Autor: Jan Bilewicz,
"Milujte sa!" 20/2010 → Hnutie čistých sŕdc
Počujeme názory, že človek musí byť sexuálne aktívny. Vraj nemôžeme očakávať od mladých, že to nebudú robiť takým či iným spôsobom. Hovorí sa, že masturbácia je v čase dospievania normálna, ba priam, že je pozitívna. Postupne sama prejde, najneskôr vtedy, keď človek začne viesť „normálny sexuálny život“
Spomenutá teória je tzv. súčasnou teóriou pohára vody. Ak sa chceš napiť, máš si uhasiť smäd. Nie je podstatné, ako to urobíš. Môžeš použiť pohár alebo hrnček alebo sa môžeš napiť priamo z fľaše. Najdôležitejšie je to, aby si si uhasil smäd. Túto teóriu aplikovanú na sexuálny život vymysleli a hlásali sovietski komunisti v 20. rokoch minulého storočia. Čoskoro ju však zanechali, lebo videli je ničivé dôsledky. V súčasnosti to isté hlásajú liberáli s vedeckými titulmi a dobrým spoločenským postavením. Masmédia hovoria, že sú „moderní a pokrokoví“. Rovnako v minulosti chválili aj ich predchodcov...
Závislosť alebo sloboda?
V Katechizme Katolíckej cirkvi sa dočítame: „Čistota znamená naučiť sa sebaovládaniu... Alternatíva je zrejmá: alebo človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným“ (2339). A na inom mieste: „Sebaovládanie je dlhotrvajúca snaha... Predpokladá úsilie začínať vždy znova vo všetkých obdobiach života. Vyžadované úsilie môže byť intenzívnejšie v určitých obdobiach, napríklad keď sa formuje osobnosť, v detstve a počas dospievania“ (2342). Inak povedané, buď mladý človek vyvinie veľké a dlhotrvajúce úsilie, bude bojovať o čistotu a dosiahne pokoj, alebo – čo sa žiaľ stáva často – celkom sa vzdá boja a bude vyhľadávať krátkodobé rozkoše, ktoré ho neskôr zotročia a urobia nešťastným.
K masturbácii najčastejšie prispieva pornografia. Pre mládenca v období dospievania je kontakt s erotickým časopisom alebo pornografickým filmom tým istým, čím by bol pre jeho telo náraz uháňajúceho auta do stromu pri ceste. (Žiaľ, máloktorí dospelí spomedzi rodičov, učiteľov a kňazov sa snažia ochrániť mladých pred takýmto nárazom). Nie je možné zabudnúť na obrazy, ktoré vidíme. Stále sa vracajú do predstavivosti, čím sa ešte zväčšuje sexuálne napätie, ktoré už aj tak mladý človek prežíva. Tieto obrazy sa neskôr stanú nutkaním, ktoré je ťažko ovládnuť, pretože je príjemné. Myšlienky, predstavivosť, emócie krúžia už len okolo jednej témy. Iné veci sa odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Človek sa nedokáže sústrediť na štúdium, stráca ideály a záujmy, jeho emocionálny a predovšetkým duchovný život zakrpatieva.
Prvé zriedkavé, „nevinné“ prípady masturbácie, ak sa proti nim nebojuje, rýchlo vedú k závislosti, z ktorej sa dá vyslobodiť len s veľkou námahou. Dlhšie sexuálne závislosti sa premáhajú rovnako ťažko ako závislosť na alkohole či drogách. Taký človek začína splietať nezmysly ako: „Človek predsa musí byť sexuálne aktívny!“ A prezervatív považuje za jeden z najväčších vynálezov v dejinách ľudstva... Ako hrádza sa prelomilo vnútorné sebaovládanie. Závislý človek už nie je pánom svojho tela. Je vydaný napospas svojmu telu. A kam ho povedie jeho nový pán? Ako sa rozvinie jeho závislosť? Je jasné, že nie slobodní ľudia – ktorí konajú rozumne a zodpovedne – sexuálne zneužívajú svoje alebo cudzie deti, znásilňujú ženy, využívajú služby prostitútok, zrádzajú svoje manželky, prenášajú pohlavné choroby, dopúšťajú sa najrôznejších perverzností apod. Toto sú niektoré z dôsledkov sexuálnej závislosti...
V USA – podľa údajov organizácie Sex and Love Addicts Anonymous (SLAA) – žije niekoľko miliónov ľudí, ktorí potrebujú odbornú terapiu. 80% z nich sú muži, pretože hlavne oni sú klientmi pornografického priemyslu – hlavného zdroja problému. SLAA, ktoré využíva program Anonymných alkoholikov (AA), sa venuje liečbe sexuálnych závislostí (podobné terapeutické skupiny sú už aj v Poľsku). Základom liečby je zachovať úplnú zdržanlivosť, ktorá trvá 3 – 5 rokov. Jasne z toho vyplýva, že človek nemusí byť sexuálne aktívny, dokonca, že zdržanlivosť je preňho záchranou. Samozrejme, že sexuálne uspokojenie je niečo celkom iné než uhasiť hlad a smäd. V prvom prípade sa jedná o pud, v druhom prípade ide o skutočnú telesnú potrebu.
Isteže nie každý mladý človek, ktorý je závislý na masturbácii, sa dostane do extrémnej závislosti. Ale v súčasnej morálnej atmosfére, ktorú vytvárajú prevažne erotomani na vplyvných miestach, bude krajností bezpochyby pribúdať. Nechajme extrémne prípady bokom a pozrime sa na jeden, najtypickejší dôsledok závislosti na masturbácii.
Trpké ovocie – dobré ovocie
Prečo dievčatá často prežívajú svoje predmanželské sexuálne skúsenosti ako zneužitie? Práve preto, že súhlasili s pomerom s človekom, ktorý sa nedokáže ovládať. Preňho sa zmenili len vonkajšie okolnosti (s dievčaťom je to oveľa príjemnejšie než v samote), ale mechanizmus sexuálneho fungovania zostal rovnaký. Takýto mladý muž sa k dievčaťu nespráva ako k osobe, ktorá je hodna úcty a lásky, ale ako k úžitkovému predmetu, „nástroju“ na uspokojenie závislosti. Chlapec chcel nasýtiť len svoju závislosť a poslúžil si jej telom. Svetské masmédia to nazývajú „milovanie sa“ a je zvláštne, že mnohí veria v takéto vydanie „lásky“. Je jasné, že závislí ľudia sú egoistickí, klamú a využívajú iných, nevšímajú si vyššie hodnoty, akými je napr. úcta k druhému človeku.
Človek, ktorý sa nechá ovládnuť závislosťou masturbácie a žil v nej dlhé roky, sa od nej neoslobodí vo chvíli uzavretia manželského zväzku. Svadba nikoho neoslobodí od nijakej závislosti! Potrebné je na to osobné úsilie. Bez tohto úsilia bude mladý manžel jedine uspokojovať svoju závislosť (podobne ako to bolo v prípade spomenutého predmanželského spolužitia) a bude na to využívať telo manželky, ktorú by mal milovať najviac zo všetkých ľudí. Nie je to „normálne sexuálne spolužitie“, ale skôr jeho karikatúra.
Používanie antikoncepčných prostriedkov v manželstve zrejme najčastejšie vyplýva z nedostatku vnútornej slobody. Manžel sa jednoducho nedokáže zriecť spolužitia v manželkiných plodných dňoch... Ako inak sa dá vysvetliť to, že ju kŕmi škodlivými, zneplodňujúcimi chemickými prostriedkami alebo používa čudesné „gumky“ pri najintímnejšom manželskom úkone? Závislosť núti používať takéto praktiky. Môže azda takéto zneužívanie ženy obšťastniť manželov? Napomáha to ich vzájomnej láske? Prežiť s niekým telesnú rozkoš a byť s niekým šťastný sú dve celkom odlišné veci!
Úplne inak prežívajú svoje spolužitie manželia, ktorí sa snažili žiť v predmanželskej čistote. Naučili sa a teraz dokážu ovládať tlak pudu. Sú vnútorne slobodní... Manželský úkon môže manželov spájať jedinečným, najsilnejším spôsobom. Ak chceme, aby jednota bola hlboká a puto trvalé, musíme túto možnosť dobre využiť. Manželský úkon napomáha láske a jednote manželov len vtedy, keď je slobodným sebadarovaním manželskému partnerovi. „Slobodným“ – teda nie vynúteným pudom a „sebadarovaním“ – teda darom. Má to byť úkon darovania sa manželskému partnerovi a zároveň prijatím jeho daru, čiže hlbokým spojením života v šťastí aj v nešťastí. Toto je normálne manželské spolužitie. Je to jedno z ovocí zachovania predmanželskej čistoty.
Závislosť masturbácie (je to znásilnenie seba samého(samej)), ktorá sa tak „nevinne“ začína v období dospievania, má veľký vplyv na budúce manželstvo. Táto závislosť deformuje dôležitú súčasť manželského zväzku, ktorou je sexuálne spolužitie, ktoré už nedokáže vyjadriť a rozvíjať manželskú lásku.
Ako si môžeme uchrániť slobodu?
Čistota je čnosť kresťanov, čo však neznamená, že všetci kresťania ju dosiahnu. Nie všetci chcú totiž vyvinúť veľké a dlhotrvajúce úsilie. Čistotu nepoznali ani pohania v Ježišovej dobe, ani v období ZSSR a nepoznajú ju ani súčasní liberáli-ateisti. Svätý Pavol napísal Efezanom, ktorí sa obrátili z pohanstva: „Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu...Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu“ (Ef 4, 17 – 19). A ďalej: „Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť, ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší“ (Ef 5, 3 – 4). Pre život podľa tohto ideálu človek potrebuje pomoc zhora. Hovoríme, že Ježiš je náš jediný Spasiteľ. Čo to znamená? Znamená to, že potrebujeme jeho pomoc, aby sme odolali pokušeniam a slabostiam. On nás spasí, čiže oslobodí z otroctva hriechu a od diabla, uzdraví naše zranenia, osvieti nás, aby sme vedeli rozoznať, čo je dobré a čo zlé. Svätý Augustín po svojom obrátení napísal: „Myslel som si, že človek môže byť zdržanlivý svojou silou... Hlupák, nevedel som, že – ako je napísané – nikto nemôže byť zdržanlivý, ak mu to nedáš ty. Určite by si mi to dal, keby som k tebe volal z hĺbky srdca a mal dostatočne silnú vieru, aby som ti dokázal odovzdať svoje starosti.“ Príklad svätého Augustína, veľkého hriešnika a neskôr veľkého svätca, nám ukazuje, že bez pomoci Božej milosti sme veľmi slabí, ale s ňou môžeme svoj život radikálne zmeniť. Ide len o to, aby sme sa chceli zmeniť a boli na seba nároční. Božiu pomoc hľadajme predovšetkým v modlitbe (každý deň sa zasväcuj Ježišovi slovami Modlitby zasvätenia Hnutia čistých sŕdc), v spovedi a Eucharistii, čiže v trvalej formácii v HČS, do ktorého Ježiš pozýva každého a každú z vás.
