Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 22/2011 → Božie milosrdenstvo
Aby si zakúsil(a) Ježišovu všemohúcu lásku, použi najjednoduchší spôsob, ktorý nám ponúka sám Pán: „Milosť z môjho milosrdenstva sa načiera jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím viac duša dôveruje, tým viac dostane“ (Denníček 1578); „ Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát“ (Denníček 699).
Ježiš nám chce pomôcť, aby sme sa mu úplne odovzdali a dôverovali mu, a preto nám prostredníctvom svätej Faustíny podaroval Denníček a obraz svojho Milosrdenstva. Ježiš hovorí: „Najbolestnejšie ma zraňujú hriechy nedôvery“ (Denníček 1076); „Moje srdce trpí, lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo... Spomínajte na moje umučenie a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám“ (Denníček 379); „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tieto deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske“ (Denníček 1447). „Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro... Napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí“ (Denníček 50).
V týchto slovách plných bolesti, ktoré Ježiš adresoval svätej Faustíne, je vyjadrená príčina základnej a najväčšej choroby ľudstva, ktorou je hriech. Príčinou tejto najhoršej choroby je to, že človek nedôveruje, podozrieva či dokonca vôbec neverí svojmu Bohu. Človek sa takto zatvára a nedovoľuje Kristovi, aby ho spasil, oslobodil z pút zla, premenil a uzdravil svojou láskou. Iba Ježiš môže uzdraviť zranené vnútro človeka a premôcť hriech, ktorý je prameňom nešťastia a príčinou chorôb duše aj tela.
Ježišovu milosrdnú lásku môžeme prijímať prostredníctvom každodennej modlitby a predovšetkým vo sviatostiach zmierenia a Eucharistie. Ježiš nám nesľubuje, že nás v pozemskom živote nestretne utrpenie, ale hovorí, že on sám bude niesť najťažšiu časť nášho kríža. Ak teda podriadime svoje utrpenie Spasiteľovej vôli, bude pre nás cestou spásy a prameňom mnohých úžasných milostí.
Ježiš chce, aby sme mu plne dôverovali a aby sme túžili len po tom, aby sa v našom živote vyplnila jeho vôľa. Potom budeme schopní ďakovať Ježišovi za všetko: za utrpenie aj za radosť, za chorobu aj za zdravie, za život aj za smrť, pretože budeme mať v srdci najväčší poklad a vzácnu perlu, ktorou je jeho láska (porov. Matúša 13, 44 – 46).
