Autor: Sebastian Bednarowicz,
"Milujte sa!" 30/2012 → Božie milosrdenstvo
Pán mi povedal: „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tieto deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske“ (Denníček 1447).
„Ježišu, živá Hostia, ty si mojou Matkou, ty si mi všetkým. S prostotou a láskou, s vierou a dôverou budem prichádzať k tebe, Ježišu. Budem sa s tebou deliť o všetko ako dieťa s milujúcou matkou – s radosťou i bolesťou – jedným slovom – so všetkým“ (Denníček 230).
„Vidím sa taká slabá, že keby nebolo svätého prijímania, ustavične by som upadala. Len jedno ma drží, to je sväté prijímanie, z neho čerpám silu, v ňom je moja sila. Bojím sa života v ten deň, keď ho nemám. Sama seba sa bojím. Ježiš, ukrytý v hostii, je mi všetkým. Z tabernákula čerpám silu, moc, odvahu, svetlo. Tu vo chvíľach utrpenia čakám upokojenie. Nedokázala by som vzdávať Bohu chválu, keby som nemala v srdci Eucharistiu“ (Denníček 1037).
„Keď som sa ponorila do modlitby, bola som v duchu prenesená do kaplnky a videla som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii. Na mieste monštrancie som videla ctihodnú tvár Pána a Pán mi povedal: ,Čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľká viera. Vidíš, hoci zdanlivo nie je vo mne ani stopa života, predsa v skutočnosti je tu obsiahnutý v celej plnosti, a to v každej hostii, ale aby som mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá mi je živá viera‘“ (Denníček 1420).
Neraz po svätom prijímaní pociťujem zvláštnu Božiu prítomnosť. Cítim, že Boh je v mojom srdci. To, že cítim Boha v duši, mi vôbec neprekáža pri plnení povinností. Ani vtedy, keď vybavujem najdôležitejšie záležitosti vyžadujúce pozornosť, nestrácam Božiu prítomnosť v duši a som s ním úzko spojená. S ním idem do práce, s ním idem na rekreáciu, s ním trpím, s ním sa teším, žijem v ňom a on vo mne. Nikdy nie som sama, lebo on je mojím stálym spoločníkom. Je prítomný v každej chvíli. Sme si dôverne blízki skrze spojenie krvi a života“ (Denníček 318).
„Vo štvrtok, keď som išla do cely, spozorovala som nad sebou svätú hostiu vo veľkom svetle. Vtom som počula hlas, zdalo sa mi, že vychádza sponad hostie: ,V nej je tvoja sila, ona ťa bude chrániť.‘ Po týchto slovách videnie zmiz-lo. Do mojej duše vstúpila zvláštna sila a dostala som akési podivné svetlo, že naša láska k Bohu je založená na plnení Božej vôle“ (Denníček 616).
„Vidíš, opustil som trón neba, aby som sa s tebou spojil. To, čo vidíš, je len okraj, a tvoja duša už omdlieva od lásky. Ale ako tvoje srdce užasne, keď ma uvidí v celej sláve? Chcem ti však povedať, že večný život sa musí začať už tu na zemi, cez sväté prijímanie. Každé sväté prijímanie ťa pripravuje na to, aby si raz vo večnosti mohla prebývať v Božej prítomnosti“ (Denníček 1810).
„Živá Hostia, moja jediná sila, prameň lásky a milosrdenstva, zasiahni celý svet, posilňuj slabé duše. Ó, požehnaná chvíľa a okamih, v ktorom nám Ježiš zanechal svoje najmilosrdnejšie srdce“ (Denníček 223).
