Dvanásteho októbra 2010 uplynulo v Poľsku 30 rokov od začiatku modlitbovej akcie za ochranu počatých detí, ktorá viedla k civilizačnému prelomu – v demokratických podmienkach sa podarilo prejsť od „legalizácie“ interrupcie k právnej ochrane nenarodených detí.
V roku 1980, čiže v podmienkach krízy a temnej noci komunizmu, sme si stanovili za cieľ zrušiť interrupčný zákon. Zdalo sa, že je to ľudsky neuskutočniteľné. Vládnuci režim propagoval interrupciu a prostredníctvom cenzúry komunikačných prostriedkov, zákazu vydávať akékoľvek časopisy, materiály, ba aj letáky o ochrane života znemožňoval akúkoľvek spoločenskú diskusiu o tejto téme. Spomínam si, že dokonca aj vyhotovenie desiatich xerokópií bez schválenia na príslušnom komunistickom úrade bolo pokladané za nelegálnu činnosť. Nemohol som dať vyrobiť ani obyčajnú pečiatku s citátom z evanjelia bez toho, aby to neschválil príslušný štátny orgán! Lekári a zdravotné sestry, ktorí odmietli vykonať tzv. umelé prerušenie tehotenstva, strácali zamestnanie. Ľudia, ktorí hájili a hlásali cirkevné učenie o živote, sa stretávali so zastrašovaním a vydieraním. Žena, ktorá išla na prvú tehotenskú prehliadku, často počula od lekára slová: „Chcete plod odstrániť alebo porodiť?“
V takýchto podmienkach sa malá skupina kresťanských laikov, ktorá spolupracovala s Inštitútom teológie rodiny, ktorý viedla Dr. Wanda Półtawska, členka Pápežskej rady pre rodinu, ako aj s Krakovským biskupským úradom, rozhodla začať od modlitby. Rok predtým nás povzbudila apoštolská návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. v Poľsku. Počas pamätnej návštevy vo Varšave povedal: „Nech zostúpi Duch Svätý a nech obnoví tvárnosť zeme – tejto zeme!“ Bezprostrednou inšpiráciou zorganizovať modlitbovú kruciátu boli slová Božieho služobníka Jána Pavla II.: „Želám si a modlím sa za to, aby poľské rodiny dávali život, aby boli verné posvätnému zákonu života“ (Nový Targ 8. 6. 1979).
Treba si uvedomiť, že to bola veľmi tragická doba. V roku 1980 sa vykonalo podľa oficiálnych údajov 138 000 interrupcií. V skutočnosti ich však bolo 3 – 4-krát viac. Máme overené vedecké správy, ktoré tvrdia, že v tej dobe bolo v Poľsku ročne vykonaných až 600 000 interrupcií! Preto sme ako prvý cieľ kruciáty určili: upovedomiť spoločnosť o probléme zabíjania nenarodených detí a prebudiť citlivosť spoločnosti na hodnotu života, ako aj zodpovednosť za každé počaté dieťa.
Druhým cieľom bola modlitba na úmysel zrušenia zákona z 27. 4. 1956 o tzv. prerušení tehotenstva a uznanie práva na život pre každé počaté dieťa. Išlo o zákon, ktorý v Poľsku zapríčinil smrť vyše 20 miliónov nenarodených detí.
V prvom, najintenzívnejšom, trojmesačnom období sa na tento úmysel modlilo asi tisíc ľudí z celého Poľska. Títo ľudia sa denne zúčastňovali na svätej omši a prijímali Eucharistiu na úmysel kruciáty. Pomáhalo im ďalších 2000 ľudí, ktorí sa vzhľadom na chorobu alebo vysoký vek nemohli každý deň zúčastniť na svätej omši, ale ktorí obetovali svoje utrpenie na úmysel ochrany života.
Aký bol účinok tejto modlitby? Odpoveď znie: veľký. Hlavným úspechom nie je zákon, ktorý chráni život a ktorý je, samozrejme, nevyhnutný, ale je to zmena spoločenského vedomia. Táto pravda, ktorá je dnes nevýhodná pre mnohých, ktorí vnímajú zákon na ochranu života ako zákaz, ktorý spoločnosti vnútila Katolícka cirkev či iné „stredoveké“ inštitúcie, je zjavná v poklese interrupcií ešte PRED zavedením tohto ústavného zákazu. Postupnosť tohto procesu bola nasledovná: zmena spoločenského vedomia, informovanosť politikov a až následná zmena zákona. Rok pred schválením zákona, čiže v roku 1992, bolo v Poľsku zaregistrovaných 11 640 interrupcií, čo je 12krát menej než v roku 1980!
V poslednej správe CBOS týkajúcej sa interrupcie sa dočítame: „V posledných rokoch poklesla aj podpora práva na interrupciu pre ženu, ktorá sa nachádza v ťažkej osobnej situácii (o 15 percent od roku 2002) alebo ktorá jednoducho nechce mať dieťa (o 9 percent od roku 1999).“ Za interrupciu bez obmedzení hlasovalo sotva 5 percent respondentov.
V roku 2005 sme vzhľadom na spoločenské zmeny vypracovali nový program kruciáty, ktorý väčšmi zodpovedá súčasnej situácii. Po prvé, v modlitbe ďakujeme Bohu za veľké dobro, ktoré sa podarilo dosiahnuť. Okrem toho máme dve prosby. Modlíme sa za väčšiu úctu k životu nenarodených detí, za úctu k životu chorých a starších ľudí, ako aj za zavedenie presnej právnej ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť (čiže o doplnenie čl. 38 Ústavy Poľskej republiky). Na základe tejto skúsenosti vyrástla celosvetová modlitba World Prayer for Life, ku ktorej všetkých pozývam.
Jej heslom sú slová Jána Pavla II.: „Naliehavo je potrebná veľká modlitba za život, modlitba, ktorá by prenikla celý svet“ (Evangelium vitae 100).
Dr. Ing. Antoni Zięba
(spoluzakladateľ Kruciáty modlitby za ochranu počatých detí a World Prayer for Life; úryvok z referátu, ktorý predniesol 7. 10. 2010 v Ríme na V. svetovom modlitbovom kongrese za život)
Člen kruciáty sa zaväzuje, že na úmysel ochrany života:
- sa denne pomodlí ľubovoľnú modlitbu, napríklad Loretánske litánie alebo desiatok ruženca;
- sa raz za mesiac vo všedný deň zúčastní na svätej omši a prijme Eucharistiu. Starších a chorých ľudí, ktorí sa nemôžu zúčastniť na svätej omši, prosíme, aby obetovali svoje utrpenie na úmysel ochrany života.
