Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 27/2012 → Večný život
Pre drvivú väčšinu Kolumbijčanov je viera v Boha a členstvo v Katolíckej cirkvi najväčším národným pokladom. Vedia, že radosť a pokojné svedomie majú len tí, ktorí skrze každodennú modlitbu, sviatosti a zachovávanie prikázaní pestujú osobný vzťah s Bohom.
Kolumbijčania si vážia Boží zákon a učenie Katolíckej cirkvi, modlia sa, spovedajú, zúčastňujú sa na svätej omši a odvážne čelia ťažkostiam. V Kolumbii azda neexistuje rodina, ktorá by nezažila násilie, únosy alebo smrť niekoho blízkeho ako dôsledok zločineckej činnosti komunistických partizánov. Mučeníctvo a utrpenie tisícov nevinných obetí očistilo a zjednotilo kolumbijský národ v modlitbe a dôvere v Boha. V posolstvách, ktoré Panna Mária adresovala mnohým kolumbijským mystikom, sa hovorí o tom, že v Kolumbii zavládne pokoj len vtedy, keď sa celý národ aj so svojimi vodcami zasvätí Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Panna Mária povedala, že mnohí prežívajú utrpenie, čo postihlo Kolumbiu, v spojení s Kristom, a preto premieňajú celý národ, ktorý sa stane svetlom a svedkom pre celý svet.
Zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
V roku 1990 vtedajšia kolumbijská vláda a všetci biskupi zasvätili celý národ Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a túto udalosť zapísali aj do štátnej ústavy. V roku 1991 nová vláda ústavu zmenila a zasvätenie anulovala. Odvtedy sa v Kolumbii zintenzívnila zločinecká činnosť komunistických partizánov. Tento fakt zmobilizoval obyvateľov k duchovnej a morálnej obnove krajiny a na čelo štátu zvolili hlboko veriacich ľudí, ktorí túto obrodu podporovali. Kolumbijčania pochopili, že bez silnej viery v Boha a bez modlitby národ nemá nijakú budúcnosť, a preto v roku 2002 v demokratických voľbách zvolili hlboko veriaceho prezidenta Álvara Uribeho. V roku 2003 prezident podpísal novú ústavu, ktorá anulovala rozhodnutie Ústavného súdu z roku 1991. Generál Padilla, najvyšší veliteľ armády, hrdo vyhlásil, že nová ústava Kolumbie „odzrkadľuje poriadok, ktorý sme dostali od Boha“. 12. októbra 2008 po dlhoročnej príprave vláda na čele s prezidentom Álvarom Uribem, kardinálom Pedrom Rubianom a celou biskupskou konferenciou, v spojení s ľudom slávnostne zasvätila Kolumbiu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Bezpochyby to bola najvýznamnejšia udalosť, odkedy Kolumbia získala nezávislosť. Prezident Uribe zdôraznil, že toto slávnostné zasvätenie prispelo k zjednoteniu celého kolumbijského národa. Iba Boh môže spojiť národ do jednej veľkej rodiny, avšak jeho členovia musia dať svoj súhlas a vyjadriť ho aktom úplného zasvätenia sa Bohu, čiže prijať záväzok každý deň sa modliť, zachovávať Božie prikázania a učenie Katolíckej cirkvi. Odvtedy prezident spolu s vládou, biskupmi, kňazmi a celým národom každý rok obnovuje akt zasvätenia Kolumbie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Pri konci ružencovej pobožnosti, ktorá sa koná v prezidentskom paláci a ktorú vysiela štátna televízia, sa koná obnova aktu zasvätenia celého národa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Takto prezident, vláda, biskupská konferencia, kňazi aj veriaci laici vyjadrujú svoje zasvätenie sa Kristovi. Svetoznáma kolumbijská mystička Gloria Polo povedala, že „Pán Boh si preto obľúbil Kolumbiu a hmatateľne prejavuje znamenia svojej starostlivosti celému národu, lebo Kolumbijčania sú jedným z nemnohých národov sveta, ktoré sa zasvätili Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu“.
Fenomén kolumbijských mystikov
V Kolumbii žije približne 40 ľudí, ktorým Boh daroval osobitnú charizmu mystického života. Týmto ľuďom sa zjavuje Ježiš, Panna Mária a svätí a odovzdávajú im svoje posolstvá. Biskupi uznali týchto mystikov a udelili ich knihám a posolstvám potrebné imprimatur. Tieto súkromné zjavenia sú adresované miestnej cirkvi, aby posilnili vieru obyvateľov krajiny, povzbudili ich k vytrvalej modlitbe, sviatostnému životu, životu v stave posväcujúcej milosti a chránili ich pred znechutením.
Gloria Polo je jedna z najznámejších kolumbijských mystičiek. Pred obrátením žila v hriechoch, tak akoby Boh neexistoval. Uznávala interrupciu, antikoncepciu a rozvody. Bola katolíčkou len podľa mena, ale nemodlila sa, neprijímala sviatosti, myslela si, že Boh nejestvuje a že ľudský život sa končí vo chvíli smrti. Keď 5. mája 1995 išla so svojím 23-ročným synovcom okolo univerzity, udrel do nich blesk. Mládenec na mieste zomrel. Blesk zastavil Gloriinu srdcovú činnosť a spálil jej vnútorné orgány: pečeň, obličky, pľúca a vaječníky. Jej telo bolo popálené a čiastočne zuhoľnatené, zvlášť prsia, nohy a plecia. Gloria sa ocitla v stave klinickej smrti a jej duša prešla mystickú cestu, počas ktorej Gloria uvidela svojich zosnulých príbuzných. Vtedy si uvedomila, že smrť je prechodom do iného života. Keď sa priblížila k tajomnému svetlu, ktoré malo tvar hostie a ktoré ju zaplavilo neopísateľnou láskou, dostala poznanie, že stojí pred Najsvätejšou hostiou. Týmto videním jej Ježiš Kristus zjavil veľmi dôležitú pravdu: že je skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti. Gloria pochopila, že Eucharistia je sám zmŕtvychvstalý Ježiš, z ktorého vyžaruje svetlo lásky a milosrdenstva.
Počas tejto mystickej „cesty“ Gloria zakúsila prítomnosť jedného Boha v troch osobách, ktorý je láska a milosrdenstvo, ale zároveň aj spravodlivý sudca. Pán Ježiš jej dal pochopiť, že vo chvíli našej smrti sa koná súd, pri ktorom sa rozhoduje o našej večnej spáse alebo zatratení. Gloria sa presvedčila, že existuje nebo, očistec a desivé peklo. Človek si vedome a dobrovoľne vyberá peklo, ak zotrváva v smrteľných hriechoch, ak sa nechce obrátiť a prijať dar Božieho milosrdenstva. V textoch Svätého písma Boh jednoznačne hovorí: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci ani súložníci mužov, ani zlodeji ani chamtivci ani opilci ani utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9 – 10). Zato pobyt a utrpenie v očistci bude trvať tak dlho, až sa odstránia všetky dôsledky hriechov a človek dosiahne takú čistotu srdca, ktorá mu umožní spojiť sa s Bohom a vstúpiť do neba.
Kristus dal Glorii v stave klinickej smrti pochopiť, že najväčšou tragédiou človeka je neobrátiť sa, zotrvávať v smrteľných hriechoch a odmietať dar Božieho milosrdenstva. Gloria si v tejto perspektíve večnosti uvedomila, v akom veľkom klamstve žila, že interrupcia je brutálnou vraždou bezbranného nenarodeného dieťaťa, akú veľkú duchovnú skazu spôsobuje človeku život bez Božích prikázaní, predmanželské spolužitie, pornografia, používanie antikoncepcie a vôbec všetky vedome a dobrovoľne páchané hriechy nečistoty. Keď lekári vyhlásili, že Gloria zomrela, Ježiš Kristus vykonal úžasný zázrak a oživil a úplne uzdravil jej spálené telo. Pred očami lekárov sa jej zuhoľnatené vnútorné orgány uzdravili a začali normálne fungovať. Na jej tele nezostala ani stopa po popáleninách spôsobených bleskom. Ale najväčší zázrak sa udial v jej duchovnom živote: Ježiš Kristus jej ukázal absolútnu nezmyselnosť života prežitého bez neho; ukázal jej, že ak človek odmieta jeho lásku a milosrdenstvo, vyberá si večné zatratenie. Po svojom zázračnom uzdravení dala Gloria Bohu sľub, že bude cestovať po celom svete a vydávať svedectvo o tom, že Boh existuje, že nás miluje a že najväčší hriešnici majú osobitné právo na jeho milosrdenstvo. Aby sme dosiahli odpustenie všetkých hriechov, musíme ich najskôr vyznať Kristovi vo sviatosti pokánia, oľutovať ich a pevne sa rozhodnúť, že sa chceme zmeniť. Musíme vyvinúť úsilie, aby sme začali žiť podľa učenia Katolíckej cirkvi a pestovať osobný vzťah s Kristom skrze každodennú modlitbu, sviatosť zmierenia a Eucharistiu. Toto poslanie jej zveril Boh. Teraz Gloria Polo cestuje po celom svete a hlása toto posolstvo: vyzýva k obráteniu, povzbudzuje k úplnej dôvere v Boha a k otvorenosti na jeho nekonečné milosrdenstvo. Státisíce ľudí, ktorí si vypočuli alebo prečítali jej svedectvo, úplne zmenili svoj život.
Svoju vieru nesmieme skrývať
Prezident Kolumbie Álvaro Uribe Vélez je hlboko veriaci katolík, absolvent Harvardskej univerzity s doktorátom získaným v Oxforde. Bol prezidentom počas dvoch volebných období, od roku 2002 do 2010. Podľa ústavy nemohol byť zvolený tretí raz. Pri konci druhého volebného obdobia, ktoré sa skončilo v apríli 2010, mal 85% podporu voličov. Vo svojich príhovoroch hovoril, že interrupcia je kruté zabíjanie nenarodených detí, prosil mladých, aby zachovávali šieste Božie prikázanie, aby začali sexuálne spolužitie až po uzavretí sviatostného manželstva. Počas jeho vlády Kolumbia zaznamenala vysoký hospodársky nárast, ktorý tvoril v roku 2008 až 6,5 %. Prezident Uribe splnil všetky svoje predvolebné sľuby a svoju prezidentskú úlohu považoval za službu národu. V jednom rozhovore sa vyjadril: „Vždy prosím Boha, aby mi dal svetlo apoznanie pravdy, aby som robil rozhodnutia zhodné s Božou vôľou a aby som pri riadení krajiny robil čo najmenej chýb. Máme veľmi jednoduché nápady na riadenie Kolumbie: usilovať sa o blaho každého obyvateľa a učiť ľudí zodpovednosti. Na to treba Božie svetlo. Ako prezident mám úlohu ukázať ľuďom svetlo pravdy, ktoré pochádza od Boha. Verím, že každý trvalý a pravdivý úspech v našom živote môžeme dosiahnuť len vďaka pomoci Ježiša Krista a jeho matky Panny Márie, samozrejme, nie bez nášho plného zaangažovania a usilovnej práce... Vážim si všetkých ľudí bez výnimky. Stretávam sa s vyznávačmi iných náboženstiev, rešpektujem ich presvedčenie, ale nemôžem skrývať svoju vieru. Prečo by som to mal robiť? Nemám nijaký dôvod na to, aby som ako prezident skrýval svoje náboženské presvedčenie. Som slabý a hriešny človek, a preto potrebujem byť blízko pri Ježišovi a pri Panne Márii.“ Prezident hovoril, že hlavnou úlohou jeho vlády je s Božou pomocou zlepšiť život obyčajných ľudí, aby mali prácu, tešili sa zo života a zo slobody vo svojej vlasti. Ak vláda urobí všetko, čo je možné, na dosiahnutie tohto cieľa, Pán Boh takéto úsilie podporí a úspech bude zaručený. Prezident Uribe sa vyjadril, že každé rozhodnutie robí po porade s Bohom počas modlitby. Prosí o milosť správne rozlišovať, čo je Božia vôľa. Ak ide o dôležité rozhodnutia, modlí sa dlhšie. Keď v marci 2008 vznikol ostrý spor medzi Kolumbiou a Venezuelou a Ekvádorom, ktorý mohol skončiť vyhlásením vojny, prezident Uribe a jeho ministri vyzvali Kolumbijčanov, aby sa modlili ruženec za mier. Spoločná modlitba prezidenta, vlády a celého národa zabránila vojne. „Prezident nemôže skrývať svoju vieru,“ vravieval Uribe. „Všade, kde prichádzam na prezidentskú návštevu, rád navštevujem kostoly. Je prirodzené, že keď som v kostole, pokľaknem a modlím sa pred Najsvätejšou sviatosťou. Európski novinári sa čudujú, že sa modlím. Každý deň sa modlím ruženec. Môj starý otec opakoval, že rodina, ktorá sa modlí, je jednotná. Vždy sa modlím za jednotu všetkých Kolumbijčanov. Duchovnú jednotu je možné dosiahnuť len vďaka spojeniu s Kristom v modlitbe a prostredníctvom sviatostí. Modlím sa, aby Kolumbijčania vnímali, že potrebujeme takúto jednotu medzi všetkými obyvateľmi.“ Je prekvapujúce, ako prirodzene kolumbijskí úradníci, vojenskí velitelia či policajti od najvyššie až po najnižšie postavených hovoria o tom, že veria v Boha, nosia pri sebe ruženec a modlia sa. Admirál Guillermo E. Barrerah, veliteľ vojenského námorníctva Kolumbie, povedal, že kolumbijskí vojaci sa pred každým ozbrojeným zásahom modlia a prosia o pomoc a ochranu. Veliteľ kolumbijských ozbrojených síl, generál Freddy Padilla, zasa zdôrazňuje skutočnosť, že dôstojníci aj vojaci sú ľudia s hlbokou vierou v Boha. Všetky vojenské piesne, hymny či odpovede bezprostredne nadväzujú na vieru v Boha. Kolumbijskí vojaci často opakujú so svätým Pavlom: „Ak je Boh s nami, kto je proti nám?“ Ozbrojené sily Kolumbie chránia nevinných obyvateľov pred zločineckými výčinmi komunistických partizánov. Ľudia sú presvedčení, že ozbrojené sily Kolumbie s modlitbovou – ružencovou pomocou celého národa porazia ľavicový partizánsky odboj a zabezpečia vytúžený pokoj.
Postupná smrť komunistického partizánskeho odboja
V Kolumbii už 40 rokov pôsobia dve odnože komunistického partizánskeho odboja. Ide o Armádu národného oslobodenia (ELN) a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). Pod rúškom ochrany chudobných terorizujú krajinu, zabíjajú chudobných a nevinných ľudí, unášajú ich ako rukojemníkov na výmenu, dopúšťajú sa bombových útokov, vyrábajú a predávajú drogy. Kolumbijskí partizáni chcú odstrániť predovšetkým tých, ktorí odvážne hovoria pravdu o ich zločineckej činnosti. Najviac im prekáža Katolícka cirkev, ktorá sa stala hlavným terčom ich teroristických útokov. Katolícki biskupi sa nedali zastrašiť a rozhodne odsudzujú terorizmus, vraždy a únosy a exkomunikujú partizánskych teroristov. Pred voľbami v roku 2002 partizáni zabili vyše 100 veriacich, ktorí sa zhromaždili na modlitbu v kostole. Okrem toho zastrelili arcibiskupa Duarteho Cancina, metropolitu Cali. Bola to odveta za exkomunikovanie partizánov. Brutálne zabíjanie chudobných a nevinných ľudí úplne skompromitovalo činnosť partizánov v očiach spoločnosti, ako aj ich hlavnú ideológiu, tzv. teológiu oslobodenia, ktorá je pokusom spojiť marxizmus s kresťanstvom. Obyvatelia Kolumbie považujú boj proti partizánom za boj dobra so zlom. Partizáni nemajú nijakú spoločenskú podporu a ich počet stále klesá. Hovoria o tom štatistiky: v roku 2002 bolo približne 20 000 partizánov, ktorí ovládali takmer 40% územia Kolumbie. V roku 2008 bolo partizánov už len 4000 a dnes je ich počet ešte o polovicu menší. Zato celá krajina sa už nachádza pod vojenským dohľadom. Modlitba obyvateľov a policajný aj vojenský dozor obmedzili a zminimalizovali činnosť partizánov a prispeli k tomu, že mnohí z nich sa obrátili a vrátili k normálnemu životu.
Oslobodenie rukojemníkov
Jedným z najvynikajúcejších zásahov kolumbijskej armády, ktorý sa uskutočnil 2. júla 2008, bolo oslobodenie 15 rukojemníkov z rúk vzbúrencov. Jedným z rukojemníkov bola Ingrid Betancourtová, kandidátka na prezidentské kreslo. Partizáni ju uniesli počas predvolebného stretnutia a šesť rokov ju spútanú väznili v džungli spolu s ďalšími 14 rukojemníkmi, medzi ktorými boli 3 Američania, 7 vojakov a 4 policajti. Na osloboditeľský zásah vybrali 12 dôstojníkov, ktorí vynikali nielen vysokou telesnou zdatnosťou a bojovou zručnosťou, ale predovšetkým to boli hlboko veriaci katolíci. Počas niekoľkomesačnej prípravy na vyslobodenie rukojemníkov sa dôstojníci každý deň spoločne modlili ruženec, zúčastňovali sa na svätej omši a mali hodinovú adoráciu Najsvätejšej sviatosti. Prosili Boha, aby pri oslobodzovaní nikto nezahynul. A to sa naozaj stalo. 27. júna dôstojníci začali akciu. Tvárili sa, že sú členmi organizácie, ktorá spolupracuje s partizánmi. Veliteľ partizánskeho oddielu, ktorý strážil rukojemníkov, uveril, že vrchný veliteľ FARC (Revolučných ozbrojených síl Kolumbie) im prikázal, aby previezli rukojemníkov do iného tábora. Po tom, ako nasadili do helikoptéry 15 väzňov v putách, dôstojníci zneškodnili všetkých partizánov. Podarilo sa im to bez jediného výstrelu. Táto úžasná operácia prešla do dejín boja proti terorizmu. Hneď po oslobodení si Ingrid Betancourtová kľakla a vrúcnou modlitbou poďakovala Bohu za oslobodenie. Vyznala, že začiatkom júna sa zasvätila Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a že koncom toho istého mesiaca získala slobodu. Je presvedčená, že za svoje oslobodenie vďačí Ježišovi, ktorý mohol začať pôsobiť v jej živote vtedy, keď sa mu zasvätila a úplne sa mu odovzdala. Betancourtová povedala, že najväčším víťazstvom, aké dosiahla počas šiestich rokov väznenia, bolo to, že v sebe prekonala nenávisť voči partizánom. Prijala Kristovu výzvu odpustiť zo srdca všetkým všetko, neprechovávať v sebe pocit krivdy a milovať aj nepriateľov: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú“ (Matúša 5, 44); „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14 – 15). Prezident Kolumbie Uribe vyhlásil, že základom úspechu operácie oslobodenia rukojemníkov bola nielen dobrá príprava, ale predovšetkým modlitba dôstojníkov aj celého národa a prosba o Božiu pomoc. Veliteľ vojenského námorníctva generál G. Barrera povedal, že sa osobne presvedčil, že modlitba je duchovná zbraň, ktorej moc nekonečne prevyšuje aj najväčšiu vojenskú silu.
Sila modlitby
Ježiš Kristus nás uisťuje, že dostaneme „všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Matúša21, 22), a povzbudzuje nás: „Proste a dostanete“ (Mt 7, 7). Ježiš „počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle“ (Prvý Jánov list 5, 14) a dá „Ducha Svätého tým, čo ho prosia“ (Lukáša 11, 13). Ak máme dar Ducha Svätého, máme všetko, čo potrebujeme k šťastiu. Vtedy sa všetko, čo nás v živote postretne – radosť alebo utrpenie, choroba alebo smrť –, stane pre nás milosťou a cestou k spáse. Ak človek zanedbáva modlitbu, duchovne zomiera, stráca poklad viery a kontakt s Bohom, ktorý je jediným zdrojom života a lásky. „Kto sa modlí, bude spasený; kto sa nemodlí, bude zatratený,“ napísal svätý Alfonz de Liguori. Preto si treba vypestovať sebadisciplínu a určiť si stály čas na každodennú modlitbu. Svätá Faustína nám dáva praktickú radu: „Na to, aby si sa modlila avytrvala vmodlitbe, musíš sa vyzbrojiť trpezlivosťou astatočne prekonávať vonkajšie ivnútorné ťažkosti. Vnútorné ťažkosti – znechutenie, ľahostajnosť, ťažkopádnosť, pokušenia. Vonkajšie – ľudské ohľady, rešpektovanie chvíle, ktorá je určená na modlitbu“ (Denníček 147). Treba „byť verným modlitbe napriek útrapám, suchotám apokušeniam. Často od takejto modlitby závisí uskutočnenie neraz veľkých Božích zámerov. Ak vtejto modlitbe nevytrváme, kazíme to, čo Boh chcel vykonať cez nás alebo v nás“ (Denníček 872). Ježiš Kristus nás uisťuje: „Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím“ (Jána 14, 14). Bez viery v Boha a každodennej modlitby nemá človek, manželstvo, rodina ani národ nijakú budúcnosť. O požehnanom ovocí duchovného obrodenia celého národa svedčí príklad Kolumbie, ale aj Maďarska, v ktorom sa v roku 2006 začala kruciata modlitby posvätného ruženca za vlasť, do ktorej sa zapojilo 10 % Maďarov (2 milióny). Jej ovocím bolo v roku 2010 zvolenie hlboko veriaceho prezidenta, ktorý spolu s vládou vytvára spoločenský poriadok založený na kresťanských hodnotách. Ústava zabezpečuje každému občanovi právo na život od chvíle počatia až po prirodzenú smrť a slobodu svedomia. Vysokí štátni predstavitelia Maďarska bojujú proti korupcii, pornografii, chránia posvätnosť ľudského života od chvíle počatia a podporujú rodiny. Iba národ, ktorý má zdravé rodiny a nedemoralizovaných obyvateľov, sa bude rozvíjať, a to aj po hospodárskej stránke.
