Už roky cítim vnútornú potrebu verejne sa poďakovať Bohu za jeho milosrdenstvo, ochranu a zázračné zachránenie našej rodiny počas druhej svetovej vojny.
V roku 1945 sa ruský front priblížil k nášmu mestu Koniecpol v kieleckom okrese, ktorý okupovali hitlerovci. Bola skorá jar. Nemci podmínovali koniecpolský most cez rieku Pilicu. Pod každý koniec mosta podložili 5 ton mín. Most mal vybuchnúť vo chvíli príchodu ruských vojsk. V tejto situácii ohrozenia života a vypálenia mesta utiekli miestni obyvatelia do neďalekých dedín, predovšetkým do dediny Wąsosz, ktorá sa nachádzala 6 km od hlavnej línie útoku.
Takisto aj moja rodina (ja, moja mama a súrodenci: Janina, Damián, Romuald, Izabela a Žigmund, moja najstaršia sestra Lucia s manželom Wiesławom a jeho mamou Janinou) sa vybrala do spomenutej dediny v nádeji, že nájdeme bezpečný úkryt. Pri odchode z nášho rodného domu moja mama zvesila zo steny obraz milosrdného Ježiša a vzala ho so sebou. Bola veľkou ctiteľkou Božieho milosrdenstva. Často sme sa pred týmto obrazom spoločne modlievali litánie a korunku Božieho milosrdenstva. Mama si obraz pritisla k srdcu a kráčala na čele našej utečeneckej výpravy, pričom ustavične prosila o pomoc Božie milosrdenstvo.
Veľká skupina ľudí, vrátane nás, sa dostala pod paľbu samopalov a tankov. Všetci sme sa nachádzali uprostred ostrej paľby, ale nestrácali sme dôveru v Božie milosrdenstvo. Do dediny sme dorazili živí a zdraví; nikto sa nezranil ani nezomrel. Ukryli sme sa pri stene murovanej budovy. Kľačali sme pri stene, mama držala obraz s nápisom Ježišu, dôverujem ti a všetci sme sa nahlas modlili korunku Božieho milosrdenstva.
Oproti domu sa nachádzal veľký, ešte zamrznutý rybník. Uprostred neutíchajúcej paľby po ňom bežala žena s malým dieťaťom v náručí. Zdesene sme na ňu hľadeli, ale vďaka Božiemu milosrdenstvu sa jej podarilo dobehnúť k jednému z domov, kde sa skryla.
Po príchode do Wąsosza si moja mama všimla, že najstarší syn Damián nie je s nami. Myslela si, že po ceste zahynul. Preto bola nesmierne šťastná, keď večer prišiel celý a zdravý. Božie milosrdenstvo nás obdivuhodne chránilo.
Neskoro večer, keď paľba utíchla, sme sa skryli do bunkrov. Koniecpol ešte nedobyli. Boj trval a my sme sa báli, že most vyletí do vzduchu. Celú noc, strávenú v bunkri, sme sa modlili a ďakovali Božiemu milosrdenstvu a Panne Márii za ochranu. O polnoci vybuchla časť mosta. Našťastie explodoval iba jeden koniec, pretože ľudia v noci preťali elektrické vedenie, tiahnuce sa k zvyšným mínam. Výbuch bol veľmi silný: povybíjal sklo vo všetkých oknách v meste a most sa prelomil.
Do rána sme boli v bunkri a ďakovali sme Bohu. Na druhý deň sme sa vrátili do mesta, do svojich domov. Náš dom sa nachádzal pri rieke Pilici. Pri výbuchu sa steny rozostúpili a oddelili od seba. Kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá sa nachádzala medzi riekou a naším domom, bola veľmi poškodená, socha svätca dobitá, ale obrázok Božieho milosrdenstva, ktorý visel na jednej zo stien kaplnky, nebol poškodený, dokonca ani sklo na obraze neprasklo! Zachránili sme sa vďaka dôvere v Božie milosrdenstvo.
Dôvera mojej mamy bola odmenená. Po vojne Pán povolal jej syna za kňaza a dcéru do Kongregácie dcér Božej lásky. Úcta k Božiemu milosrdenstvu je v našich rodinách stále živá a plná dôvery.
