Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 30/2012 → Veda a viera
Ježiš Kristus, stále prítomný v Eucharistii, pozýva každého z nás, aby sme k nemu prišli so všetkými svojimi problémami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Matúša 11, 28).
Prv, než prídeme ku Kristovi, musíme uveriť v jeho reálnu prítomnosť v Eucharistii. Eucharistický zázrak v Sokółke je silným Božím hlasom, ktorý nás všetkých pozýva, aby sme si uvedomili, že Eucharistia je najvzácnejší a najväčší dar, aký máme, pretože je to sám zmŕtvychvstalý Pán – „je to Kristov dar seba samého, jeho osoby v jej svätej ľudskosti, ako aj jeho diela spásy“ (EE11).
Uzdravenia v Sokółke
V Kostole sv. Antona v Sokółke je celý deň vyložená Najsvätejšia sviatosť. Ľudia môžu prichádzať k Ježišovi a počas svätej omše a poklony Najsvätejšej sviatosti mu môžu odovzdávať všetky svoje bolesti, radosti aj ťažkosti. Ak človek začne zo svojho srdca odstraňovať prekážky a bariéry, ktorými sa zatváral pred Ježišovou všemohúcou láskou, Pán začne pôsobiť v jeho živote a uzdravovať mu dušu i telo.
Vo farskom archíve v Sokółke je už veľa svedectiev o zázračnom uzdravení, doplnených bohatou dokumentáciou. Vybral som len niektoré z nich.
Do Sokółky prišla žena zo Švajčiarska, ktorá veľmi trpela pre pokročilé štádium rakoviny. Počas modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou odovzdala Ježišovi svoju bolesť, obavy a strach. Vo sviatosti zmierenia sa celá ponorila do oceánu Božieho milosrdenstva a vyznala Pánovi všetky svoje hriechy. Požiadala o odslúženie svätej omše za svoje uzdravenie, počas ktorej sa celá odovzdala Bohu. Po svätej omši sa dlho a vrúcne modlila pred Ježišom prítomným v Najsvätejšej sviatosti. V priebehu niekoľkých dní neznesiteľná bolesť postupne ustupovala, až úplne zmizla. Podrobným lekárskym vyšetrením sa zistilo, že žena je úplne zdravá – po jej nádorovom ochorení nezostalo ani stopy.
Máme k dispozícii lekársky potvrdené uzdravenie malého chlapca, Jakuba Rapiera, ktorý trpel na veľmi vážnu chorobu, tzv. Aspergerov syndróm, ktorý patrí medzi autistické poruchy. Jakubova stará matka požiadala o odslúženie svätej omše za vnukovo uzdravenie. Svätá omša sa slúžila 29. júla 2011 v Kostole sv. Antona v Sokółke. Krátko po svätej omši si rodičia všimli, že prejavy Jakubovej choroby sa úplne vytratili. Lekárske vyšetrenie potvrdilo, že dieťa je celkom zdravé. Pre rodičov aj starú mamu je zrejmé, že išlo o mimoriadne pôsobenie Kristovej uzdravujúcej moci v Eucharistii.
Ježiš Kristus prítomný v Eucharistii robí úžasné veci v živote tých, ktorí sa mu úplne odovzdajú a pretrhnú putá s hriechom. Ak začneme zo svojho srdca odstraňovať všetky prekážky, Ježiš Kristus uzdravujúcou silou svojej lásky vykoná najskôr najdôležitejšie – duchovné uzdravenie, a ak to považuje za potrebné, uzdraví nás aj z našich telesných chorôb. V archíve kostola v Sokółke sú okrem iného aj dokumenty z februára 2011 o zázračnom uzdravení 25-ročnej Anny Jazurekovej, ktorá trpela na pokročilé štádium rakoviny prsníka, a študentky Justyny Popowczakovej, ktorá mala rakovinu pečene. Lekári sa zhodujú v tom, že z medicínskeho pohľadu sa tieto uzdravenia vysvetliť nedajú.
Pre Ježiša, ktorý je s nami v Eucharistii, neexistujú beznádejné situácie.
V auguste 2011 sa na skládke odpadu neďaleko Sokółky stala tragická nehoda. Pracovníka Jacka Dębka vtiahol stroj na likvidáciu odpadu a pomliaždil mu lebku. Keď Jacka previezli do nemocnice, lekári mu nedávali nijakú šancu na prežitie. Kňaz Stanisław Gniedziejko, farár z Farnosti sv. Antona, povzbudil príbuzných postihnutého, aby bezhranične dôverovali Kristovi, aby sa vyspovedali, odovzdali svoju bolesť Ježišovi, zúčastnili sa na svätej omši a modlili sa pred Najsvätejšou sviatosťou. Uzdravujúce pôsobenie Ježišovej lásky bolo okamžité – stal sa zázrak: pacient s pomliaždenou hlavou sa uzdravil.
Lekárske dokumenty o tomto obdivuhodnom uzdravení sa nachádzajú v archíve kostola v Sokółke.
Najdôležitejšie sú však duchovné uzdravenia, ktoré koná eucharistický Ježiš v Kostole sv. Antona. Sú to obrátenia, oslobodenie z rôznych závislostí a radikálny odvrat od hriešneho života.
Výzva k obráteniu
Eucharistický zázrak v Sokółke je výzvou pre nás všetkých, aby sme nezabúdali, že v každom kostole, kde je Najsvätejšia sviatosť a kde sa slúži svätá omša, je zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý nás chce uzdraviť a viesť nás po priamej ceste do neba. Preto treba prichádzať k Ježišovi, zúčastňovať sa na obete svätej omše a adorovať ho v Najsvätejšej sviatosti. „Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jána 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ,umenie modlitby‘, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu“ (EE 25).
Ježiš bude mať voľný prístup k nášmu srdcu a bude môcť uzdraviť naše duše aj telá len vtedy, ak vo sviatosti Božieho milosrdenstva vyznáme všetky svoje hriechy s úprimnou ľútosťou a s pevným predsavzatím polepšiť sa. Po zázraku odpustenia hriechov nás v Eucharistii uzdraví svojou láskou.
Prijatím Eucharistie sa najdokonalejšie spájame so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý nás chce uzdravovať telesne aj duchovne. Toto spojenie sa však nemôže uskutočniť, ak človek žije v stave ťažkého hriechu. Preto nás Boh upozorňuje: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva [Pánovo] telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú“ (1 Kor 11, 28 – 30). Blahoslavený Ján Pavol II. v encyklike o Eucharistii cituje sv. Jána Zlatoústeho a hovorí: „,Aj ja povznášam svoj hlas, nalieham, prosím azaprisahávam, aby sme sa nepribližovali ktomuto posvätnému stolu snečistým aso skazeným svedomím. Takéto prijímanie nikdy nemožno považovať za pravé prijímanie (communio), aj keď sa tisíckrát dotkneme Kristovho tela, ale znamená odsúdenie, muky a vzrast trestov.‘ V tejto línii Katechizmus Katolíckej cirkvi právom stanovuje: ,Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi kprijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.‘ ... Ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom sviatosti zmierenia sa stáva záväznou cestou umožňujúcou plnú účasť na eucharistickej obete“ (EE 36 – 37).
„Bohu nič nie je nemožné“ (Mk 10, 27)
Nedávno som sa stretol s lekárom, ktorý mi porozprával, ako lieči svojich pacientov. Počas úvodného rozhovoru, ešte pred nasadením farmakologickej liečby, svojim pacientom navrhne osobný vzťah s Bohom. Povzbudí ich, aby blížnym všetko odpustili, aby sa na nikoho nehnevali, aby skoncovali s okultnými praktikami a predovšetkým aby sa zriekli výčitiek a hnevu na Boha za to, že sú chorí. Navrhne im, aby sa Bohu poďakovali za túto skúsenosť a odovzdali mu svoje utrpenie a chorobu. Potom pacienta povzbudí, aby išiel na spoveď, s úprimnou ľútosťou vyznal Kristovi všetky svoje hriechy, rozhodol sa zmeniť svoj život k lepšiemu a prijal Krista v Eucharistii.
Potom mi ukázal lekárske záznamy o nespochybniteľných uzdraveniach z nevyliečiteľných chorôb. Je to skúsenosť mnohých z jeho pacientov, ktorí skoncovali s hriechom, zmierili sa s Bohom a odstránili zo svojho srdca všetko, čo uzdravujúcej Božej láske prekážalo pôsobiť. Videl som výsledky vyšetrení a röntgenové snímky, zhotovené pred a po uzdravení osôb v poslednom štádiu nádorového ochorenia, ktoré v ich prípade úplne ustúpilo. Videl som lekárske záznamy o istom pacientovi, ktorému narástol predtým vyoperovaný pľúcny lalok, ako aj záznamy o pacientovi, ktorému dorástol vyoperovaný mozgový lalok. Videl som aj veľa iných prípadov uzdravení, ktoré veda nedokáže vysvetliť.
Bohu nič nie je nemožné. Nesmieme zabúdať, že telesné uzdravenie je len vonkajším prejavom toho, čo je najdôležitejšie, čiže duchovného uzdravenia.
Ak odhodíme každý hriech, všetkým všetko odpustíme a dáme sa k dispozícii milosrdnému Bohu, určite zažijeme duchovné uzdravenie a vrátime sa na cestu spásy.Potom nás Ježiš bude môcť uzdraviť aj telesne, aby takto aj iným ľuďom potvrdil to, že sme sa duchovne uzdravili a oslobodili z moci hriechu a diabla. Boh neuzdravuje všetkých ľudí telesne, ale všetkých chce uzdraviť duchovne, ak mu to však dovolíme. Niektorých ľudí povoláva k osobitnému poslaniu – ponecháva im telesnú chorobu, aby sa s ním mohli spojiť v jeho utrpení za obrátenie a spásu hriešnikov.
Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých a všetkých sa dotýka svojím nekonečným milosrdenstvom. Najväčší hriešnici majú najväčšie právo na jeho milosrdenstvo. Nebudú spasení iba tí, ktorí pohŕdajú jeho milosrdenstvom a odmietajú ho.
Ak chceme zakúsiť uzdravenie, musíme najskôr vyznať Ježišovi všetky svoje hriechy vo sviatosti zmierenia. Po prijatí Eucharistie mu odovzdajme celý svoj život ako svojmu Pánovi a svojej najväčšej Láske. Potom musíme radikálne zmeniť svoje hriešne návyky a zlozvyky. Je dobré napísať si denný program, v ktorom bude pevne vymedzený čas na modlitbu, prácu a odpočinok. V našej každodennej modlitbe by nemal chýbať ruženec, korunka Božieho milosrdenstva a čítanie Svätého písma. Ak je to možné, mali by sme sa každý deň zúčastniť na svätej omši a na poklone Najsvätejšej sviatosti. Rozhodne sa usilujme žiť v stave posväcujúcej milosti, pretože zotrvávanie v smrteľnom hriechu je najtragickejšia duchovná situácia, v akej sa človek môže ocitnúť. Preto sa pevne rozhodnime, že z ťažkého hriechu hneď vstaneme vo sviatosti zmierenia.
