Boh je milosrdný Otec. Túto pravdu, ktorú Cirkev vyznávala od počiatku, nám Ježiš Kristus pripomenul osobitným spôsobom skrze zjavenia, ktoré mala svätá Faustína Kowalská. Jednou z túžob, ktoré Pán často opakoval, bolo zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva:
„Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som sa zahľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal: ,Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu.‘
Keď som to povedala spovedníkovi, dostala som odpoveď, že sa to týka mojej duše. Povedal mi: ,Maľuj Boží obraz vo svojej duši.‘ Keď som odišla zo spovednice, začula som slová: ,Môj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva. Túžim, aby kňazi ohlasovali toto moje veľké milosrdenstvo voči hriešnym dušiam. Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.‘ Ježiš sa mi žaloval týmito slovami: ,Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, ktorá ich zneužije‘“ (Denníček 47 – 50).
„Žiadna duša nenájde ospravedlnenie, pokiaľ sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá veľkonočná nedeľa má byť sviatkom Milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve“ (Denníček 570).
„Dcéra moja, dívaj sa do priepasti môjho milosrdenstva avzdávaj tomuto môjmu milosrdenstvu chválu a česť. Urob to takto – zober všetkých hriešnikov z celého sveta a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. Vdeň môjho sviatku – na sviatok Milosrdenstva – prejdeš celý svet abudeš privádzať zamdlené duše kprameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním“ (Denníček 206).
„Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia kprameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi ksvätej spovedi asvätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín atrestov. Vtento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát... Sviatok milosrdenstva vyšiel zmôjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil vprvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti kprameňu môjho milosrdenstva“ (Denníček 699).
„Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu kmôjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš prvá vyznačovať dôverou vmoje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať zlásky ku mne. Milosrdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy avšade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. Vtýchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva aje viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo avzdáva mu česť. Áno, Druhá veľkonočná nedeľa je sviatkom Milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam úctu kmôjmu milosrdenstvu slávnostným oslavovaním tohto sviatku aj vzdávaním úcty tomu obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna“ (Denníček 742).
„Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho Milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky. Tajomníčka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam omojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko“ (Denníček 965).
Ježiš Kristus nás prosí, aby sme sa na slávenie sviatku Milosrdenstva pripravili novénou, ktorá sa má začať na Veľký piatok a trvať deväť nasledujúcich dní. „Pán mi povedal,“ píše sestra Faustína, „aby som sa tú korunku modlila deväť dní pred sviatkom Božieho milosrdenstva. Začínať sa má na Veľký piatok. ,Vtejto novéne udelím dušiam všetky milosti‘“ (Denníček 796).
Ježišovu prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva splnil pápež Ján Pavol II., ktorý vroku 2000 počas svätorečenia sestry Faustíny ustanovil prvú nedeľu po Veľkej noci za sviatok Božieho milosrdenstva. Božie milosrdenstvo bolo osobitným žriedlom nádeje pre mnohých ľudí počas tragických rokov Druhej svetovej vojny a komunistického zotročenia. „Bola to moja osobná skúsenosť,“ povedal Ján Pavol II., „ktorú som si vzal so sebou na Petrov stolec a ktorá stvárňuje podobu tohto pontifikátu“ (7. 6. 1997).
Po zvolení na Petrov stolec začal Ján Pavol II. šíriť úctu k Božiemu milosrdenstvu po celom svete. V roku 1980 napísal encykliku o Božom milosrdenstve Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo). Vysvetlil v nej pravdu o„Bohu bohatom na milosrdenstvo“, ktorý bol pravým človekom av tajomstve svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania vstúpil so svojou milosrdnou láskou všade tam, kde zasiahla ničivá sila zla, a zvíťazil nad každým hriechom, smrťou a diablom. Ježiš pozýva všetkých, aby mali účasť na tomto víťazstve, avšetkých chce objať svojím nekonečným milosrdenstvom, aby nám odpustil hriechy a vrátil nám slobodu a radosť Božích detí. Ježiš vie, akí sme slabí, ako často podliehame pokušeniam, apreto hneď po svojom zmŕtvychvstaní ustanovil sviatosť zmierenia, keď svojim apoštolom povedal: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jána 20, 22 – 23). Takto nám Ježiš dáva šancu vstať z hriechu.
„Keď prichádzaš na svätú spoveď,“ hovorí Ježiš sestre Faustíne, „mysli na to, že vspovednici ja sám čakám na teba, len sa zakrývam kňazom, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá smilosrdným Bohom. Povedz dušiam, že ztohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná. Pokorné duše zalievajú prúdy mojej milosti. Pyšní zostávajú vždy vbiede anúdzi, lebo moja milosť sa odvracia od nich kpokorným dušiam“ (Denníček 1602).
Nech nám blahorečenie Jána Pavla II., ktoré sa konalo na sviatok Božieho milosrdenstva, pripomína, že našou jedinou nádejou, radosťou a najväčším pokladom je nekonečné Božie milosrdenstvo, ktoré môžeme plne okúsiť vo sviatosti zmierenia. „Ak chcete vedieť, čím je vnútorné oslobodenie a skutočná radosť, nezabúdajte na sviatosť zmierenia. V nej sa skrýva tajomstvo ustavičnej duchovnej mladosti,“ povedal Ján Pavol II. (Kowno, 6. 9. 1993).
„Povedz dušiam, kde majú hľadať potechy – vtribunáli milosrdenstva, tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť svierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu osvojej biede azázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola aaj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia avšetko bolo už stratené, nie je tak uBoha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu vcelej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, ale už bude neskoro“ (Denníček 1448).
„Prestaň sa báť! Dôveruj Bohu, ktorý je bohatý na milosrdenstvo. Je s tebou Kristus, Darca nádeje.“ Takto sa nám prihovoril Ján Pavol II. a prosil nás: „Kiež by ste nikdy nepohrdli láskou, ktorá je ,najväčšia‘, ktorá sa zjavila na kríži a bez ktorej by ľudský život nemal ani korene ani zmysel... Otvorte sa na najväčší Boží dar, na jeho lásku, ktorá sa skrze Kristov kríž zjavila svetu ako milosrdná láska. Dnes – už v inej dobe, na prahu nového storočia a tisícročia – buďte ,pripravení slúžiť človeku‘. Dnes naliehavo prosím všetkých synov a dcéry Cirkvi, ako aj všetkých ľudí dobrej vôle, aby ,služba človeku‘ nebola nikdy oddelená od lásky k Bohu. Pomôžte súčasným ľuďom zakúsiť milosrdnú Božiu lásku, aby v jej svetle a teple zachránili svoje človečenstvo“ (17. 8. 2002)!
