Autor: Mirosław Rucki,
"Milujte sa!" 24/2011 → Veda a viera
Skutočnosť, že texty staré dvetisíc rokov môžu mať taký veľký vplyv na ľudí 21. storočia, je udivujúca. „Lebo živé je Božie slovo a účinné“ (Hebrejom 4, 12) aj navzdory času.
Presviedčam sa o tom každý deň, keď si otváram Bibliu a čítam v nej slová, ktoré prenikajú do môjho vnútra a premieňajú ho. „Či nie je moje slovo ako oheň – hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?“ (Jeremiáš 23, 29). Keď sa mi Boh prihovára slovami Svätého písma, neraz musí najskôr rozdrviť skalu môjho srdca, aby doň mohlo preniknúť jeho slovo: „Slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal“ (Izaiáš 55, 11).
Moje dobrodružstvo s Bibliou sa začalo pred viac ako 20 rokmi. Vtedy sa Božie slovo prvý raz dotklo mojej duše. Uveril som mu a nikdy som sa nesklamal.
Som racionálny človek a nezvyknem kupovať mačku vo vreci. Mnohí mi vraveli, ba aj v rôznych knihách som čítal, že v priebehu storočí sa do kníh Nového zákona kadečo dopísalo a že niektoré úryvky, nepohodlné pre cirkevnú vrchnosť, sa vraj odstránili. Je to klamstvo, ktorého cieľom je spochybniť Božie slovo: „Naozaj povedal Boh...?“ (Genezis 3, 1). Nie som ľahkoverný, a preto som sa to začal skúmať.
Našťastie, vedci skúmajú texty Nového zákona a vedecký výskum jednoznačne potvrdzuje, že zjavené texty sa od počiatku nezmenili. Zdravé učenie potvrdzuje, že poklad viery Cirkvi, ktorý je obsiahnutý v spísaných evanjeliách, sa nezmenil. Výsledkom náročného výskumu starovekých textov je dôveryhodná vedecká správa, ktorú vydalo biblické stredisko v Stuttgarte a ktorá obsahuje informácie o všetkých rozdieloch, aké sa vyskytujú v dostupných rukopisoch Nového zákona. Je to dielo Nestle-Atlanda, nazvané Novum Testamentum Graece (Grécky Nový zákon). Zistilo sa, že rozdielov je naozaj veľmi veľa, ale...
Počet rukopisov
Vydavateľská činnosť vyzerala v staroveku úplne ináč ako dnes. Prv, než sa vynašla kníhtlač a technológia výroby lacného papiera, sa knihy písali na pergamen (špeciálne opracované zvieracie kože) alebo na papyrus. Takže už len samotný pisársky materiál bol veľmi drahý. Okrem toho sa texty museli prepisovať ručne, a preto sa mnohé knihy napísané v staroveku nezachovali do našej doby – mnohé exempláre zničil zub času.
Nový zákon je zvlášť dobre zachovaný písomný dokument staroveku. Čo sa týka počtu exemplárov, patrí mu jednoznačné prvenstvo, pretože veriaci vždy pokladali Božie slovo za najväčší poklad a na jeho šírenie neľutovali ani čas, ani peniaze. Takže vedci majú dnes k dispozícii vyše päťtisíc papyrusov a pergamenov s textami Nového zákona, zato sotva päťdesiat exemplárov rukopisov s Aristotelovými spismi a 643 rukopisov s Homérovou Iliadou.
Prečo sa text deformoval?
Samozrejme, že päťtisíc ručne prepísaných kópií musí obsahovať množstvo rozdielov. Každý, kto kedykoľvek prepisoval niečie poznámky alebo si podľa hovoreného slova robil svoje poznámky, veľmi dobre vie, aké chyby sa v takých prípadoch najčastejšie vyskytujú.
Vedci určili a pomenovali množstvo príčin, ktoré viedli k tomu, že pisári zapísali text ináč, než ho počuli čítať. Vyhnem sa odborným latinským názvom aj podrobnému rozoberaniu jednotlivých prípadov. Vysvetlím len podvedomé (neuvedomené) chyby a vedomé deformácie.
Najtypickejším nevedomým omylom je zdvojenie nejakého písmena alebo slova alebo, naopak, vynechanie písmena alebo slova. Teraz sa už nikto nečuduje, že ženské mená Violeta či Žaneta je možné písať dvomi spôsobmi: Violeta aj Violetta, Žaneta aj Žanetta apod. Tieto varianty vznikli presne takto – deformáciou zdvojeného písmena. Každý čitateľ Biblie si iste všimol, že na jednom mieste Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám“ a inokedy: „Veru, veru, hovorím vám.“ Napríklad rôzne rukopisy Evanjelia podľa svätého Matúša majú v 2. verši 6. kapitoly rôzne varianty toho istého výroku – v niektorých sa slovo „veru“ opakuje, zato v iných sa vyskytuje len raz.
Analýza rôznych rukopisov dokazuje, že pisárom sa niekedy stalo, že „preskočili“ riadok, ktorý sa začínal alebo končil tým istým slovom ako predchádzajúci riadok. Zrak pisára, ktorý sa vrátil k originálnemu textu, sa zastavil na nesprávnom riadku, pričom „stratil“ kúsok textu. Samozrejme, že každému pisárovi sa stávajú „preklepy“, ktoré sa často vyskytujú v gréckych rukopisoch Nového zákona. Napríklad vo verši z Jánovho evanjelia 10, 29 sa výraz „meizwn“ v niektorých rukopisoch vyskytuje vo forme „meizon“. Alebo hebrejské meno svätého Petra v Druhý Petrov list 1, 1 je napísané vo forme „Sumewn“ (Simeon), zatiaľ čo v 14 rukopisoch sa vyskytuje v skrátenej forme „Sumwn“ (Šimon).
Zrejme najviac problémov gréckym pisárom spôsobovali židovské výrazy a vlastné mená, prevzaté z hebrejčiny alebo aramejčiny. Podobne ako s menom Šimon mali problémy aj s jednotným písaním židovských mien, a preto si ich niekedy pomýlili. Napríklad vo verši zo Skutkov apoštolov 15, 22, kde sa vyskytuje meno Barnabáš aj Barsabáš, sa pisári pomýlili. V niektorých rukopisoch namiesto druhého mena (Βαρσαββας) napísali Barabáš (Βαραββας). Je prirodzené, že človek, ktorý nevyrástol v židovskej kultúre, si spočiatku mýli tieto mená: Barnabáš, Barsabáš, Barabáš...
Položme si úprimnú otázku: Môžu byť takéto pisárske omyly dôvodom na spochybňovanie zapísaného Božieho slova? Myslím si, že takéto výhrady môžeme ignorovať.
Kritický text
Vďaka tomu, že máme k dispozícii tisícky rukopisov Nového zákona, vedci vytvorili prvotnú verziu tohto drahocenného starovekého dokumentu. Grécky Nový zákon Nestle-Atlanda bolo vydaný 27-krát a uznali ho všetky kresťanské cirkvi na celom svete. Na jeho prípravu sa použili všetky dostupné rukopisy. Odborníci opravili všetky zrejmé chyby a „preklepy“ a určili pravdepodobné znenie nejasných úryvkov, ktorých nebolo veľa. Definitívna verzia je výsledkom textovej kritiky, a preto sa nazýva „kritickým textom“.
Zistilo sa, že v celom Novom zákone, ktorý obsahuje takmer 2000 veršov, je sotva niekoľko percent nejasných veršov, čiže takých, ktorých pôvodné znenie nevieme určiť so stopercentnou presnosťou. Ale ani týchto niekoľko desiatok veršov nespôsobuje nijaké teologické problémy a nespochybňuje celkové biblické posolstvo.
Zdôrazňujem, že rozdiely v dogmatickom učení medzi jednotlivými kresťanskými denomináciami nevyplývajú z toho, že by jednotlivé cirkvi vlastnili odlišné zjavené texty. Rozdiely sú dôsledkom rozdielneho chápania zmyslu textu. Neprekvapuje nás to a je samozrejmé, že sa musia vyskytnúť závažné omyly, ak sa pri interpretácii textu neberie do úvahy stáročná tradícia siahajúca do apoštolských čias. Napríklad: nijaká cirkev nespochybňuje Ježišove slová v Mt 26, 26: „Toto je moje telo (τουτο εστιν το σωμα μου).“ Všetky rukopisy obsahujú tento text, ktorý sa všade vyskytuje v rovnakej forme a bez omylov, ktoré by mohli viesť k inému chápaniu než: Toto je moje telo. Rozdiel je v tom, že Katolícka cirkev – v súlade s apoštolskou tradíciou a jednoznačným významom tejto vety – uznáva skutočnú prítomnosť Kristovho tela v eucharistickom chlebe, zatiaľ čo mnohé protestantské denominácie, ktoré pretrhli svoje puto s Katolíckou cirkvou a apoštolskou Tradíciou, chápu túto vetu nejasne a každá denominácia rozdielne. Tvrdia, že to je a zároveň aj nie je Ježišovo telo. Vysvetľujú tieto slová ako symbol alebo znamenie apod. To však nemá nič spoločné s priamou interpretáciu biblického textu. Skôr je to akási snaha prispôsobiť význam textu svojej ideológii. Text je vždy ten istý, jeho význam je ten istý, len ideológia je iná. A tento rozdiel je možné prekonať len pokorou a ochotou zmieriť sa.
Funguje to
Vďaka práci desaťtisícov starovekých pisárov, ako aj stoviek súčasných archeológov a jazykovedcov máme dnes k dispozícii hodnoverné, vedecké vydanie textu Nového zákona, ktorý sa maximálne približuje k originálnemu zneniu novozákonných kníh v tej forme, ako ich napísali Bohom inšpirovaní autori. Božie slovo sa v priebehu dvoch tisíc rokov nezmenilo a dostali sme ho „na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (Druhý list Timotejovi 3, 16 – 17).
Preto dôverujem Božiemu slovu a chcem, aby ma poučovalo, usvedčovalo, naprávalo, vychovávalo a menilo podľa Božej vôle. Dnes, po vyše 20 rokoch čítania a štúdia Biblie, môžem zodpovedne dosvedčiť, že to funguje! Boh sa prihovára mne aj tebe – prijmime teda jeho slovo!
Mirosław Rucki
(v článku sú použité informácie z prednášok S. Stasiaka PhD.)
Drahí mladí, vo svojich skupinách hľadajte príležitosti k počúvaniu a poznávaniu Božieho slova, osobitne skrze čítanie Svätého písma (lectio divina): objavíte tajomstvá Božieho Srdca, ktoré vám pomôžu hodnotiť udalosti a meniť ich. Vedení Svätým písmom budete môcť zakúsiť prítomnosť Pána vo vašom živote a dokonca aj „púšť“ sa vtedy stane „záhradou“, v ktorej môže stvorenie viesť dôverný rozhovor so svojím Stvoriteľom: „Keď čítam Božské písmo, Boh sa opäť prechádza po pozemskom raji“ (sv. Ambróz: Epistola 49, 3).
(Posolstvo Svätého Otca Jána Pavla II. na Svetový deň mládeže 1997, 6)
