Autor: Anna Jasielska,
"Milujte sa!" 24/2011 → Posolstvo
Uverejňujeme pokračovanie posolstiev Ježiša Krista rumunskej rehoľníčke z Diela eucharistickej poklony, ktorá žila v období komunizmu.
Ježiš prítomný v Eucharistii:
„Zostal som s vami v tajomstve lásky a vo svätej omši vo všetkých svätostánkoch sveta. Zostal som ako väzeň, aby som vám daroval život v hojnosti a aby som vás naučil adorovať mňa a skrze mňa Otca.
Pozri, som prítomný vo svätostánku a každého človeka chcem premeniť na živý svätostánok s Eucharistiou. Ako večný kňaz chcem skrze vieru a nadprirodzenú lásku ľudí konať na zemi svoju poklonu. Chcem zdokonaliť ľudskú lásku a premeniť ju na oblažujúce videnie v nebi. Z celej vašej bytosti a z celého vášho života chcem urobiť ustavičnú poklonu. Takáto poklona nie je len pominuteľným slovom alebo vonkajším úkonom, ale podieľa sa na nej celý človek.
Túžim mať bytosti, ktoré budú adorovať, a nielen vykonávať jednotlivé úkony v istých hodinách. Všetko, čím si, všetko, čo máš, všetko, čo robíš, všetko, čo sa ti prihodí, má byť nepretržite spojené so mnou, ktorý v Eucharistii zvelebujem Otca. Vtedy nebudeš už len svätostánkom, ktorý v sebe skrýva eucharistickú hostiu, ale budeš živou hostiou, obetným chlebom obdareným vedomím, v ktorom žijem, myslím, pracujem, trpím, obetujem sa a víťazím ja.
Toto je cieľ adorácie (predovšetkým Diela eucharistickej poklony): aby si v spojení so mnou viedla ten istý život, ktorý spočíva vo zvelebovaní Boha, vo vďačnosti, vzdávaní vďaky, v láske k Bohu a k ľuďom; aby si žila život, ktorý bude zmiernou obetou za hriechy sveta a ktorý prenikne modlitba za splnenie Božích plánov; aby som v tebe, v každej duši, v celej Cirkvi a v celom ľudstve všetkých čias založil večné kráľovstvo Najsvätejšej Trojice; aby si viedla život sústredenosti srdca, obety, lásky a pokoja.
Takže adorácia nie je len vonkajšia forma nábožnosti, ktorá sa koná pred svätostánkom a končí sa, keď vychádzate na ulicu a odchádzate k svojej každodennej práci, keď sa vraciate domov, keď ste v divadle alebo v kine, keď navštevujete priateľov, keď ste so svo-jimi príbuznými alebo v kláštornom spoločenstve alebo keď si konáte svoje spoločenské povinnosti. Skutočná adorácia je Duch a pravda! Je to vnútorná Božia sila, ktorá naplní celú tvoju bytosť a tvoj život a spôsobí, že sa pripodobní môjmu životu. Vďaka Duchu Svätému, ktorého ti udeľujem v Eucharistii, adorácia spôsobí, že tvoje myšlienky, tvoje srdce, vôľa, citlivosť, všetky tvoje slová, skutky a gestá nadobudnú – vždy a všade – nadprirodzenú hodnotu.
Adorácia je môj život vo vás a váš život vo mne. Je to dôverný vzťah so mnou, Priateľom ľudí a eucharistickým Ženíchom, vo všetkých životných okolnostiach...
Hodinu adorácie prežívaj tak, ako som to vždy odporúčal svojej Cirkvi a dušiam svätcov. Hlavné body sú: zvelebovanie Boha, vzdávanie vďaky, láska, odprosovanie a prosby.
Dávam túto hodinu poklony, aby ste si skrze ňu – ty aj všetci, ktorí uctievajú Eucharistiu – osvojili môj postoj, aby ste sa zjednotili so mnou, aby sa celý váš život stal ustavičnou poklonou...
Hodina poklony je plameň, ktorý vo vás horí, a vy ma zvelebujete tým, že sa mi zasväcujete – Osamelému na oltároch, ktorého celý svet uráža a ktorého vaše 20. storočie zaprelo.
Každý ma môže zvelebovať vždy a všade v spoločenstve, ale najmä individuálne, vo všetkých okolnostiach, pretože ja som prítomný všade – vždy ten istý Boh. Vy, maličké dušičky, srdcia, ktoré sa mi odovzdali a žijú v mojej prítomnosti – vy ste hodinou poklony. Potrebujem vašu prítomnosť pri Najsvätejšej sviatosti. Poďte ku mne! Dávam vám lásku! Zvelebujte ma, pretože som s vami až do skončenia sveta.“
preložila Anna Jasielska a spracovala Katarzyna Czarnecka
Ján Pavol II. nás povzbudzuje k adorácii Najsvätejšej sviatosti.
Píše: „Úcta, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou v živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so slávením eucharistickej obety. Kristova prítomnosť pod eucharistickým spôsobom uchovávaným po svätej omši - ktorá pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba a vína - pochádza zo slávenia tejto obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoločenstvu. Je úlohou pastierov, aby povzbudzovali, aj osobným príkladom, eucharistický kult, zvlášť vystavenie Najsvätejšej sviatosti, ako aj spočinutie v adorácii pred Kristom prítomným pod eucharistickým spôsobom.
Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jána 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ,umenie modlitby‘, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu! (...)
Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti.“
