Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 20/2010 → Zmysel utrpenia
Ak sa na svätej omši zúčastníme s vierou a čistým srdcom, máme najdokonalejší prístup k tajomstvu našej spásy. Kristus práve vtedy svojou láskou mení a uzdravuje naše zranené srdcia a medziľudské vzťahy. Ak mu počas svätej omše odovzdáme seba a ľudí, za ktorých sa modlíme, Spasiteľ môže uzdraviť najťažšie zranenia a oslobodiť nás z najväčších otroctiev.
Uzdravenie z postinterrupčného syndrómu
Doktor Kenneth McAll, anglický psychiater, člen Royal College of Psychiatrists, píše o svojej pacientke, ktorá trpela na ťažkú depresiu. Nemohla spať, jesť ani žiť v kontakte s druhými ľuďmi. V mladosti sa venovala prostitúcii. Niekoľkokrát otehotnela, ale vždy išla na potrat. Doktor McAll jej vysvetlil, že jej súčasné problémy sú dôsledkom toho, že sa nezmierila s Bohom a so svojimi zabitými deťmi. Pacientka poslúchla lekárovu radu, úprimne oľutovala zlo, ktoré spáchala, a vyspovedala sa. Následne počas svätej omše dala svojim deťom mená a odovzdala ich Bohu. A práve počas tejto svätej omše Pán vykonal zázrak a úplne ju uzdravil. Odvtedy sa spomenutá žena denne modlí a pravidelne sa zúčastňuje na svätej omši. Žije v spojení s Bohom, vedie pokojný, šťastný život. Vydala sa a pomáha mnohým ženám, ktoré trpia z podobných príčin ako ona.
Boh chce, aby každé počaté dieťa našlo láskyplné prijatie. Ak to rodičia neurobia, spôsobujú veľké zranenie sebe aj dieťaťu. Prejavom toho, že rodičia dieťa prijali, je to, že mu dajú meno. Ak sa však rodičia rozhodli pre interrupciu, znamená to, že svoje nenarodené dieťa odsúdili na smrť. Majú však ešte možnosť napraviť toto zlo. Mali by sa úprimne vyspovedať, zúčastniť sa na svätej omši, dať dieťaťu meno, zmieriť sa s ním a odovzdať ho Bohu. Rovnako treba postupovať aj v prípade, keď sa narodilo mŕtve dieťa alebo keď došlo k samovoľnému potratu. Aj vtedy majú rodičia dať svojmu dieťaťu meno a odovzdať ho Bohu.
V prípade, že tehotná matka prežíva stresy, používa drogy, pije alkohol alebo fajčí, jej správanie má škodlivý vplyv na úplne bezbranné dieťa, ktoré je mimoriadne citlivé a z matkinho organizmu prijíma nielen toxické látky, ale aj dobré a zlé myšlienky a pocity. Už v prvých 90 dňoch dieťa prijíma z matkinho lona všetko, čo poznačí celý jeho život. Alebo dostáva materinskú lásku a prijatie, alebo odmietnutie, nenávisť a hnev. Mnohé problémy, ktoré ľudia prežívajú v dospelosti, majú svoje korene v problémoch v prenatálnom období. Jediným liekom na ich prekonanie je odslúženie svätej omše na tento úmysel. Takto potom Ježiš Kristus môže svojou láskou uzdraviť všetky zranenia a medziľudské vzťahy a odstrániť všetko, čo je prameňom utrpenia a choroby.
Nesmieme zabúdať, že interrupcia sa týka nielen ženy a jej zabitého dieťaťa, ale ničivo ovplyvňuje aj celú rodinu a spoločnosť. Výsledky vedeckého výskumu jasne poukazujú na to, že zvlášť trpia súrodenci zabitého dieťaťa.
Doktor McAll opisuje aj príbeh 19-ročnej Joany, ktorá sa v útlom veku začala správať veľmi zvláštne. Vyšetrením sa zistilo, že dievčatko má epilepsiu. Jej záchvaty najväčšmi desili jej mamu. Joan ohrozovala brata nožom, vybehovala pred idúce autá a dokonca tvrdila, že sa nevolá Joan. Psychiater po vyšetrení nakreslil rodokmeň jej rodiny a hľadal, či nie je niečím geneticky zaťažená. Ale ani takto nedokázal nájsť príčinu čudného správania dieťaťa. Keď sa s Joan rozprával o jej rodine, malá pacientka mu povedala, že má troch bratov a tri sestry. Lekár ju opravil a povedal, že má troch bratov a dve sestry. Vtedy sa Joan rozkričala a ukazovala na mamu: „Vidíš tú ženu, ktorá tam sedí?! Ona zabila moju sestru, ktorú poznám, pretože je to moja priateľka! Volá sa Melissa!“ Až potom matka vysvetlila doktorovi, že ešte pred Joaniným narodením bola v nemocnici a lekár jej vykonal interrupciu, o ktorú nežiadala. Žena to nikdy nikomu nepovedala, a preto nikto nevedel, že nenarodenému dieťaťu dala meno Melissa. Doktor McAll matku požiadal, aby odpustila spomenutému lekárovi aj sebe a aby sa celá rodina zúčastnila na svätej omši za Melissu. Po svätej omši sa malá Joan úplne uzdravila. Tento úžasný, hmatateľný zážitok uzdravujúcej sily svätej omše podnietil Joaniných rodičov, aby začali pomáhať rodičom detí, ktoré z podobných príčin trpia na epilepsiu a iné choroby.
Deti, ktoré sa počali po interrupcii a vyvíjali sa v matkinom lone, v ktorom sa predtým udiala tragédia zabitia ich brata alebo sestry, prežívajú vo svojom neskoršom živote silný strach. Takéto deti bývajú voči rodičom agresívne a ich agresia sa môže prejavovať aj samovražednými tendenciami.
V roku 1978 uverejnil Dr. Andrew Feldmar výsledky vyšetrení ľudí, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu. Zistil, že takmer všetky osoby, ktoré vyšetroval, boli obeťami pokusu o interrupciu, o ktorú sa pokúsila ich matka. Samovražedné myšlienky sa v nich najsilnejšie prejavovali v deň výročia nevydarenej interrupcie. Dokonca aj metódy ich samovražedných pokusov sa podobali na tie, ktorými sa ich matky pokúsili zabiť... Feldmar zistil, že nenarodené deti si uvedomovali, že ich matky sa ich snažili pripraviť o život, hoci sa to udialo v prvých týždňoch tehotenstva.
Situácie vyplývajúce zo zatvorenosti ľudských sŕdc, v ktorých stále prevláda ničivá sila hriechu, a neprijatia Božieho milosrdenstva vyvolávajú rozličné druhy utrpenia a chorôb. Len Ježišova láska môže premôcť zlé sily, ktoré človeku ubližujú a zotročujú ho. Preto tak dieťa, ako aj jeho rodičia musia celkom otvoriť svoje srdce na Božiu lásku, oľutovať spáchané zlo a všetko všetkým, vrátane seba, odpustiť. Ideálne by bolo, keby sa to udialo pri sviatosti zmierenia a svätej omši, pretože tam sa najviac sprítomňuje Kristova láska.
Každá žena, ktorá sa dopustila interrupcie, potrebuje celkové uzdravenie tak v duchovnej, ako aj v psychofyzickej sfére. Nevyhnutnou podmienkou uzdravenia je zmierenie sa s Bohom a so zabitým dieťaťom. Potrebná je k tomu najskôr úprimná ľútosť a postavenie sa pred Boha v celej pravde: zhrešila som a ľutujem to. Otec Robert DeGrandis, autor knihy Medzigeneračné uzdravenia, navrhuje takýmto zraneným ženám nasledujúce kroky v procese uzdravovania:
Predstav si svoje zosnulé dieťa v Ježišovej prítomnosti.
Pozeraj sa, ako Pán Ježiš objíma dieťa.
Pozeraj sa, ako Ježiš objíma teba.
Popros Pána, aby ti povedal pohlavie dieťaťa.
Daj dieťaťu meno.
Skrze Ježiša pros dieťa, aby ti odpustilo interrupciu.
Prijmi Ježišovo odpustenie aj odpustenie svojho dieťaťa.
Odpusť sama sebe.
Daruj dieťaťu svoju lásku.
Pozeraj sa na Ježiša Krista, ako berie zlatý meč a pretína tvoje negatívne puto s dieťaťom.
Pozeraj sa, ako Pán berie tvoje dieťa so sebou. Môžeš poprosiť Pannu Máriu, aby prišla a darovala dieťaťu svoju materinskú lásku.
Ak sa tieto kroky vedúce k uzdraveniu vykonajú počas svätej omše, ktorá sa slúži za rodičov a dieťa, Kristus určite úplne uzdraví všetkých, ktorí trpia na postinterrupčný syndróm. Doktor Kenneth McAll vo svojej knihe Uzdravenie rodových koreňov (Londýn 1984, Bratislava 2010) píše o 600 prípadoch zázračného uzdravenia, ktoré zdokumentoval. Udiali sa počas svätej omše, ktorá sa slúžila za deti, ktoré boli zabité interrupciou, ktoré sa narodili mŕtve, ktoré boli samovoľne potratené alebo ktoré matka odvrhla hneď po narodení. Doktor tvrdí, že vždy po odslúžení svätej omše na úmysel týchto detí bol svedkom udivujúcich účinkov. Uzdravujúca moc Eucharistie zasiahla nielen ľudí, ktorí sa na nej zúčastnili, ale aj tých, ktorí niesli zodpovednosť za smrť dieťaťa, ale o svätej omši nevedeli, pretože sa nachádzali v psychiatrických liečebniach (niektoré boli vzdialené aj stovky kilometrov). Počas týchto svätých omší Ježiš Kristus uzdravoval ľudí z najťažších, z lekárskeho hľadiska neliečiteľných psychických a neurologických chorôb a ochorení.
Uzdravenie z vplyvov okultizmu
Psychiatri uznávajú, že praktizovaním akýchkoľvek foriem okultizmu (využívanie služieb psychotronikov, veštíc, liečiteľov, cvičenie jogy, praktizovanie rôznych druhov východných meditácií, reiki, tarotových kariet, astrológie, vyvolávanie duchov apod.) sa človek dobrovoľne otvára na ničivé a zotročujúce pôsobenie zlých síl. V dôsledku toho vznikajú u ľudí neskôr rôzne psychické poruchy a choroby, ktoré sa nedajú liečiť pomocou liekov. Samozrejme, keď je podozrenie, že v živote nejakého človeka pôsobia okultné sily, prvou podmienkou jeho ďalšej liečby je kompletné lekárske vyšetrenie. Človek, ktorý môže byť obeťou zotročenia démonickými silami, môže skutočne trpieť na psychotickú depresiu, schizofréniu alebo inú psychickú chorobu. Ale aj napriek tomu, že diagnóza hovorí, že sa jedná o psychickú chorobu, nie je ešte vylúčený vplyv zlého ducha. Dr. McAll píše o existencii psychických chorôb, ktoré sú spojené s diabolským zotročením, ako aj o takých, ktoré sú výslovne výsledkom pôsobenia zlého ducha. Psychiatri zaznamenali také zdokumentované uzdravenia, ktoré sa týkali napr. zmeny sexuálnej orientácie z homosexuality na heterosexualitu alebo ústupu ťažkých psychických chorôb, ktorý nastal po modlitbe exorcizmu alebo po účasti na svätej omši.
Mnohí ľudia zakúšajú skutočné duchovné, emocionálne a fyzické trápenie a útlak, ktoré sú dôsledkom pôsobenia okultných (démonických) síl. Je to spôsobené okultnými praktikami, ktoré vykonáva samotný postihnutý alebo niekto z jeho rodiny. Dr. McAll opisuje medziiným prípad štvorročného chlapca, ktorý začal mávať pravidelné epileptické záchvaty, pri ktorých ho nedokázali udržať ani traja silní muži. Po bližšom preskúmaní prípadu sa zistilo, že chlapcov otec sa už 15 rokov venoval okultizmu, mal bohatú okultistickú literatúru a priatelil sa s človekom, ktorý pôsobil ako médium.
Epileptické záchvaty dieťaťa ustúpili až vtedy, keď otec spálil okultistickú literatúru, odprosil Boha za svoje správanie a pretrhol všetky putá s okultizmom.
Do redakcie sme dostali informáciu, že deväťročný chlapec dostal od svojej babky tzv. talizman šťastia, ktorý stará matka kúpila od nejakého liečiteľa. Po istej dobe sa s chlapcom začali diať zvláštne veci: mával záchvaty zúrivosti, počas ktorých s nadľudskou silou demoloval autá zaparkované pred domom, hrozivo zavíjal a chrlil nenávisť proti krížu, svätým obrazom a všetkému, čo sa spájalo s katolíckou vierou. Umiestnili ho do psychiatrickej nemocnice. Vyšetrenia zistili, že keď sa záchvat zúrivosti skončil, všetko sa znormalizovalo a chlapec neprejavoval nijaké príznaky choroby. Rodičia pochopili, že sa musia zmieriť s Bohom, pretrhnúť všetky putá s okultizmom, spáliť všetky knihy, talizmany a pre syna vyhľadať pomoc u kňaza exorcistu.
Otec Robert DeGrandis v knihe Medzigeneračné uzdravenie píše o dcére lekára, ktorá mala veľmi silné bolesti hrdla. Otec jej predpísal lieky, ktoré jej však vôbec nepomohli. Onedlho zistili, že dievča nosí na krku talizman vo forme zlatého rohu, ktorý mal odháňať zlých duchov. Počas skupinovej modlitby dievča požiadali, aby sa talizmanu zbavilo. Keď to dievčina urobila, jej hrdlo sa po modlitbe celkom uzdravilo. Vyplýva z toho, že všetky predmety spojené s okultizmom – znamenia zverokruhu, sošky bôžikov, amulety, tarotové karty, knihy, filmy, obrázky, znamenia, nahrávky satanistickej hudby hardcore – treba hneď zničiť, pretože sprítomňujú démonické sily, ktoré ohrozujú a zotročujú človeka a vedú ho až k životným tragédiám. Nesmieme zabúdať ani na to, že v niektorých rodinách môžu existovať démonické kliatby z dávnych pokolení. Existenciu takýchto kliatob vyjavuje počas modlitby Duch Svätý a môže ich zničiť len jeho moc. Kliatby sa možno zbaviť tak, že seba aj celú rodinu odovzdáme do úplného vlastníctva Kristovi a budeme sa modliť nasledujúcu modlitbu: „V mene Ježiša Krista mocou jeho najsvätejšej krvi snímam kliatbu z mojej rodiny.“
Ľuďom, ktorí sa chcú oslobodiť spod vplyvu démonických síl a skoncovať s okultistickou činnosťou, otec Robert DeGrandis navrhuje, aby sa pomodlili nasledujúcu modlitbu: „Pane, prosím ťa, odpusť mi hriech angažovania sa ... (presne opíš svoje otroctvo, napr.: zúčastňovanie sa na špiritistických seansách, používanie špiritistických tabúľ, kyvadiel, tarotových kariet, horoskopov, predpovedanie budúcnosti, jasnovidectvo, veštenie z ruky a pod.). Zriekam sa všetkých okultných praktík a potvrdzujem, že len ty si Pánom môjho života.“ Potom povedz: „Satan, zriekam sa ťa, zriekam sa aj tvojho pôsobenia v mojom živote. Rozkazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si prestal pôsobiť v mojom živote.“
A sv. Edita Steinová radí: „Všetko, čo môžeme a máme urobiť, je otvoriť sa na milosť, čiže úplne sa zrieknuť svojej vôle a podriadiť sa Božej vôli, vložiť svoju dušu do jeho rúk a prijať jeho výchovu. Vyžaduje si to zrieknuť sa seba a vnútorne sa stíšiť.“
