Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 1/2006 → Hnutie čistých sŕdc
Píšem toto svedectvo v nádeji, že pomôže tým, ktorí prepadli hriechu masturbácie. Nepamätám si presne, kedy som sa začala zneužívať, no viem, že už ako malé dievča som sa nadmerne zaujímala o svoje telo.
Dotýkala som sa svojich pohlavných orgánov, poskytovalo mi to potešenie a čoskoro sa to stalo zvykom. Prišla puberta. Bujná fantázia zmenila moje myšlienky na nečisté skutky. K tomu sa pridali časopisy plné erotických obrázkov. Najhoršie bolo, že som si bola vedomá svojich zlých skutkov, no nemohla som s nimi skoncovať. Vnútorný smútok sprevádzal každý takýto čin. Prisahala som, že už nepodľahnem svojim pudom. No ľudia sú príliš slabí na to, aby zdolali hriech vlastnými silami. Nerozumela som tomu. Chcela som to zvládnuť sama, no márne. Nedarilo sa mi to a bola by som sa vzdala, keby mi neprišiel na pomoc Duch Svätý. Vyzýval ma, aby som si urobila generálnu svätú spoveď. Niekoľko dní som sa na tú veľkú udalosť pripravovala. Predovšetkým som prosila Pána, aby mi dal odvahu. A on ma vypočul. Pri svätej spovedi som všetky svoje starosti zložila na Ježiša. Pocítila som, ako zo mňa spadla obrovská ťarcha. Pri tejto spovedi som sa skutočne stretla s Ježišom. Predtým som spovedníkovi vždy povedala čo najmenej. Priveľmi som sa hanbila.
Po generálnej spovedi som sa neprestala hneď zneužívať. Diabol sa ma nevzdal a zažila som ešte veľa slabých chvíľ. No všimla som si rozdiel. Hrešila som čoraz menej a menej. Ježiš ma pomaly a postupne uzdravoval. Pochopila som veľa vecí – vecí, nad ktorými som sa predtým nezamýšľala. Pochopila som, že hanba, výsledok hriechu, ma dlho neopustí. Mala mi pripomínať, aby som znovu neupadla do pasce hriechu. Aj keď prešlo niekoľko rokov, musím si stále dávať pozor na myšlienky, pohľady i na to, čo čítam. Keď príde pokušenie, prosím Boha o pomoc. Masturbácia je hriech, ktorý zanecháva na duši hlboké stopy. Som hanblivá, plachá, bojazlivá a utiekam sa do samoty.
Modlím sa za všetkých, ktorí zápasia s týmto hriechom. Modlím sa, aby nezúfali, ale vložili svoju nádej do Ježiša. Úprimná spoveď, vrúcna modlitba a cvičenie sily vôle by mali pomôcť. Keď nás Ježiš uzdravuje, je dôležité, aby sme doň vložili bezmedznú vieru a aby sme odpustili sebe samým. Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlala napísať toto svedectvo. Spomínam si, že svedectvá mladých ľudí vo vašom časopise na tému masturbácie veľmi ovplyvnili moju vlastnú cestu. Obdivovala som ich odvahu a otvorenosť na túto tému, ktorá ma tak zahanbovala. Dnes som jednou z nich. Veľmi dúfam, že moje svedectvo niekoho osloví a ten človek začne nový život.
