nacht…), v ktorej Pannu Máriu nahradil Führer a Ježiška – „veľký nemecký národ“.
Bojovní laicizátori, fanatickí moslimovia, národní socialisti – všetkých spájala a spája nenávisť voči kresťanstvu a láska k neobmedzenej moci – k diktatúre. Pripomeňme: „Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, sa ľahko premení na otvorený alebo skrytý totalitarizmus.“
