Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 13/2009 → Joga, okultizmus a mágia
Mám 46 rokov, som šťastným manželom a otcom troch dospelých detí. Pochádzam z rodiny, v ktorej otec bol takmer neveriaci a matka sa mi snažila odovzdať základy náboženskej výchovy. Pokrstili ma, prijal som prvé sväté prijímanie – a to bolo všetko, čo som dostal. Potom prišli roky mladíckeho vzdoru, počas ktorých som sa vzdialil od Cirkvi. Môj život bol prázdny. Hľadal som, snažil som sa nájsť Boha – ale nehľadal som ho tam, kde bolo treba. Začal som sa zaujímať o hnutie New Age a ideológiu, ktorá sa s ním spája. Mal som množstvo literatúry typu New Age, ktorú som priam hltal. Bolo to v 70. rokoch; práve vtedy sa tieto knihy ukázali na poľskom knižnom trhu. Táto literatúra spôsobila veľký zmätok v mojom duchovnom živote. Boh nebol pre mňa osobou, ale akousi kozmickou energiou – všetko vo všetkom. a to ma následne viedlo k tomu, že som ochotne prijímal rôzne ideológie, dokonca aj tie, ktoré mali svoje žriedlo v iných náboženstvách.
V tom čase sa na mojej ceste objavila láska, potom manželka, deti, no aj rôzne problémy, aké život so sebou prináša – čiže choroby našich detí, manželkine choroby, rozmanité ťažkosti. Snažil som sa ich riešiť, pričom som využíval rôzne spôsoby. Pobral som sa cestou biotroniky. Do môjho života sa priplietol istý biotronik, ktorý tvrdil, že nakoľko má moja rodina isté zdravotné problémy, mali by sme využiť biotroniku. Zastával názor, že je to veľká šanca na uzdravenie celej rodiny. Dal som sa nahovoriť na biotronické liečenie, ktoré podstúpila aj moja žena a deti. Po týchto seansách spomenutý biotronik usúdil, že mám výrazné dispozície k tomu, aby som sa v tomto smere rozvíjal. Samozrejme, veľmi sa mi to zapáčilo. Veď prečo nie, ak môžem potom pomôcť sebe aj svojej rodine, ba aj iným ľuďom? Viedli ma k tomu tie najpozitívnejšie motívy, nikomu som nechcel škodiť.
Ešte viac som sa začal venovať literatúre s touto tematikou a zúčastnil som sa na školeniach. Najskôr som sa zúčastnil na kurze reiki prvého stupňa, potom druhého stupňa, potom som išiel na kurz tibetskej masáže. Mal som skúsenosť so šamanizmom a príbuznými praktikami. Pretože potom to ide jedno s druhým a ak sa človek stretol s jedným, hneď potom sa snaží nájsť ešte niečo viac. Nevidel som nič zlé na tom, čo som robil. Istú dobu som sa biotronikou dokonca živil. Myslel som si, že pomáham ľuďom, že idem dobrým smerom, pretože ľudia mávali pozitívne zážitky počas mojej liečby. Dokázal som napr. vnímať emócie a myšlienky ľudí, ktorých som sa dotýkal. Mal som skúsenosti, ako opustenie tela a niečo ako astrálne cestovanie.
Vtedy sa diali rôzne čudesné veci a to všetko sa mi veľmi páčilo a imponovalo mi to. Bolo to niečo nové, zaujímavé, presahujúce každodenný všedný život. Hľadal som ďalej... Onedlho som prijal tzv. tisaranu – budhistickú iniciáciu, počas ktorej sa odstrihuje prameň vlasov, ktorý odvezú do Indie, kde ho potom spália pri oltári počas špeciálneho obradu. Prijal som tiež budhistické meno. Všetky novinky, ktoré sa ukázali na ezoterickom trhu, som sa snažil čo najrýchlejšie naučiť.
Na duchovnej úrovni som sa stále väčšmi vzďaľoval od Cirkvi, hoci nikdy som nebol človekom, ktorý by mal k Cirkvi vzťah (ísť na svätú omšu som považoval za nepotrebné). Mám však veľmi veriacu manželku, ktorá veľmi chcela, aby som sa zúčastňoval na všetkých pobožnostiach a žil sviatostným životom, k čomu ma aj vrele povzbudzovala. Bránil som sa tomu, pretože som čoraz bolestnejšie prežíval každý pobyt v kostole. Na začiatku to boli rôzne nepríjemné myšlienky, zlý psychický pocit a neskôr som v chráme počul odporné nadávky. Nakoniec došlo až k tomu, že som mal problém dotknúť sa svätenej vody. Je to skutočne ťažké pre človeka, akým som bol. Pociťoval som hrozivú prázdnotu, ktorá vyplývala z toho, že som odmietol osobného Boha. Ako som už spomenul, Boh bol pre mňa energiou. a samozrejme, je ťažké rozprávať sa s energiou, obrátiť sa na energiu...
Náš rodinný život pomaly odumieral, postupne som strácal kontakt s deťmi. Aj môj vzťah s manželkou bol čoraz horší. Všetko smerovalo k rozvodu a k strate najbližších. Je to ďalšia oblasť negatívneho vplyvu biotroniky...
A ešte jeden aspekt jej ničivého pôsobenia – môj zdravotný stav. Keď som „liečil“ ľudí s vážnymi chorobami, akými sú rôzne druhy rakoviny, bral som akoby na seba ich zdravotné ťažkosti, a to až do takej miery, že som z bolesti upadal do bezvedomia. Odviezla ma sanitka, urobili mi množstvo vyšetrení, po ktorých lekári vyhlásili, že mi nič nie je. Vzor zdravia... Začal som trpieť depresiou a samovražednými myšlienkami. V niektorých obdobiach som mal celý čas takéto myšlienky. Cítil som, že život nemá zmysel, celkom nič ma nezaujímalo... Bolo to natoľko silné, že keď som šoféroval, mal som chuť naraziť do protiidúceho tiráku či stromu rastúceho pri ceste. Bolo to skutočne veľmi silné, akoby ma niekto nahováral: „Urob to!“, „Otoč volant!“, „Zraz sa!“... Neprestajné deštruktívne myšlienky. Keď som to už nedokázal zvládnuť, vynorila sa mi myšlienka: „Pane, Bože, zachráň ma!“ A Pán Boh zareagoval.
Presvedčil som sa, že vystačí jediné zavolanie a Boh odpovie na našu prosbu. Vtedy usporiadal sled udalostí, ktoré ma ovplyvnili. Prvou vecou bolo pôsobenie mojej manželky. Neskôr som sa dozvedel, že moja žena sa niekoľko rokov modlila za moje obrátenie.
Práve prebiehali duchovné cvičenia v našej farnosti. Mal ich viesť istý rehoľný kňaz a manželka ma nahovárala, aby som sa na ich zúčastnil. Odpovedal som jej: „Vieš čo, nebudem chodiť na také duchovné cvičenia, pretože kňaz bude znovu hovoriť o interrupcii a podobných veciach. Mňa to nezaujíma. Ja som nikoho nezabil a nezabijem. Mňa to nezaujíma.“ Ale ona ma neprestala prehovárať. Nakoniec som si povedal: „Urobím to pre teba a pôjdem.“
Prvý raz v živote som počul hlásať Božie slovo s mocou. Tento rehoľník hovoril s takou mocou, tak presvedčene, že jeho slová boli ako rydlo, ktoré ryje do srdca. Veril v to, čo hovoril, a žil podľa toho. Bol to pre mňa moment zlomu. „Hádam na tom všetkom čosi je,“ pomyslel som si. Bol som presvedčený: „Čosi na tom všetkom bude. Musím hľadať ďalej.“
Potom sa udiala ďalšia udalosť, ktorú Boh pripravil. Moji známi ma požiadali, aby som s nimi išiel do Čenstochovej na svätú omšu spojenú s modlitbou za uzdravenie. Na svätej omši malo slúžiť zmluvné spoločenstvo rodín Mamre. Na začiatku som váhal: „Načo tam pôjdem? Nemá to zmysel. Pár hodín si postojím v nejakom studenom natlačenom kostole...“ Ale môj psychický stav bol v tom čase už natoľko zlý, že som si povedal: „Dobre, prinajhoršom stratím niekoľko hodín.“ Vzal som celú rodinu: ženu a tri deti, nasadli sme do auta a odcestovali do Čenstochovej.
A tam som znovu okúsil Božie pôsobenie s mocou. Po prvý raz v živote som sa tam stretol s ľuďmi obdarenými darmi, napr. darom proroctva. Jeden z nich sa na mňa obrátil so slovami: „Počuj, neviem, či ti to môžem povedať, lebo sú to veľmi vážne slová.“ Odpovedal som: „Mne je všetko jedno, môžeš hovoriť, čo chceš.“ A počul som tieto slová: „Ak sa neobrátiš, zahynieš ty aj celá tvoja rodina.“ Pomyslel som si: „Len pokoj. Ja môžem zomrieť, mne je všetko jedno, ale rodina a deti – nie. Musím s tým niečo urobiť.“ Opýtal som sa, čo mám urobiť. „Obráť sa! Modli sa! Choď a pros Boha o odpustenie!“ – dostal som odpoveď. Išiel som poprosiť o modlitbu príhovoru. Bola to pre mňa úplná novinka. Povedal som, prečo som prišiel, že sa jedná o otroctvo, ktoré zrejme vzniklo ako dôsledok biotroniky, a snáď by bolo dobré oslobodiť sa od toho. Ľudia, ktorí sa modlili, mi odpovedali: „Nie, s takými vecami treba ísť za kňazom. Prosím, postavte sa do radu ku kňazovi.“ Urobil som to. Keď na mňa prišiel rad, kňaz sa presunul k inému radu. a tak som behal z radu do radu. Pán Boh so mnou žartoval. Prihovoril som sa človeku, s ktorým som sa rozprával predtým: „Nemôžem sa tam dostať. Stretnutie sa už končí. Ak môžeš, skús sa za mňa pomodliť.“ Odpovedal mi: „Mám tu známeho kňaza a rehoľnú sestru. Poď, pomodlíme sa spoločne.“ Išli sme za rehoľnou sestrou. Pozrela sa na mňa a povedala: „Nie, ty si nebol na spovedi. Choď sa najskôr vyspovedať, až potom sa môžeme modliť modlitbu príhovoru.“
Zo stretnutia som sa vrátil s presvedčením, že sa musím zachrániť. Ďalej som sa pýtal, čo mám robiť. Poradili mi, aby sme modlili spoločne celá rodina. Bola to pre mňa celkom nová etapa života, pretože nikdy predtým sme sa nemodlili spolu. Nemodlili sme sa s deťmi, nemodlili sme sa spoločne. A po prvej svätej omši v Čenstochovej sme si dokázali večer spolu sadnúť a modliť sa. Bol to mimoriadny zážitok – spoločná modlitba s dospievajúcimi deťmi a s manželkou... Potom každodenná večerná spoločná modlitba, ktorá nás začala spájať. Obnovili sa vzťahy medzi nami. A to bola ďalšia etapa môjho oslobodzovania a uzdravovania.
Nasledujúca svätá omša v Čenstochovej bola o mesiac. Prišli sme celá rodina, nebol nijaký problém. Hneď sme sa postavili do radu, v ktorom bol kňaz. Keď sa kňaz začal za mňa modliť, udiali sa prvé – takpovediac – mimoriadne javy. Kňaz sa ma opýtal, ako sa cítim. Odpovedal som, že sa mi chce z toho všetkého smiať – a začal som sa smiať; bolo to akoby mimo mňa.
Kňaz na to povedal: „Modlime sa ďalej!“ Prosím, predstavte si, že pri ďalšej fáze modlitby som začal ceriť zuby a vrčať ako pes! Človek vníma to, čo sa s ním deje, ale nedokáže to ovládnuť. Bol to jednoducho šok! Vravím si: „Čo sa to so mnou deje? Už som sa asi celkom zbláznil!“ Kňaz sa modlil ďalej. Ja som stál, čosi vo mne sa začalo triasť, vrčať a ja som sa na seba pozeral akoby zvonku. Po chvíli modlitby kňaz začal hovoriť slová, že na meno Ježiš sa musí skloniť každé koleno v nebi, na zemi aj v podsvetí. V tej chvíli ma hodilo na kolená. Nebolo to, ako keby som sa potkol a spadol. Čosi ma posotilo tak silno, že som padol na kľačadlo ako maličké zrniečko prachu, ktoré unáša veľmi silný vietor. Padol som na kľačadlo a hoci to bol silný náraz, mal som pocit, akoby som padol na podušku. Cítil som starostlivosť veľkej bytosti, ktorá ma miluje. Kňaz sa ďalej modlil. Pocítil som veľkú úľavu a vtedy nastal ďalší bod obratu v mojom živote – zriekol som sa všetkých démonických síl, s ktorými som v minulosti nadviazal kontakt. Začal som sa na svoj život pozerať z inej perspektívy.
A ďalšia etapa – začal sa duchovný boj. Na jednej strane som mal celý čas pokušenia, aby som sa vrátil k tomu, čo som robil predtým, a na druhej strane som vedel, že to nemôžem urobiť. Musel som prehodnotiť celý svoj život. Musel som napr. spáliť 50 kg okultistickej literatúry, vyhodiť všetky kyvadielka, virgule, všetky predmety podobného charakteru, ktoré som používal pri práci. Musel som zmeniť prostredie. Mal som známych biotronikov, ktorí, žiaľ, skončili všelijako. Časť z nich poumierala na choroby, z ktorých iných uzdravovali. Veľmi veľa biotronikov, ktorých som poznal, skončilo tragicky. Tí, ktorí žijú, majú rôzne problémy a podobne ako ja kedysi sú zaslepení a nechápu, na čom majú podiel.
Ďalšia dôležitá udalosť v mojom živote boli duchovné evanjelizačné cvičenia zmluvného spoločenstva rodín Mamre. Tam som sa úplne od začiatku učil, čo znamená kresťanský život, zásady a pravdy viery. Zároveň sa kňaz viac ráz za mňa modlil modlitbu za oslobodenie, na ktorej sa zúčastnilo aj spoločenstvo. Keď sa mala konať hlavná modlitba za oslobodenie, nedokázal som samostatne vyjsť z izby.
Bol som v izbe a keby tam nebola moja manželka, ktorá ma odtiaľ doslova vyvliekla, vôbec by som nevyšiel. Predstavte si, prosím, situáciu, že človek vstane, chce podísť k dverám, a jeho nohy sa obracajú na druhú stranu a ide opačným smerom! V takýchto chvíľach sa démon prejavuje tak, že človek neovláda svoje reakcie, svoje telo ani to, čo robí. Modlitba trvala približne hodinu a pol a diali sa pri nej nezvyčajné javy: v istej chvíli začali trieskať dvere aj okná v kaplnke, psi na dvore začali zavýjať. Bola to scéna ako vystrihnutá z hororu! Po modlitbe som sa cítil ako po extrémnom športovom výkone. Všetko ma bolelo, ale bol som šťastný, pretože som cítil, že konečne niečo zlé zo mňa vyšlo. Jednoducho som cítil pokoj, slobodu, veľkú radosť z toho, že som konečne slobodný a že ovládam svoje telo.
K tomu ma priviedla biotronika. Nechcem povedať, že biotronici sú zlí ľudia – jednoducho podliehajú zlej ideológii. Chcú urobiť niečo dobré, ale pritom sa zamotajú a škodia iným ľuďom, pretože vojdú do sféry, ktorú nám Boh nesprístupnil. Na záver chcem povedať, že Ježiš je nesmierne milosrdný a dobrý. V mojom živote zmenil tak veľa, že sa to všetko nedá ani povedať. Okrem oslobodenia z následkov biotroniky ma uzdravil z mnohých chorôb, predovšetkým z depresie. Chvála Pánovi!
Teraz žijem sviatostným životom a to, že patrím do Cirkvi, mi dodáva silu do ďalšieho života.
