Keď naše dcérky trochu podrástli (Anka mala 9, Monika 8 a Magda 5 rokov), začali sme prosiť Pána Boha, aby nás obdaroval ešte jedným dieťaťom.
Po piatich mesiacoch čakania, keď nič nenaznačovalo, že by sa naša nádej mala splniť, išla som k lekárovi. Zistil, že príčinou problémov môže byť dosť veľká cysta (5x6 cm). Začala som sa liečiť. Keď však ani farmakologické ani hormonálne lieky nezabrali, ostala jediná možnosť – operácia. Keď bol už určený termín operácie a všetko bolo pripravené, zrazu som zistila, že som v požehnanom stave. Aj keď nás lekár upozornil na veľké riziko tohto tehotenstva, naša radosť nemala hraníc. Úplne sme uverili Bohu a ochranu nášho dieťaťa sme zverili Panne Márii.
S manželom sme chodili na časté kontroly a spočiatku bolo všetko v poriadku. Avšak počas jednej návštevy – pamätám si, že to bol piatok – ma lekár dlho vyšetroval a vyhlásil, že plod je mŕtvy. Bol to pre nás skutočný šok. Pre istotu sme mali prísť ešte raz po víkende na opakované vyšetrenie. Žiaľ, aj tentoraz bola diagnóza rovnaká.
Lekár povedal, že najlepšie bude, ak hneď zostanem v nemocnici, aby odstránili mŕtvy plod, nakoľko sa môže stať hrozbou pre môj organizmus. Neviem prečo, ale zrejme Božím vnuknutím som sa lekára opýtala, ako dlho môžem maximálne čakať. Odvetil, že do najbližšieho piatku. Tak som povedala, že v takom prípade prídem v piatok a ako vo sne som vyšla z ordinácie. Niekoľko nasledujúcich dní sme s manželom prežívali skutočné duchovné cvičenia. Vrúcne sme sa modlili, „rozprávali“ sme sa s naším dieťatkom a celý čas sme ho uisťovali o našej láske. Upokojení vierou a modlitbou sme sa opäť zverili Pánu Bohu a vyhlásili sme, že nech je jeho vôľa akákoľvek, úplne sa mu podriaďujeme.
Konečne nastal piatok. Ráno ma prijali na oddelenie, dali mi infúziu a kázali mi čakať na lekársku vizitu. Keď lekár prišiel, poprosila som ho, aby mi urobil ešte jedno USG. A vtedy som na obrazovke monitora uvidela, ako mi moje dieťa kýva rúčkami a usmieva sa na mňa! Aká veľká bola moja radosť, keď som naň hľadela a nahlas som od radosti plakala. Udivený lekár sa na to všetko len pozeral a dookola opakoval: „To nie je možné, to je zázrak!“
Napriek komplikovanému tehotenstvu (gestóza a v jednej chvíli aj zníženie pulzu plodu) sa môj syn Matúš narodil zdravý – mesiac pred termínom cisárskym rezom (pri ňom mi odstránili aj cystu).
Matúš má dnes 6 rokov a normálne sa vyvíja, úplne rovnako ako jeho rovesníci. Je našou radosťou, láskou a predovšetkým zázrakom, ktorým sa Pán Boh tak hmatateľne dotkol našej rodiny. Chvála Pánovi!
