Autor: Mirosław Rucki,
"Milujte sa!" 29/2012 → Cirkev
Michael Coren, Brit židovského pôvodu, sa dobrovoľne rozhodol vstúpiť do Katolíckej cirkvi. Neskôr ho však oslovili protestantské myšlienky a desať rokov žil mimo Katolíckej cirkvi, ale nakoniec sa vrátil k prameňu pravdy.
„5. júla som skutočne vstúpil do Katolíckej cirkvi. Alebo lepšie povedané, vrátil som sa do nej. Takmer pred 20 rokmi som bol pokrstený ako katolík, ale v priebehu posledných desiatich rokov som bol nadšený evanjelikálny kresťan... Som presvedčený, že cirkev, ktorú založil Kristus, je Katolícka cirkev a že pozemskú autoritu odovzdal Petrovi a jeho nástupcom... Verím, že počas svätej omše je Ježiš prítomný na oltári. Verím v sedem sviatostí.“ Tieto slová, ktoré v roku 2004 napísal Michael Coren, jeden z najvýznamnejších kanadských protestantských publicistov a moderátor obľúbených televíznych programov, vyvolali nemalé prekvapenie medzi jeho bývalými protestantskými priateľmi. Mnohí sa zamýšľali nad tým, prečo Coren uveril v učenie Katolíckej cirkvi a prijal celú katolícku vieru. On o tom povedal, že nemohol už dlhšie odmietať niektoré časti zjavenej pravdy.
Vedomé rozhodnutie
Michael Coren sa narodil v židovskej rodine v Essexe v Anglicku. Jeho otec bol taxikár a matka sa venovala domácnosti. Michaelovi rodičia sa príliš nezaujímali o náboženstvo a ako tradiční židia už vôbec nie o katolícku vieru. „Môj otec nebol nastavený protikatolícky, ale katolícku vieru vnímal ako niečo cudzie a nepriateľské, tak z pohľadu žida, ako aj z pohľadu Angličana,“ vyjadril sa neskôr Coren. Napriek tomu sa Michael začal zaujímať o katolícku vieru už na strednej škole: „Prvý raz som svoje uznanie voči katolíckej viere vyjadril ako tínedžer, keď som sa na gymnáziu učil o reformácii. Samozrejme, že tam vládla nekritická sympatia v prospech protestantizmu, ale ja som zaujal odlišný postoj.“ Duchovné hľadanie mladého Corena ovplyvnilo čítanie kníh Gilberta K. Chestertona a kňaza Ronalda Knoxa. Dôležitým človekom, ktorý prispel k jeho neskoršiemu rozhodnutiu prijať krst, bol jeho neskorší krstný otec lord Longford Frank Pakenham, britský politik, známy svojou nekompromisnou úctou ku kresťanským hodnotám. Michael prijal sviatosť kresťanskej iniciá-cie v roku 1985 z rúk preláta Fredericka Milesa.
Novoobjavená Eucharistia
Avšak po odchode do Kanady v roku 1987 sa Coren začal vzďaľovať od Katolíckej cirkvi a v roku 1993 prijal protestantskú vieru. Vyše desať rokov bol nadšený evanjelikálny kresťan, ktorý sa aktívne podieľal na živote svojho spoločenstva. Zmena nastala až v roku 2004, potom, ako videl film Umučenie Krista od Mela Gibsona.
Napriek tomu, že k tomuto dielu austrálsko-amerického režiséra sprvoti zaujal negatívny postoj, po druhom pozretí filmu začal vnímať to, čo nevideli iní kritici diela: „Zrazu som uvidel alebo bolo mi dané vidieť to, čo je srdcom Umučenia – Eucharistiu. Epicentrom, podstatou kresťanskej viery nebol nejaký symbolický úkon, ale doslovný príkaz: ,Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás‘ a ,Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi novej a večnej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov.‘ To, čo bolo predtým prekážkou, sa zrazu stalo mostom – spojivom medzi zlomeným, rozbitým a núdznym stvorením, akým som, a jeho dokonalým a slávnym Stvoriteľom. Najväčší Boží paradox: vo veľmi jednoduchej podobe chleba sa nachádza najzázračnejší dar na svete, ktorý sme dostali za nesmierne veľkú cenu. Prelínanie scén z Poslednej večere, spojenej s ustanovením svätej omše, s obrovským a intenzívnym Kristovým utrpením ma rozčuľovalo, keď som film videl prvý raz. Teraz sú pre mňa tieto záblesky pravdy vysvetlením a vrhajú jedinečné svetlo na udalosti, ktoré sú s nimi spojené.“
Keď Coren pochopil základné tajomstvo Katolíckej cirkvi – Eucharistiu, začal vnímať svoj predchádzajúci život z inej perspektívy: „Použime metaforu plavca. Metal som sa v desivom mori a špliechal som okolo seba vodu. Veľa pohybu, ale málo pokroku. Neplával som, ale klesal som na dno. Bezpečne som sa začal cítiť až vtedy, keď som vlnám dovolil, aby ma niesli. Áno, prestal som sa metať. ,Toto robte na moju pamiatku. Toto robte na moju pamiatku.‘ Plával som a oceán ma vyzdvihol nahor a spôsobil, že som pocítil teplo, silu a plnosť. Tu bola pravda, ktorá bola už dávno tak blízko pri mne, ale zdanlivo bola mimo môjho dosahu.“
Panna Mária – Matka nás všetkých
Gibsonov film pomohol Michaelovi pochopiť podstatu mariánskej úcty, ktorú protestanti kritizujú: „Pri opätovnom pozeraní Umučenia ma oslovila ďalšia skutočnosť – náručie milujúcej matky, ktorá objíma horlivé, ale občas hlúpe dieťa. Znamená to, že Panna Mária nie je len jedna z mnohých postáv na pozadí úžasnej drámy, ale je božským kanálom spásy. Inými slovami, ona je ideálna, dokonalá a vždy je s nami. Je Matkou nás všetkých. Skrze jej oči som nanovo uvidel Ježišov život a smrť so všetkým jeho ľudským aj božským utrpením, ktoré je s tým spojené. Používam prítomný čas, lebo aj keď Kristus zomrel už tak dávno, on stále žije, jeho obeta sa teraz sprítomňuje a každý deň môžeme byť všetci jej svedkami. Áno, aj ja.“
Michael Coren pochopil, v čom spočíva opravdivá katolícka nábožnosť a úcta prejavovaná Panne Márii: „Nie je matkou Boha Otca alebo Boha Ducha Svätého, ale je matkou Boha Syna – Ježiša Krista. Boh si Pannu Máriu vyvolil osobitným spôsobom, aby bola matkou Mesiá-ša, vozidlom alebo loďou, ktorá mala svetu priniesť Spasiteľa... Miesto Panny Márie v katolíckej viere je jedinečné vzhľadom na plnosť jej človečenstva. Jej úloha je nesmierne dôležitá, ale len v spojení s Kristom, a úcta, akú jej prejavujeme, sa týka Krista. Ak sa niekto neklania Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi, a neverí v neho, určite sa nebude zaujímať ani o Pannu Máriu. Takže úcta prejavovaná Panne Márii je dôsledkom úcty k Bohu. Pretože ona je žena, ktorá povedala svoje áno Božej vôli, ktorá sa celkom zasvätila plneniu Božieho plánu spásy“ (z knihy Why Catholics Are Right? – Prečo má Katolícka cirkev pravdu?).
Katolícka cirkev má pravdu
V roku 2009 vydal M. Coren knihu As I See it (Ako to vidím), kde zozbieral články, ktoré napísal v rokoch po svojom návrate do Katolíckej cirkvi. Dotkol sa tam mnohých otázok viery, ktoré prv nechápal a ktoré sú teraz preňho zrejmé a jasné. O dva roky neskôr vydal ďalšiu knihu, v ktorej opísal motívy svojej viery. Pri analýze najčastejších útokov namierených proti Cirkvi a katolíckej viere si Coren všimol, že drvivá väčšina z nich vyplýva z predsudkov a z neodôvodnenej antipatie, a nie z faktov alebo z poznatkov. Fakty, ako usudzuje, hovoria v prospech Cirkvi. Takto vznikla kniha Why Catholics Are Right?, v úvode ktorej napísal: „Všetky tieto obvinenia sú nelogické, ale mysliaci ľudia, ktorí o nich píšu a hovoria, vzbudzujú dôveru. Práve preto je v 21. storočí Katolícka cirkev inštitúciou, na ktorú sa zvlášť útočí. Takmer vo všetkých iných oblastiach spoločenského a kultúrneho života sme natoľko zrelí, že neprijímame nekriticky takéto ubližujúce a netolerantné názory, ako je to v prípade Katolíckej cirkvi. Malá knižka, ktorú čitateľom ponúkam, sa týka mimoriadne dôležitých otázok a jej ústrednou myšlienkou je odôvodnené presvedčenie, že Cirkev má pravdu.“
Ed Koch, bývalý starosta New Yorku, napísal v roku 2010 článok, ktorý uverejnil časopis Jerusalem Post. Nie je katolík, ale vníma, koľko dobra robí Cirkev na celom svete. Preto Koch čestne píše: „Príčinou ustavičných útokov je, podľa môjho názoru, to, že mnohým ľuďom vadí, že Cirkev odmieta interrupciu, homosexuálne manželstvá, homosexuálny sexuálny styk, antikoncepciu vrátane prezervatívov a antikoncepčných tabletiek, a civilné rozvody. Mnohým prekáža celibát kňazov a zákaz svätiť ženy. Môj dobrý priateľ, kardinál John O'Connor, povedal: ,Cirkev nie je obchod s lahôdkami, kde si môžeš vybrať to, čo sa ti páči.‘ Cirkev má právo vyžadovať od každého svojho člena, aby rešpektoval jej morálne učenie, takisto ako má právo verejne prejavovať svoje názory.“ Michael Coren si myslí, že Koch vyjadril niečo, čo mnohí z nás vedia: vo veľkej miere sú útoky proti pápežovi Benediktovi XVI. súčasťou väčšieho útoku svetských médií proti kresťanstvu. Cirkev so svojím morálnym učením je výčitkou svedomia pre tých, ktorí chcú žiť v hriechoch a nezaujímajú sa o dobro iných ľudí.
Aj napriek tomu, že sa na Katolícku cirkev útočí, Coren sa rozhodol poslúchať jej učenie. Prečo? Pretože bol nútený uznať, že Cirkev má pravdu. V knihe Why Catholics Are Right? píše: „V protestantskom prístupe k viere vidím istý vnútorný problém. Ak je Biblia jednoznačné Božie slovo, jediný vodca na ceste spásy a sprievodca do večného života, prečo potom vznikli desiatky protestantských denominácií, ktoré medzi sebou súperia a mnohé z nich sa navzájom vylučujú? Všetci protestanti veria v Bibliu a čítajú ju ako dobrí učeníci a Kristovi nasledovníci, pričom niektorí sú za krst detí, iní krstia len dospelých; niektorí svätia ženy, iní nie; niektorí dovoľujú piť alkohol, iní nie; niektorí veria, že Eucharistia je Kristovo telo, iní sú presvedčení, že je Kristovým telom len čiastočne; niektorí dokazujú, že je to symbol s hlbokým významom, iní – že je to len vonkajšie znamenie.“
Coren tvrdí: „Poznanie o Ježišovi Kristovi je prístupné všetkým ľuďom, ale poznať Krista môžu len kresťania žijúci v spoločenstve Cirkvi. Žiť v Kristovi znamená žiť v Cirkvi, pretože to je spôsob, akým nám Kristus dal seba samého skrze Ducha.“ Človek sa nedokáže priblížiť k Bohu vlastnými silami, ak ignoruje Boží plán spásy, predovšetkým ak ignoruje umučenie a smrť Ježiša Krista. Ak sám Boh určil pre človeka jedinú cestu vedúcu k nemu, znamená to, že k Bohu môžeme prísť, poznať ho a zjednotiť sa s ním v opravdivom spoločenstve len na tejto ceste. To je pravda, ktorá sa týka každého človeka, nezávisle od jeho názorov.
Michael Coren rozhodne vystupuje proti morálnemu relativizmu: „Pravda sa nespája s geografickým miestom. Ak je niečo pravdou doma alebo v kostole, zostáva to pravdou aj v parlamente i v súdnej sieni. Ak je život nenarodených detí posvätný, ak manželstvo môžu uzavrieť len muž a žena, ak je nespravodlivá vojna zlá, ak je vykorisťovanie chudobných a núdznych nemorálne – platí to vždy a všade. Nemôžeme tvrdiť, že muž má byť svojej manželke verný vo svojej vlasti, ale ak odcestuje do zahraničia, môže jej byť neverný. Alebo že niekto môže hovoriť pravdu jednému človeku, a druhému môže klamať. Prvý je totiž cudzoložník a druhý klamár.“
Nie je pravda, že niečo je dobré len pre katolíkov, ale pre neveriacich je dobré niečo celkom iné. Nie je pravda, že ak sa budú porušovať Božie prikázania, budú trpieť len katolíci. Boh spasí každého človeka, ktorý chce kráčať po ceste spásy, akú nám Boh určil. A touto cestou je Katolícka cirkev.
