Svedkovia Jehovovi sú presvedčení, že iba oni poznajú pravdu a vedia, čo Jehova chce. Sú presvedčení, že len oni plnia jeho vôľu dôsledne a bez kompromisov. Keby to bola naozaj pravda, museli by priznať, že Jehova je vrtošivý, nedôsledný a nerozhodný. Ale všetko nasvedčuje tomu, že Svedkovia Jehovovi nepoznajú opravdivý charakter Boha, ktorý poznávame z Biblie a učenia Cirkvi.
Neomylná interpretácia „šelmy“
Učenie spoločnosti Strážna veža môže občas priťahovať svojou radikálnosťou. Ale na rozdiel od brooklynských „teológov“ bol Ježiš Kristus vždy vo všetkom dôsledný a nikdy nemenil názory: bol jednoznačný v tom, čo považoval za hriech a čo za čnosť.
Zato Svedkovia Jehovovi sa nemôžu pochváliť dôsledným poznávaním a hľadaním pravdy. Výrazne o tom svedčí napríklad ich interpretácia bytosti, ktorú novozákonná kniha Zjavenie sv. apoštola Jána nazýva šelma (porov. Zjavenie (apoštola) Jána 17, 3 – 6). Od roku 1942 spoločnosť Strážna veža tvrdí, že svätopisec do obrazu šelmy „zašifroval“ Spoločnosť národov, z ktorej neskôr vznikla OSN. Dôkazom identity šelmy má byť vraj proroctvo: „Šelma, ktorú si videl, bola a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby“ (Zjv 17, 8), ktoré sa údajne splnilo v roku 1942, keď „Spoločnosť národov vošla do priepasti pasivity“. Následne „vyšla z priepasti“ ako Organizácia spojených národov, ktorá je podľa neomylných Svedkov Jehovových „rúhavou napodobeninou mesiášskeho Božieho kráľovstva“ (citujem podľa: Franz, R.: Kríza svedomia, s. 183 – 184).
Problém však spočíva v tom, že v roku 1991 podala spoločnosť Strážna veža žiadosť na Oddelenie verejných informácií OSN a vstúpila do OSN ako mimovládna organizácia. Ako potvrdzuje oficiálny dokument, ktorý podpísal P. Hoeffel, vedúci Oddelenia verejných informácií OSN, „organizácia [Strážna veža] súhlasila s prijatím kritérií združenia, medzi ktoré patrí podporovanie a rešpektovanie pravidiel Deklarácie spojených národov“. Takže podľa predchádzajúcich výrokov Strážnej veže sa teraz samotná spoločnosť stala spolupáchateľkou „nehanebností“ a inštitúciou podporujúcou démonický a rúhavý „svetový poriadok“, zosobnený v apokalyptickej šelme.
Najzaujímavejšie je však to, že v roku 2001, čiže o desať rokov neskôr, požiadala spoločnosť Strážna veža o ukončenie svojho členstva v Oddelení verejných informácii OSN. Keby som bol Svedkom Jehovovým, začal by som vážne premýšľať o tom, či sa oplatí dôverovať učiteľom, ktorí najskôr vnucujú „jedinú správnu“ interpretáciu Biblie, ale potom ju nezachovávajú. Následne zmenia názor a tvária sa, akoby sa nič nestalo.
Učenie o kríži
Pokiaľ ide o nástroj Kristovho umučenia, oficiálne učenie Svedkov Jehovových si protirečí, čím sektu diskvalifikuje a robí ju nedôveryhodnou. O historických a archeologických dôkazoch toho, že Ježiš Kristus zomrel na kríži, a nie na palici, sme písali už dávnejšie. Na pripomenutie uvediem len svedectvá starovekých autorov: mučeníka Justína (r. 135 po Kr.), Marca Minuciusa Felixa (r. 160 po Kr.) a Tertuliána (r. 195 po Kr.), ako aj archeologické nálezy: kostru človeka, ktorý sa volal Johanan a ktorý bol ukrižovaný v Kristovej dobe; symboly kresťanského kríža na náhrobných kameňoch z 1. a 2. storočia, ktoré sa našli v katakombách na Olivovej hore; maľby a kresby z 3. storočia zobrazujúce Krista pribitého na kríži. Toto všetko by malo byť dostatočným dôkazom pre každého, kto si v texte Biblie Kingdom Interlinear Bible (s. 1157), vydanej spoločnosťou Strážna veža, prečítal, že „budúci archeologický výskum určite potvrdí správnosť tohto učenia“. Zatiaľ však archeologický výskum jasne dokazuje, že Svedkovia Jehovovi sa mýlia a klamú aj iných.
Teraz sa však chcem sústrediť na niečo iné – na neomylné učenie, ktoré by malo byť dôsledné a zároveň vnútorne celistvé.
Zakladateľ a prvý predseda spoločnosti Ch. T. Russell prijal za symbol Kristovej vlády kríž s korunou. Tento symbol sa používal na obálke časopisu Strážna veža až do roku 1931. V roku 1919 vyšiel poľský preklad Russellovej knihy Božský plán vekov v obrovskom náklade až 5 245 000 exemplárov. Na strane 300 tejto knihy je uverejnené proroctvo: „Ako bol v období žatvy židovského veku (čiže v 1. storočí kresťanstva) Kristov kríž pre Židov kameňom úrazu a pre vzdelaných Grékov bláznovstvom, takisto bude aj v období žatvy veku evanjelia kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“
V Rutherfordovej knihe Zmierenie, vydanej v roku 1928, sa ešte píše, že „nielen biblické fakty, ale aj svetské dejiny potvrdzujú, že toto dieťa sa narodilo v Betleheme z panny Márie, vyrástlo na muža a neskôr zomrelo na kríži v Jeruzaleme“ (s. 117). Ale ten istý autor o niekoľko rokov neskôr v knihe Bohatstvo (vydanej v roku 1936) tvrdí, že „Ježiš nebol ukrižovaný na drevenom kríži, ako sa to zobrazuje na mnohých obrazoch, ktoré zhotovili a vystavujú ľudia. Ježiš bol ukrižovaný tak, že jeho telo pribili na kmeň stromu“ (s. 23).
Iste, dalo by sa predstierať, že neomylná spoločnosť Strážna veža sa najskôr mýlila a že až v roku 1936 spoznala pravdu. Problém však nie je len v tom, že táto „pravda“ sa nezhoduje s archeologickými a historickými faktami. Najväčším problémom je to, že spoločnosť Strážna veža sa dobrovoľne zaradila medzi „nepriateľov Kristovho kríža“, pre ktorých je kríž „kameňom úrazu“, presne podľa predpovede ich vlastného zakladateľa! Takže sa musel pomýliť alebo prorok Rusell, alebo Rutherford, alebo ich nástupcovia, alebo všetci dokopy, pretože nie je možné, aby mali pravdu všetci súčasne. V roku 1995 sa v poľskom vydaní časopisu Strážna veža tvrdí, že „nástroj, na ktorom visel a zomrel Ježiš..., musí vzbudzovať odpor“ (15. mája 1995, s. 20).
Zaujímavé je, že na tej istej strane časopisu nájdeme vetu: „Neexistuje niečo ako polovičatá vernosť. Alebo je človek verný, alebo nie.“ S týmto, samozrejme, nemôžeme nesúhlasiť, ale nemôžeme súhlasiť s nedôslednosťou v učení: alebo človek poznáva pravdu a učí ju, alebo sa mýli. Nie je možné blúdiť iba čiastočne, pretože aj ten, kto blúdi iba čiastočne, predsa len blúdi a mýli sa. Sotva môžeme hovoriť o neomylnosti a o poznaní pravdy, ak si niekto najskôr Kristov kríž váži a učí, že v posledných časoch bude „skalou pohoršenia“, a potom aj napriek známym faktom tvrdí, že Kristov kríž neexistoval, ba nakoniec dospeje až k tomu, že vyhlasuje, že kríž ako nástroj Kristovho umučenia musí vzbudzovať odpor.
Túto názorovú labilnosť určite nemôžeme pripísať Jehovovi, na ktorého Svedkovia prehadzujú zodpovednosť za všetky svoje omyly, keď tvrdia, že ich učenie je vždy stopercentne zhodné s jeho vôľou. Keby Jehova naozaj viedol svojich Svedkov, musel by byť veľmi labilný, nerozhodný, neznalý Biblie, dejín, morálky a obyčajnej ľudskej logiky.
Predpovede a trúfalosť
Vracajúc sa späť ku knihe R. Franza Kríza svedomia chcem poukázať na to, v akej miere nesplnené predpovede ovplyvňujú najzákladnejšie životné záujmy miliónov ľudí.
Dňa 1. apríla 1972 Strážna veža uverejnila článok Spoznajú, že medzi nimi bol prorok. V texte sa uvádza, že v súčasnej dobe má Jehova proroka, ktorý „oznamuje budúce veci“. Podľa autorov „fakty poukazujú na to, že takýto prorok existuje“. 1. mája 1997 Strážna veža vysvetlila: „Boh Jehova dovoľuje poznať svojich opravdivých poslov... A takisto dokáže odhaliť aj falošných poslov. Ako to robí? Marí ich znamenia a predpovede, čím dokazuje, že... ich posolstvá sú založené na mylnom uvažovaní, hlúposti a telesnom spôsobe zmýšľania“ (s. 8).
V učení Svedkov Jehovových bol rok 1914 kľúčovým dátumom. Na tomto dátume sa vo veľkej miere zakladá štruktúra učenia a štruktúra moci tejto organizácie. V súčasnosti Svedkovia učia, že od roku 1914 je Ježiš „neviditeľne prítomný“; že sa začal súd nad celým svetom; že Ježiš oficiálne prevzal kráľovstvo a začal aktívne vládnuť nad celou zemou; že od spomenutého roku sa začali „posledné dni“; že o tri a pol roka neskôr (čiže v roku 1918) sa začalo zmŕtvychvstanie pomazaných kresťanov a že Ježiš si spomedzi Svedkov Jehovových vybral tzv. triedu verného a múdreho sluhu. Táto trieda je jediným informačným kanálom, cez ktorý osvecuje svojich služobníkov na celej zemi. Odstrániť tento rok z učenia Svedkov Jehovových by znamenalo doslova zničiť celú doktrínu aj štruktúru organizácie Strážna veža.
Dnes však málokto zo Svedkov Jehovových vie, že od roku 1879 až do konca 20. rokov 20. storočia vyznačovali proroctvá uverejnené v Strážnej veži vždy iný dátum pre tieto zvratné body. Medziiným, ešte v roku 1929 spoločnosť učila, že Kristova neviditeľná prítomnosť na zemi sa začala v roku 1874. Niekoľko desiatok rokov Strážna veža tvrdila, že Kristovo oficiál-ne panovanie sa začalo v roku 1878 (až v roku 1922 „preniesli“ túto udalosť na rok 1914). Polstoročie Strážna veža učila, že „posledné dni“ sa začali v roku 1799, a vyše 40 rokov svojim čitateľom navrávala, že zmŕtvychvstanie pomazaných kresťanov sa začalo v roku 1881. Strážna veža od počiatku tvrdila, že v roku 1914 dôjde k zničeniu všetkých svetských, ľudských inštitúcií, čo sa zjavne nestalo.
Problém opäť nespočíva len v tom, že niekto sa pomýlil vo výpočtoch. Najhoršie je to, že každého, kto tieto tvrdenia spochybnil, tvrdo odsúdili. Svedkovia považovali obidva dátumy za osobitne dôležité pravdy. Nazývali ich „Božie dátumy“ a „pevná pravda, definitívne určená vo Svätom písme“. A tých, čo sa osmelili nebrať tieto „proroctvá“ príliš vážne, odsúdili.
Záver
Zdá sa, že Svedkovia Jehovovi si dali vlastný gól. Strážna veža nás presviedča o tom, že Boh marí falošné proroctvá, ukazujúc tak hlúposť samozvaných prorokov, a pritom nám ponúka množstvo nesplnených proroctiev a mylných predpovedí.
Je zjavné, že človek, ktorý prijíma prorocké výroky Strážnej veže a prispôsobuje im svoj život, sa mýli a deformuje svoj pohľad na svet a život a zoči-voči skutočnosti zakúsi len trpké sklamanie.
