Prežívala som psychické zrútenie sa, citovú krízu. Pohlcoval ma vtedy pocit vyobcovania a hrozný strach – chvíľami som sa bála aj toho, že si sama ublížim. Ten hrozný, desivý stav môžu pochopiť len ľudia, ktorí sami kedysi zažili vlastné zrútenie sa. Vzhľadom na to, že takú krízu som prežívala už druhý raz, som sa bála, že definitívne prehrám a psychicky ochoriem.
Môj strach narastal a napokon bol taký strašný, že som sa bála sama vychádzať z domu. Moja rodina sa obávala, že sa úplne odizolujem od normálneho sveta a každodenného fungovania. Pokúšala som sa tento strach prekonať, no často som sa vrátila od domovej brány. Strach bol v tom čase silnejší ako ja. Mala som vtedy za sebou niekoľko návštev u psychológov, ktorí tvrdili, že si musím pomôcť sama. Žiaľ, ja som v tom nedokázala už nič urobiť, preto moja nádej na vyslobodenie z toho stavu pomaly hasla.
Avšak Pán Boh na mňa nezabudol! Vďaka vytrvalej modlitbe, osobitne mojej mamy, pomaličky sa mi na konci tunela začalo objavovať svetielko; pocítila som, že Boh prichádza so svojou pomocou.
V tom čase moja mama každodenne adorovala pred Najsvätejšou sviatosťou a modlila sa ruženec. Obe sme začali vyhľadávať pomoc u ľudí, ktorí slúžili modlitbou príhovoru počas svätých omší s modlitbami za uzdravenie. Jednu nedeľu sme boli v kostole dominikánov vo Varšave. Počas svätej omše tam zaznelo slovo, ktoré sa konkrétne dotýkalo mojej situácie. Pochopila som, že sám Boh mi konkrétnym slovom dával nádej, že môj stav nie je dôsledkom nejakej psychickej choroby, čoho som sa veľmi bála (tá myšlienka ma vnútorne takmer paralyzovala). Božie slovo je pre mňa spoľahlivé: keď sám Boh pozná môj problém a zároveň ho tak presne opisuje, vtedy sa vo mne rodí nádej. V tom čase som pochopila, aká dôležitá a veľká hodnota je nádej – nádej na lepší zajtrajšok, na ráno zmŕtvychvstania v živote každého človeka, v mojom živote.
V tom čase nás Boh zaviedol aj k istému človeku, ktorý osobitným spôsobom slúži modlitbou príhovoru. (...) Keď sme naňho získali kontakt, hneď som mu zatelefonovala a už na druhý deň som bola uňho na modlitbu. V mojom srdci sa postupne rodila nádej. Bolo mi čoraz lepšie.
Chcem však pripomenúť, že samotná modlitba v takých situáciách nestačí. S mamou sme takmer každý deň chodili na svätú omšu, počas ktorej som Ježišovi odovzdávala uplynulý deň a prosila som o jeho lásku a o silu na každý nastávajúci. A naozaj som dostávala lásku tak k sebe, ako aj k druhým ľuďom. Vďaka tomu som sa z človeka, ktorý bol akýmsi spôsobom odcudzený, začala stávať človekom otvoreným, začala som si nachádzať priateľov. Myslím si, že sám Boh premieňa človeka – a až keď je Boh na prvom mieste, nachádzame priateľov a všetko, čo potrebujeme. Ešte sa nado mnou mnoho modlili, modlila sa za mňa aj modlitbová skupina s kňazom. Pán Boh krok po kroku premieňal moje zmýšľanie a zároveň do môjho srdca i mysle vlieval pokoj, svetlo a nádej.
Som Bohu vďačná za to, čo pre mňa urobil, že ma oslobodil a uzdravil. Pomohol mi vtedy, keď som už strácala nádej – nielen ja, ale aj moji najbližší i odborníci –, že ešte mi niekedy bude dobre. Nech je zvelebený Pán, Boh všemohúci, ktorý ma zachránil a dal mi nový život, novú kvalitu života. Samozrejme, ani dnes nie je môj život prechádzkou v ružovej záhrade; prišli nové, iné problémy, ale tamtá skúsenosť ma naučila, že Pán Boh môže všetko uzdraviť a premeniť na dobré.
Zakaždým, keď mi je ťažko, pripomínam si tamto obdobie, ťažkosti, ktoré ma vtedy trápili – ale zároveň aj milosť viery, ktorú som dostala, a pocit, že všetko závisí od Boha, len mu treba vždy úplne dôverovať a zveriť mu seba samého aj celý svoj život. On sa už postará o dobro pre nás. Niekedy Pán Boh prikazuje čakať, kým viditeľne pomôže. Nám sa už môže zdať, že je všetko stratené – on nás však vždy zachráni a nikdy nás nesklame.
Som Bohu vďačná za ľudí, ktorých mi postavil do cesty, za ich modlitby. Táto skúsenosť ma naučila aj to, akým cenným darom je prítomnosť druhého človeka po našom boku. Osobitne dôležité je nezabúdať na to v dnešnej dobe, v ktorej vládne uponáhľanosť, konzumizmus a prístup k človeku ako k predmetu.
