Od východných bojových umení k diabolskému zotročeniu
Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 30/2012 → Joga, okultizmus a mágia
V decembri 2010 Pán Boh zasiahol do môjho života a obrátil som sa. Vďaka tomu žijem a môžem svedčiť o jeho spásonosnej láske.
Vyrástol som v katolíckej rodine. Príbeh môjho odchádzania od Boha sa začal, keď som mal 15 rokov, čiže keď som končil základnú školu. Bolo to v 90. rokoch. V tom období boli veľmi moderné filmy, v ktorých vystupovali hrdinovia vycvičení v bojových umeniach. Ako 15-ročného chlapca ma to očarilo. Moju predstavivosť napĺňal Bruce Lee a iní bojovníci.
Môj príbeh sa začína aj končí v noci. Na záver ôsmeho ročníka sme mali ples, po ktorom som sa s kamarátmi dlho nevracal domov. Neďaleko nášho sídliska bol lesík, v ktorom sme v tú noc sedeli a rozprávali sa (rodičia vedeli, kde sme). Zrazu z lesa vyšiel človek s rôznymi čudnými nástrojmi, ktoré používal pri tréningu bojového umenia. Volal sa Róbert, mal zelený pás a na našom sídlisku bol známy ako majster bojového umenia. Začal sa s nami rozprávať ako s dospelými, čo nám veľmi polichotilo. Navrhol nám, aby sme prišli k nemu na tréning.
Niekoľkí chlapci začali chodiť na tréningy, ktoré boli dosť náročné, a tak veľa chlapcov nevydržalo a odišlo z našej skupiny. Za tréningy sme neplatili, čo by ma teraz prekvapilo, pretože všetci tréneri požadujú istý poplatok. Po istom čase nám Róbert navrhol, aby sme chodievali trénovať na vidiek, kde má dom a gazdovstvo jeho priateľ. Mali sme mu trochu pomôcť a na oplátku sme si mohli vytvoriť miesto na cvičenie. Za domom bol veľký sad, v ktorom sme si vytvorili „šaolinský kláštor“ so športovým zariadením. Spočiatku sme tam chodievali na víkendy, neskôr na dlhšie tábory. Pretože v tom období mladí ľudia trávili väčšinu času na panelákových schodištiach, opíjali sa a chodili na podozrivé diskotéky, moji rodičia boli spokojní, že si na rozdiel od svojich rovesníkov cvičím charakter, fyzické schopnosti, nefajčím a nepijem. Róbert určil takéto zásady a dbal na to, aby sme ich dodržiavali.
Majiteľ vidieckeho domu sa volal Andrej. Ako sme neskôr zistili, bol to Róbertov majster, pretože k zásadám tradičných čínskych bojových umení patrí, že každý musí mať svojho majstra. Na to, aby sa záujemca mohol stať žiakom, musel prejsť cez ťažkú skúšku a prejaviť poslušnosť. Nerobili sme nič zlé: chodili sme na vidiek, cvičili sme a zdravo sme sa stravovali (to sa veľmi zdôrazňovalo). Fascinovalo ma to. Róbert, môj majster, sa okrem toho zaoberal „energiou“. Obaja s Andrejom vedeli veľa o týchto veciach a ukazovali nám rôzne triky: ako prelomiť kombinačky v rukách alebo prstami rozdrviť orechovú škrupinu. Videl som to na vlastné oči a uchvátilo ma to. Rozhodol som sa, že budem dobrým človekom a veľkým majstrom kung-fu. Intenzívne som trénoval, takže po istom čase som sa stal pravou rukou svojho učiteľa.
Na začiatku trénovania kung-fu som ešte chodieval do kostola. Ba aj Róbert, náš majster, občas s nami zašiel na mládežnícku svätú omšu. Ale postupne sa moja viera v Boha vytratila. Róbert nikdy nehovoril o Bohu, používal slovo „systém“. Tento „systém“ nás vraj podporuje vo všetkom a napĺňa nás kozmickou energiou.
Bolo to vynikajúce: cvičil som bojové umenia, nefajčil som, nepil som alkohol a rodičia boli spokojní. Trvalo to asi päť rokov. Raz mi jeden z mojich priateľov, ktorý sa tiež volal Tomáš a chodil na železničiarsku priemyslovku, povedal, že kňaz im na náboženstve hovoril o istej sekte a prečítal im svedectvo človeka, ktorý zo sekty utiekol. Tomáša to svedectvo prekvapilo, pretože opisovalo veľa podobných situácií, aké sa diali na našich tréningoch. Po istom čase sa potvrdilo, že naozaj išlo o nás. Zrútil sa mi celý svet: mal som cvičenia, majstra, životný cieľ a zrazu som zistil, že som v sekte... Nedokázal som to pochopiť.
Našli sme chlapca, ktorý spomenuté svedectvo napísal, a dozvedeli sme sa, že naša skupina patrí do sekty. Andrej, Róbertov majster, mal tiež svojho majstra – vo Varšave. Volal sa Roman a ako druhé meno mal Kundalini. Sekta sa volala Kundalini (podľa názvu istej energie). Sekta mala vlastné firmy, dokonca sa snažila zakladať verejné školy a angažovať sa v politickom dianí. Bol to pre mňa šok, ale stále som v tom nevidel nič zlé. Tomáš nakoniec odišiel, ale ja som zostal, pretože Róbert ma presvedčil, že nerobíme nič zlé ani trestné.
Po istom čase som sa zoznámil s majstrom Kundalinim. Mal asi 60 rokov, bol fyzicky veľmi zdatný a hovorilo sa, že má „kozmickú energiu“, pomocou ktorej uzdravuje ľudí. Považoval som to za atrakciu. Jeden z mojich kamarátov videl, ako Kundalini vyliečil istú ženu z rakoviny. Vraj v mladosti aj on trpel na nevyliečiteľnú chorobu, ale začal sa venovať joge, dosiahol stav osvietenia a uzdravil sa silou vôle.
Mojím nešťastím bolo, že som sa zamestnal v ich firme. Často som chodieval na služobné cesty a pod Kundaliniho vplyvom som bol 24 hodín denne. Postupne som stratil istotu, že to, čo robím, je správne, a chcel som odtiaľ odísť, ale nemohol som. Rozhodol som sa odísť, ale oni dlho bojovali o to, aby som zostal.
Po rokoch som si prečítal veľa článkov o tejto sekte a dozvedel som sa, aká je nebezpečná. Vraj chcela zničiť aj pápeža. Dokonca ani vtedy, keď som zo sekty odchádzal, som úplne neveril v to, že som bol v sekte. V každom prípade, moje dobrodružstvo s touto skupinou ľudí sa skončilo.
Môj neskorší život nabral zlý smer. Zamiloval som sa do vydatej ženy. Teraz sa o tom hanbím hovoriť, ale vtedy som bol mladý a zamiloval som sa do ženy, do ktorej som sa nemal zamilovať. V sekte som nevedomky upadol do zla, ale teraz, keď som z celého srdca chcel byť dobrým človekom, som robil veci, o ktorých som vedel, že sú zlé... Trvalo to asi štyri roky a priviedlo ma to do stavu podobnému depresii: mal som pocit, že nič v živote sa mi nedarí – ani kariéra v bojových umeniach, ani vzťahy s dievčatami. Bol som veľmi nešťastný a spomínam si, že v tom období som sa po dlhých rokoch začal obracať na Boha s otázkou, prečo som taký nešťastný. Čo nie je v poriadku? Myslím si, že Boh odpovedal na moju otázku, pretože po istom čase som sa so spomenutou ženou rozišiel a stretol som Gosiu, moju manželku. Môj život sa začal trochu meniť.
Gosia mala veľmi skeptický postoj k môjmu záujmu o budhizmus, „energie“ a podobné veci. Mal som veľa kníh o tejto problematike, pričom mnohé z nich boli drahé a získané zo zahraničia. Pomocou nich som sa naučil „vychádzať zo svojho tela“ (podarilo sa mi to tri razy). Gosia bola presvedčená, že je to nebezpečné, ale ja som v tom nevidel nič zlé. Nazdával som sa, že ak si budem lietať kdesi mimo tela, môžem spoznať iný svet a dozvedieť sa, čo bude s nami po smrti. V mojom živote nebolo miesto pre Boha. Opravdivé stretnutie s Bohom, prvé od skončenia základnej školy, som prežil až počas našej svadby s Gosiou. Vyspovedal som sa a bol som šťastný.
Navonok sa nám v živote darilo: narodilo sa nám dieťa, mali sme byt, auto – všetko, o čom človek sníva. Ale boli sme ďaleko od Boha. Raz mi jeden z kamarátov navrhol, aby sme išli na duchovné cvičenia. Manželka súhlasila, ale mne sa nechcelo. Nakoniec som sa predsa len rozhodol ísť, aby som jej robil spoločnosť.
Tesne pred odchodom na duchovné cvičenia som veľmi veľa čítal o budhizme. Prečítal som si takmer všetky dalajlámove knihy a začal som pripúšťať reinkarnáciu, budhistickú cestu atď. Veľa nechýbalo, aby som v to všetko uveril. V jednu noc počas duchovných cvičení v kláštore som si ľahol a chcel som spať. Zrazu som však pocítil, ako mnou niečo kmáše, akoby sa ma to snažilo vytiahnuť z tela. Musím podotknúť, že vždy som chcel byť bojovníkom, bol som tvrdý a odvážny chlapík, ale vtedy som sa prvý raz v živote bál ako malé dieťa. Nevedel som, čo to je. Začal som s tou silou zápasiť, až sa mi nakoniec podarilo vytrhnúť a sadol som si na posteľ. Vtom som si uvedomil, že sedím, ale moje telo leží za mnou. Bol som zdesený! Vrátil som sa do svojho tela a skutočne som otvoril oči. Bola približne jedna hodina v noci.
Len čo som sa opäť snažil zavrieť oči, čosi mnou opäť začalo trhať. Nakoniec som uvidel vlka, ktorý vyskočil spod postele, vrhol sa na mňa a vyžieral moje vnútornosti! Strašne som sa bál. V istej chvíli som sa zobudil a nahlas som sa začal modliť modlitbu, ktorú nám predstavili na týchto duchovných cvičeniach: „Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ A dodal som ešte: „A ochráň ma.“ Prvý raz v živote som prosil Ježiša, aby ma ochránil. Všetko zmizlo, akoby ma skutočne ochránila neviditeľná sila. Naisto viem, že Ježiš mi vtedy zachránil život.
V tú noc som sa obrátil. Nešlo len o to, že som si pripomenul pravdy viery, ktoré som sa naučil v detstve. Bo to reálny zážitok záchrany: Pán Ježiš ma zachránil, dotkol sa ma a úplne ma oslobodil od všetkého, čo ma dlhé roky trýznilo, hoci som si to celkom neuvedomoval. Ďalšiu noc som spal pokojne. Tieto dva dni v kláštore ma úplne zmenili.
Keby som pred dvomi rokmi počul to, o čom svedčím, neveril by som, že je to možné. Ale prežil som to a som si istý, že Ježiš mi zachránil život. Uveril som v to, že Ježiš je náš Boh a že pred 2000 rokmi za nás zomrel na kríži. Môj „rozhľad“, otvorenosť na iné náboženstvá či „kozmickú energiu“, vychádzanie z tela a iné veci, ktorým som sa venoval, sú už minulosťou. Boh ma úplne premenil. Hoci nie som ideálny a občas padám, žijem už úplne nový život s Bohom. Stále bojujem proti svojim slabostiam a uvedomil som si, že vôbec nie som taký silný, ako som si myslel. Viem, že bez Ježiša nedokážem nič urobiť.
Verím, že Boh dokáže aj zlo využiť na dobro a a že najvyššie dobro nám bolo zjavené v Kristovi. Chcem svedčiť o tom, že Ježiš Kristus je Boží Syn a že na kríži zomrel za každého z nás. Mali by sme mu byť vďační. Okrem toho viem, že Boh ma nikdy neopustí, ak sa od neho neodvrátim. To je istota môjho života.
Upozorňujem vás, aby ste nikdy neexperimentovali s „energiami“, s vychádzaním z tela a podobnými vecami. Je to veľmi nebezpečné a vedie to k diabolskému zotročeniu. V najbližšiu noc po tom, ako som sa z tohto hriechu vyspovedal, som pocítil, že sa vznášam, a počul som, ako mi ktosi vraví: „Polietaj si. Uvidíš, aké je to dobré.“ Pokušenie vrátiť sa k týmto praktikám je veľmi silné, a to aj napriek tomu, že viem, že by to bola zrada voči Ježišovi. Som presvedčený, že práve záujem o bojové umenia bol počiatkom mojej fascinácie náboženstvami Ďalekého východu a tým všetkým, čo človeka vzďaľuje od Boha.
Naozaj sa oplatí odovzdať sa Pánovi, pretože on je v našom živote najdôležitejší. Na tejto zemi žijeme len chvíľu, ale s Bohom budeme naveky.
