Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 5/2007 → Cirkev
Raymond Nader, riaditeľ libanonskej katolíckej televízie Tele–Lumière bol už od detstva fascinovaný tajomstvom Boha. Ako študent sa snažil objaviť vedecké vysvetlenie aktu stvorenia, dával si najťažšie teologické otázky týkajúce sa tajomstva našej spásy v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní, tajomstva Eucharistie, Najsvätejšej Trojice a iných otázok. Hľadal na ne odpovede nielen čítaním teo-logických diel, ale aj vo vytrvalej každodennej modlitbe a kontempláci.
Po uzavretí manželstva a narodení detí mu rodinné povinnosti a povinnosti v práci nedovoľovali venovať toľko času vnútornému životu ako predtým. Nader však dostal originálny nápad. Niekoľkokrát v roku odchádzal do blízkych kláštorov na celonočné modlitby. Bral si so sebou Bibliu a sviečky. Započúval sa do Božieho hlasu a v kontemplácii hľadal Krista. Vždy o 22. hodine sa rozlúčil s manželkou a deťmi a odišiel do vybraného kláštora, aby mohol v úplnom tichu rozjímať nad textami Svätého písma a celú noc sa modliť. Až nad ránom sa vracal domov.
9. novembra 1994 v predvečer svojich 33. narodenín sa Raymond Nader vybral do kláštora v Annaya (1350 m n. m.), v ktorom svätý Charbel Makhlouf prežil posledných 23 rokov svojho života v úplnej samote s Bohom a dosiahol tu vrchol svätosti. Keď Raymond hľadel na hviezdnaté nebo, uvedomil si, že v porovnaní s veľkosťou vesmíru a miliardami hviezd a galaxií je naša zem nič neznamenajúca škrupinka – a o čo menej on sám. V jeho mysli sa vynárali otázky: „Aká je moja úloha v tomto svete? Skutočne som ako rozumná a slobodná bytosť pre Boha dôležitejší ako celý stvorený vesmír?“ Uvedomoval si, že ak môže medzi človekom a Bohom jestvovať vzťah lásky, obaja musia mať v tom vzťahu veľmi dôležitú úlohu. V opačnom prípade by nič nemalo zmysel. Naplnený týmito myšlienkami pokľakol, zapálil päť sviec, rozložil ich v tvare kríža a začal čítať a meditovať nad podobenstvom o talentoch v Evanjeliu podľa Matúša (25, 14 – 30). Bolo nepríjemne chladno a blížila sa polnoc.
V jednom momente Raymond zacítil závan horúceho vzduchu, ktorý o chvíľu zosilnel a jeho teplota tak stúpla, že si musel vyzliecť nielen bundu, ale aj sveter a košeľu. Uvedomil si, že tento tropický vietor je v novembri niečo nezvyčajné. S prekvapením zároveň zistil, že vietor ohýbal konáre stromov, ale nevysvetliteľným spôsobom obchádzal sviece a tie pokojne horeli ďalej. Na to, čo sa okolo neho dialo, nenachádzal logické vysvetlenie.
V jednom momente stratil zmyslový kontakt s realitou a ocitol sa v jej inom rozmere. Svoj nezvyčajný zážitok opísal v jednom programe libanonskej televízie LBC takto: „Ocitol som sa v inom svete, ktorého krásu ťažko vyjadriť slovami. Bol som obklopený tajomným svetlom a prítomnosťou úplne nezištnej, čistej Lásky, ktorá všetko udržiava pri živote. Pochopil som, že je to jeden Boh v troch Osobách. Stratil som zmyslový kontakt s materiálnym svetom, ale dostal som iný druh poznania, videl a počul som iným spôsobom, plnším, duchovným. Kontemploval som to zázračné svetlo, ktoré bolo tak neobyčajne oslnivé, že nie som slovami schopný túto skúsenosť opísať. To svetlo súčasne odhaľovalo i zakrývalo prítomnosť neviditeľného Boha. Bolo mi jasné, že jestvuje len Boh, ktorý je Láska, a len on je jediným zdrojom jestvovania. Ono tajomné duchovné svetlo bolo tisíckrát silnejšie ako jas slnka, ktoré v porovnaní s ním bolo ako svetlo sviece. To svetlo i napriek svojej nesmiernej intenzite bolo príjemné, prinášalo sladkosť lásky, radosť a pokoj. Na slnko nemožno hľadieť voľným okom, ale na to božské svetlo som mohol pozerať neustále, očarený jeho fascinujúcou krásou. Bolo priezračné a súčasne ma obklopovalo a prenikalo, nevychádzalo z jedného bodu, ale zo všetkých strán. Ohromený a vo vytržení som sa pýtal sám seba: ,Nie je to sen?‘ Avšak tá Prítomnosť mi odpovedala: ,Nie, to nie je sen. Až teraz si úplne pri vedomí a triezvy.‘ Odpoveď bola jasná a zrozumiteľná, prenikla ku mne bez slov a bez akéhokoľvek zvuku. Pýtal som sa ďalej: ,Kto si? Kde som to?‘ Okamžite som dostal odpoveď: ,Ja som a som všade. To ja som Láska, ktorú zakusuješ.‘ Takže trojjediný Boh je Láska, ktorú nám Bohočlovek Ježiš Kristus zjavil v tajomstve svojej smrti a zmŕtvychvstania a ktorá túži obdarovať každého človeka. Bolo mi jasné, že trojjediný Boh pozná všetky moje myšlienky a miluje ma nezištnou láskou, zahŕňa ma svojím nekonečným milosrdenstvom, dvíha ma, keď klesnem, a odpúšťa mi všetky hriechy. Božia láska ma napĺňala nevysloviteľným šťastím a pokojom. Až v jej svetle som spoznal celú svoju nezrelosť, hriešnosť, egoizmus a uistil som sa, že len vtedy môžem dozrievať v láske, keď dovolím Kristovi, aby viedol môj každodenný život a pomáhal mi premáhať moje chyby.
V určitom momente som si uvedomil, že moja skúsenosť prítomnosti Boha a tajomného svetla začala miznúť. Zároveň ma prenikol strach, že stratím vedomie aj život. Preto som sa začal modliť: ,Pane, prosím ťa, neodchádzaj, zober ma so sebou.‘ Vtedy mi Pán – som presvedčený, že to bol Ježiš – povedal, že vždy je a stále bude so mnou.
Moje zmysly začali naplno fungovať, začal som počuť a vidieť. Mal som pocit, akoby som bol znova uväznený v tele. Zacítil som prenikavý chlad a musel som sa hneď obliecť. Uvedomil som si, že od momentu, keď som sa začal modliť, prešli štyri hodiny, sviece úplne vyhoreli, ale mne sa zdalo, že to všetko trvalo len chvíľu. Na to, čo sa stalo, som nenachádzal nijaké logické vysvetlenie. Vstal som, zobral Bibliu a pobral som sa k autu. Keď som prechádzal okolo sochy svätého Charbela, ktorá stála na kláštornom dvore, náhle som pocítil silnú bolesť v ľavej ruke a horúčosť v ramene. Až v aute som si vyhrnul rukáv, aby som zistil, čo sa stalo. S úžasom som zbadal na pokožke odtlačok piatich prstov, ako keby ich tam vypálila čiasi horúca dlaň. Po chvíli ma to prestalo bolieť a cítil som na tom mieste už len horúčosť. Nemohol som však pochopiť, ako sa tých päť prstov mohlo odtlačiť na moje rameno. Ukázal som to manželke, aby som sa presvedčil, že to nie je len nejaké moje videnie. Napokon som pochopil, že svätý Charbel mi dal jasné potvrdenie autentickosti mojej nočnej skúsenosti v kláštore v Annayi z deviateho na desiateho novembra 1994, a že to nebol sen alebo nejaká moja predstava. Po čase som sa vybral za bejrútskym arcibiskupom Abiegom Naderom a všetko som mu porozprával. Keď ma vypočul, prikázal mi môj tajomný odtlačok na ramene ukázať lekárom.“
Raymondovu ruku skúmali lekári s rôznych odborov, medzi nimi aj slávny libanonský chirurg dr. Nabil Hokayem, ktorý potvrdil, že odtlačok piatich prstov na Raymondovom ramene má znaky popálenín II. a III. stupňa a jeho príčina je neznáma. Lekári nenašli ani medicínske vysvetlenie, prečo popálenina po niekoľkých minútach prestala bolieť, prečo na nej nevznikla nijaká infekcia a prečo má popálenina červenú farbu, keď popáleniny majú zvyčajne šedú až čiernu farbu. Lekári navyše potvrdili, že rana sa nezjazvila ako každá rana na koži. Tento fakt vylučoval hypotézu úmyselného poškrabania. Na pokožke ramena bolo vidieť výrazné vypálenie piatich prstov. Raimund Nader je presvedčený, že to mu svätý Charbel odtlačil svoju ruku na rameno, aby ho uistil, že jeho skúsenosť prítomnosti Boha bola taká reálna ako znak na jeho ramene. Rana po piatich dňoch úplne zmizla a nezanechala nijaké jazvy.
V júli 1995 v deň liturgickej spomienky svätého Charbela sa počas procesie v kláštore v Annayi objavil po boku Raymonda starý mních s kapucňou na hlave. Nader nevidel jeho tvár, ale počul vnútorný hlas, ktorý mu odovzdal prvé posolstvo svätého Charbela. Keď vnútorný hlas doznel, rehoľník zmizol a Nader pocítil na svojom ramene takú istú bolesť ako v pamätný 9. november 1994. Zistil, že na tom istom mieste ako minule má znova popáleninu v tvare dlane. Raymond pochopil, že je to znamenie od svätého pustovníka. Odvtedy Raymund Nader pravidelne dostáva od svätého Charbela osobitné posolstvo pre ľudí. Zakaždým ho sprevádza odtlačok prstov na Raymondovom ramene. Posolstvá najprv posúdi cirkevná vrchnosť a potom sú zverejnené. Do minulého roku bolo odovzdaných 22 posolstiev svätého Charbela. Vyzývajú ľudí na návrat k Bohu a k budovaniu civilizácie lásky cez modlitbu, pokánie a lásku k blížnemu.
