Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 25/2011 → Hnutie čistých sŕdc
Krátko pred tohtoročnými duchovnými cvičeniami HČS, ktoré sa konali v Krynicy-Zdroj, som sa zrútil. Veľmi na mňa doľahla moja bezmocnosť, egoizmus, slabá vôľa a stále pády do tých istých hriechov. Už sedem rokov bojujem proti závislosti na masturbácii a pornografii. Dlhé roky som takto znečisťoval svoj život. Postupne som stratil citlivosť, pozeral som sa na dievčatá egoisticky – očami zmyslov, a nie ducha. Po istých víťazstvách v tejto oblasti (po každom páde idem hneď na spoveď) som padol obzvlášť hlboko. Zhrešil som niekoľko ráz za deň. Po spovedi a prijatí Eucharistie som bol natoľko vnútorne rozbitý, že som nechcel odísť z kostola. Tak veľmi som sa bál ďalšieho pádu. V tej farnosti bola ustavičná adorácia, a tak som si sadol pred Boha a so zúfalým plačom a krikom v hĺbke duše som tam chvíľu zostal...
V tom týždni som mal v spoločenstve na starosti bohoslužbu slova. Témou bol Boží plán. Dotknutý Božou láskou a trpezlivosťou som vykríkol z hĺbky duše, že chcem, aby Boh bol pri mne, aby som s ním mohol žiť v dôvernom vzťahu. Už nechcem, aby bol pre mňa vzdialený a abstraktný so svojou všemohúcnosťou. Môj výkrik bol nárekom, úpenlivou prosbou o oslobodenie môjho života spod nadvlády egoizmu, bezmocnosti a bezradnosti.
Po návrate domov z tej bohoslužby som našiel na písacom stole list. Otvoril som ho a prečítal som si: „Ahoj! Máš už plány na prázdniny? A čo vybrať sa na ne s Ježišom? Vieš, že on chce byť v tom čase s tebou?” Bola to pozvánka na duchovné cvičenia. Dostal som od Boha bezprostrednú, okamžitú odpoveď... Napriek tomu, že som sa bál, že forma duchovných cvičení nie je pre mňa, vložil som svoju dôveru do Boha a išiel som. Viedla ma pozvánka, ktorá ma uisťovala, že Boh chce vstúpiť do môjho života a že má nejaký plán...
Takto som sa dostal na duchovné cvičenia, na ktorých bola v programe okrem korunky k Božiemu milosrdenstvu, ruženca a svätej omše aj nočná adorácia. Snažil som sa chodiť na ňu každú noc podobne ako všetci ostatní. Prvé tri noci sa mi to darilo, ale prežíval som strašnú slabosť, krehkosť, únavu a roztržitosť, takže to bolo skôr len sedenie pred Pánom a prečkanie času v kaplnke. Musel som sa veľmi premáhať, aby som išiel na adoráciu.
Ale štvrtý raz sa stalo niečo zvláštne. Zrazu som pocítil v srdci myšlienku, aby som sa uprene pozeral na hostiu a neodtrhol od nej pohľad ani napriek roztržitosti. Asi po hodine som prestal pociťovať bolesť v kolenách a ramenách a začal som vnímať akési tajomné svetlo. Doslova som cítil, že mi jeho žiara sníma z očí beľmo nečistoty, osviežuje môj pohľad, vymýva zo mňa všetku špinu, všetku nečistotu, ktorá sa skrývala v hnisavých ranách môjho srdca, a uzdravuje ma pomaly, ale s mocou. Po ďalšej hodine, počas ktorej som takmer hmatateľne cítil Pánovu blízkosť, som začal túžiť len po ňom. V tej chvíli som cítil, že naozaj nič iné nepotrebujem – iba Boha. Uvedomil som si, že aj keby sa dialo neviem čo, prišiel som sem práve pre toto, pre túto skúsenosť. Môj doterajší život smeroval k tejto skúsenosti. Postupne, ako ma táto skúsenosť prenikala, som pocítil túžbu dotknúť sa monštrancie. Opýtal som sa rehoľnej sestry, ktorá kľačala vedľa mňa, či to môžem urobiť. Súhlasila. Naradovaný a dojatý som podišiel čo najbližšie, s chvením som si kľakol a so slzami som prosil Boha za uzdravenie svojej duše a utíšenie telesných vášní. Dotkol som sa ho. Okamžite ma prenikla skúsenosť úžasnej Božej blízkosti a obrovskej moci. Pocítil som, ako mi Boh vlieva do srdca celý sud svojej lásky. Hlavou mi preletela myšlienka z evanjelia o žene, ktorá sa v zástupe dotkla okraja Ježišovho plášťa a z Ježiša vyšla sila. Ešte chvíľu som mal ruku na monštrancii a potom som pustil toho, ktorého sa moja duša v tej chvíli kŕčovito držala.
Viem, že to znie veľmi zvláštne a neuveriteľne. Som realista, takže chápem, že pri čítaní týchto slov by si niekto mohol poklepať po čele. Ale ja skutočne kdesi v hĺbke cítim, že som uzdravený.
Nech je zvelebený Pán, ktorý zhliadol na mňa v mojej biede:
„Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu“ (Ž 34, 2 – 9). Amen!
