Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 1/2006 → Antikoncepcia, potrat, pornografia, nemorálnosť
Ježiš nám hovorí, že každé nemanželské a predmanželské sexuálne spolužitie je vážnym narušením čnosti čistoty. Týka sa to aj homosexuálnej neviazanosti.
Kongregácia pre náuku viery v liste všetkým biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálov (1. októbra 1986) hovorí, že „homosexualita, aj keď sama osebe nie je hriechom, vytvára menšiu či väčšiu náchylnosť na konanie, ktoré je z morálneho hľadiska zlé. Preto samotnú homosexualitu treba pokladať za objektívne nezriadenú. Preto tí, ktorí majú predispozície tohto druhu, musia byť zahrnutí osobitnou pastoračnou starostlivosťou, aby sa v nich nerozvinulo presvedčenie, že realizácia tejto náchylnosti v homosexuálnych vzťahoch je z morálneho hľadiska prijateľná“.
Ježiš Kristus, ktorý žije a učí v Cirkvi, jasne hovorí, aké sú ciele pohlavného styku. Z prirodzeného zákona, zo Svätého písma a z Tradície vyplýva, že existujú dva neoddeliteľné ciele manželského aktu, ktorými sú nerozlučiteľný zväzok muža a ženy a plodenie detí. Každé zámerné vylúčenie niektorého z týchto cieľov je nemorálne. Pretože homosexuálne spolužitie nenapĺňa ani jeden z oboch cieľov pohlavného styku, všetky homosexuálne skutky odporujú prirodzenosti a sú nemorálne. Cirkev v Katechizme zdôrazňuje, že „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že ,homosexuálne vzťahy sú svojou vnútornou povahou nezriadené‘. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať“ (2357).
Medzi hriechmi, ktoré ľudí uzatvárajú na prijatie daru spásy, Sväté písmo vymenováva homosexuálne skutky: „Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9; porov. Rim 1, 26–27; 1 Tim 1, 9–11). V Knihe Levitikus čítame: „Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich“ (Lv 20, 13; porov. 18, 22).
Sväté písmo zavrhuje každé nemanželské sexuálne spolužitie a homosexuálne skutky. Preto každý pokus morálne uznať homosexuálne zväzky a manželstvá sú konaním zameraným proti Božiemu zákonu.
Človek je od chvíle svojho počatia každou svojou bunkou buď muž alebo žena. Heterosexuálna alebo homosexuálna orientácia sa nadobúda podobne ako iné osobné orientácie, napríklad dôvera alebo nedôvera, pocit neistoty alebo sebavedomia, citová závislosť alebo vnútorná sloboda. Tieto postoje sa formujú v osobných vzťahoch s rodičmi, súrodencami, rovesníkmi a inými ľuďmi.
Homosexualita je poruchou a istou vývinovou anomáliou. Tvrdenie, že homosexualita je vrodená, nemá nijaké vedecké opodstatnenie.
Pán Boh nás stvoril ako heterosexuálov, kým homosexuálna orientácia je psychickou úchylkou nadobudnutou v dôsledku negatívneho vplyvu prostredia.
Civilizácia smrti je slepá k objektívnemu zlu homosexuálnych skutkov a presadzuje názor, že najlepším riešením problému homosexuality je nájsť si jedného partnera a žiť s ním.
Ježiš v učení svojej Cirkvi hovorí, že sexuálne kontakty medzi osobami toho istého pohlavia nemožno zosúladiť s objektívnym morálnym poriadkom. „Jedine v manželstve môže byť pohlavné spolužitie morálne dobré. Preto človek, ktorý koná homosexuálne, koná nemorálne. Voľba sexuálnej aktivity s človekom rovnakého pohlavia znamená popretie bohatej symboliky a zmyslu, a už vôbec nehovoriac o cieľoch a zámeroch Stvoriteľa sexuality. Homosexuálna aktivita nevyjadruje doplňujúce zjednotenie schopné odovzdať život, a preto odporuje povolaniu k existencii prežívanej vo forme dávania seba, ktoré podľa evanjelia predstavuje podstatu kresťanského života“ (List biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálov, 7).
Homosexuálnym skutkom sa uskutočňuje vzájomná masturbácia.
