Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 29/2012 → Cirkev
Turínske plátno a šatka z Manoppella sú čitateľné znamenia, ktoré poukazujú na Kristovo zmŕtvychvstanie. Nie je to vari znamenie proroka Jonáša, ktoré nás vyzýva k obráteniu a o ktorom nám Ježiš hovorí v Matúša 16, 1 – 4?
Evanjelisti svedčia o tom, že anjeli povedali ženám, aby vošli do hrobu, kde uvideli neporušené a zároveň prázdne pohrebné plachty. Keď ku hrobu pribehol evanjelista Ján a uvidel pohrebné plachty, uveril v Kristovo zmŕtvychvstanie a neskôr to zaznamenal vo svojom evanjeliu výrokom: „A videl i uveril“ (Jn 20, 8). Znamenie proroka Jonáša, ktoré nás vyzýva k obráteniu a o ktorom Ježiš hovoril, je jeho zmŕtvychvstanie – a Turínske plátno vydáva o ňom svedectvo. Po smrti zložili Ježišovo telo z kríža, zavinuli ho do plachiet a uložili do hrobu. Na hlavu mu položili šatku z bisioru (morského hodvábu). Na Turínskom plátne sa zachoval obraz celého Ježišovho umučeného tela a na šatke obraz jeho tváre vo chvíli prechodu zo smrti do života. Plátno sa v súčasnosti uchováva v Turíne a šatka v Manoppelle. Sú to dva vecné dôkazy zmŕtvychvstania, ktoré nedokáže spochybniť ani súčasná veda.
Vedecký prístup
Klaus Berger, jeden z najznámejších nemeckých biblistov, napísal, že „podľa židovskej tradície boli potrební dvaja svedkovia na to, aby sa na súde niečo dokázalo. A tu máme dočinenia s dvoma svedkami – s Jánom a Petrom, ako aj s dvoma dôkazmi – s dvoma kusmi látky: Turínskym plátnom a šatkou z Manoppella. Sú to teda dva vecné dôkazy zmŕtvychvstania. Zmŕtvychvstanie je fakt, nie je to teologická metafora. Zmŕtvychvstanie je skutočnosť“.
Blahoslavený Ján Pavol II. 13. apríla 1980 v Turíne v homílii povedal, že musíme prijať argumenty mnohých vedcov, podľa ktorých je posvätné Turínske plátno „jedinečným svedkom Veľkej noci: umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Je to nemý a zároveň nesmierne výrečný svedok“.
Trojrozmerný obraz celého ľudského tela vo fotografickom negatíve zachytený na Turínskom plátne zostáva pre modernú vedu veľkým tajomstvom. V decembri 2011 boli zverejnené najnovšie výsledky päťročného výskumu tejto podobizne, ktorý vykonali vynikajúci vedci z talianskeho Centra jadrového výskumu vo Frascati pri Ríme. ENEA, talianska Národná agentúra pre nové technológie, energiu a životné prostredie, vyhlásila, že ani po päťročnom intenzívnom výskume a pokusoch vytvoriť podobizeň, aká je na Turínskom plátne, súčasná veda nedokáže zhotoviť reprodukciu tohto obrazu. Vedci sa presvedčili, že tento obraz je acheiropoietos – čiže nevytvorený ľudskou rukou. Výskumníci predložili hypotézu, že obraz ukrižovaného tela na Turínskom plátne vznikol v dôsledku silného výbuchu obrovskej elektromagnetickej energie, čiže v dôsledku nesmierne silného svetelného žiarenia, ktoré spôsobilo pripálenie vonkajších vláken tkaniny. Obraz má priezračnožltú farbu a nenachádzajú sa na ňom nijaké farby ani farbivá. Tkanina výraznejšie zožltla len z vonkajšej strany. Obraz sa nedá zmyť ani nijako vybieliť. Obraz je dokonale plochý, nepodľahol nijakej deformácii a podľa optických zákonitostí ide o rovnobežný priemet. Vedci vyrátali, že tajomné žiarenie, ktoré viedlo k vzniku obrazu na Turínskom plátne (4,36 x 1,10 m), by muselo mať silu 34 000 miliárd wattov ultrafialového vákuového žiarenia. V súčasnosti neexistuje na svete zariadenie, ktoré by dokázalo vygenerovať také silné žiarenie. Technicky najpokročilejšie zariadenia môžu vytvoriť žiarenie so silou niekoľko miliárd wattov ultrafialového vákuového žiarenia.
Výsledky výskumu vedcov z ENEA jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že súčasná veda nedokáže vytvoriť reprodukciu podobizne človeka z Turínskeho plátna a zároveň spochybňujú výsledky výskumu vykonaného v roku 1988 pomocou uhlíkovej metódy C14, ktorá mala určiť vek Turínskeho plátna. Dnes máme už úplnú istotu, že výskum z roku 1988 bol vykonaný na nevhodnej vzorke. Tá obsahovala len 40% originálnej starovekej ľanovej tkaniny, zvyšných 60% tkaniny tvorili bavlnené nite zo stredoveku, použité na opravu tohto kúska plátna. Odborníci na uhlíkovú datovaciu metódu neprekonzultovali stav vzorky s odborníkmi na staroveké tkaniny, ba nevykonali ani vstupnú chemickú analýzu vzorky. Práve toto bolo hlavnou príčinou nesprávneho výsledku datovania, ktorý viedol k uzáveru, že Turínske plátno vzniklo v stredoveku. V skutočnosti pochádza zo stredoveku len väčšia časť skúmanej vzorky, ale nie celé pohrebné plátno.
Evanjelium zapísané na plátne
Sústreďme sa teraz na toto úžasné znamenie, ktoré nás vyzýva k obráteniu. Približne po dvoch hodinách od Ježišovej smrti sa krv na jeho mŕtvom tele zrazila. Keď telo zabaľovali do pohrebnej plachty, hojne ho natierali zmesou myrhy s aloou. Z Evanjelia sv. Jána sa dozvedáme, že Nikodém priniesol sto libier (približne 32 kg) zmesi myrhy s aloou (19, 39 – 40). Táto voňavá zmes spôsobila, že krvné zrazeniny sa čiastočne rozpustili a prilepili sa na pohrebné plátno. Vedci preskúmali rozpustenú krv a zistili, že na plátne nie sú stopy po hnilobnom rozklade. Usúdili z toho, že telo nebolo zavinuté v plátne dlhšie ako 36 hodín. Je prekvapujúce, že krvné zrazeniny na plátne sú neporušené a že nevidno nijaké stopy, ktoré by naznačovali, že telo od plátna odtrhli. Takto sa opäť potvrdzuje skutočnosť, že vo chvíli zmŕtvychvstania telo tajomným a nadprirodzeným spôsobom preniklo cez pohrebné plátno, do ktorého bolo zavinuté.
Pri vystavení Turínskeho plátna v roku 1998 Ján Pavol II. povedal: „Turínske plátno je zrkadlom evanjelia... Ak naň hľadí citlivý človek, určite prežije vnútorné dojatie a otras... Turínske plátno je naozaj neobyčajné znamenie, ktoré poukazuje na Ježiša, pravé Slovo Otca, a ktoré vyzýva ľudí, aby vo svojom živote nasledovali príklad toho, ktorý za nás obetoval seba samého... Turínske plátno je zároveň obrazom Božej lásky aj obrazom ľudského hriechu. Vyzýva nás, aby sme odhalili najhlbšiu príčinu Ježišovej vykupiteľskej smrti. Toto svedectvo o nezmerateľnom utrpení prispieva k tomu, že láska Boha, ktorý ,tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna‘ (Jn 3, 16), sa stáva hmatateľnou a zjavuje svoj obdivuhodný rozmer. Zoči-voči takému utrpeniu musí veriaci človek zvolať s hlbokým presvedčením: ,Pane, viac si ma už nemohol milovať‘ a zároveň si musí uvedomiť, že príčinou tohto utrpenia je hriech: hriech každého človeka... V tichom posolstve Turínskeho plátna počujeme ozvenu Božích slov a stáročnej kresťanskej skúsenosti: Uver v Božiu lásku, najväčší poklad daný ľuďom, a chráň sa hriechu, ktorý je najväčším nešťastím ľudských dejín“ (Turín, 24. mája 1998).
Tvár z Manoppella
Ako sme uviedli v článkoch uverejnených v "Milujte sa!", obraz zmŕtvychvstalého Ježiša na šatke z Manoppella obsahuje veľa nevysvetliteľných javov, ktoré nedovoľujú objasniť vznik tohto odrazu vedeckým spôsobom. Tkanina je veľmi jemná, takže keby sme ju poskladali, zmestila by sa do orechovej škrupinky. Šatka je utkaná z bisioru, ktorý sa inak nazýva aj morský hodváb a ktorý bol najdrahšou látkou v staroveku. Tkanina je priesvitná a zároveň ohňovzdorná ako azbest. Z technického hľadiska nie je možné na ňu maľovať, pretože do tejto tenučkej tkaniny sa nevpíja vlhkosť, a preto sa na ňu nedá naniesť nijaká farba. Vedecký výskum jednoznačne potvrdzuje, že obraz božskej tváre z Manoppella nemohol namaľovať človek, pretože na šatke sa nenachádzajú nijaké stopy po farbivách. Je teda, ako hovorí tradícia, achei-ropoietos – čiže nenamaľovaný ľudskou rukou.
„Mnohoročný výskum šatky z Manoppella viedol k prekvapujúcemu objavu, že mŕtva tvár z Turínskeho plátna a svätá tvár z Manoppella sú graficko-matematickým dôkazom toho, že máme do činenia s tou istou osobou. Výnimočná, stopercentná zhodnosť v štruktúre aj v rozmeroch je matematickým dôkazom. Podobizeň mŕtveho tela na Turínskom plátne a božská tvár z Manoppella sú bezpochyby najväčšími zázrakmi na svete, keďže z vedeckého hľadiska by tieto obrazy vôbec nemali existovať“ (17. číslo Milujte sa!).
„Iné znamenie nedostanú“
Ježiš Kristus povedal, že ľudia nedostanú iné znamenie ako znamenie proroka Jonáša. A toto znamenie im má postačiť na to, aby sa obrátili, konali pokánie a zmenili svoj život (porov. Matúša 12, 39 – 42). Podobne ako bol Jonáš v bruchu veľkej ryby, aj Ježiš mal stráviť istý čas v hrobe, aby potom vstal z mŕtvych a premohol smrť i diabla. Podobizeň Ježišovho mŕtveho tela na Turínskom plátne a obraz jeho tváre vo chvíli zmŕtvychvstania, zachytený na šatke z Manoppella, sú dnes pre nás Jonášovým znamením, výzvou k obráteniu, akú Ježiš adresuje každému z nás. Vyzýva nás, aby sme svoje srdce otvorili jeho nekonečnému milosrdenstvu a nadviazali s ním osobný vzťah skrze modlitbu a sviatosti pokánia a Eucharistie. Ježiš skutočne zomrel a vstal z mŕtvych a je s nami, aby nás oslobodil z otroctva hriechu a voviedol nás do neba. Najväčším nešťastím človeka je zotrvávať v hriechu a privyknúť si na naň. Ak vedome a dobrovoľne hrešíme, ničíme svoje spojenie s Kristom, jediným prameňom života a lásky, a vstupujeme na cestu, ktorá vedie k desivej realite večného pekla, kde vládne totálna nenávisť a egoizmus.
Kým žijeme na tomto svete, stále máme možnosť vrátiť sa ku Kristovi, prijať dar jeho nekonečného milosrdenstva a odpustenia všetkých hriechov. Zmŕtvychvstalý Kristus chce spasiť všetkých a vo svojom milosrdenstve vyzýva všetkých k obráteniu. Hovorí: „Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť, ktorú mám voči nej, nemá hraníc. Moje milosrdenstvo ju zahŕňa a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že žiaden neujde mojej ruke. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, upadnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy čakám na nich, načúvam pulzu ich srdca, keď bije pre mňa. Napíš, že hovorím k nim skrze výčitky svedomia, skrze neúspech a utrpenie, skrze búrky a hromy, hovorím skrze hlas Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať a ponechávam ich samých sebe a dávam im, po čom túžia“ (Denníček 1728).
Nemýľme sa: „Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať“ (Galatským 6, 7 – 9).
