Volám sa Hedviga a som 49-ročná úradníčka. Po 25 rokoch života, prežitého pod závojom hriechu interrupcie a jej dôsledkov, som znovu stretla Ježiša vďaka ružencovým tajomstvám svetla.
Začalo sa to tak, že Ježiš ma očaril. Keď som bola v obchode, všimla som si obraz milosrdného Ježiša. Kristus na ňom žiaril a akoby ma priťahoval k sebe. Zatúžila som mať tento obraz doma. A stalo sa – darovala mi ho moja mama. Od tej chvíle som sa modlila k milosrdnému Ježišovi, aby premenil môj ťažký život, aby daroval vieru mojim deťom, ktoré žili ďaleko od Boha. Prosila som, aby sa navzájom mali radi, aby bol v našej rodine pokoj, aby nás Ježiš vyslobodil z nenávisti a z moci zla.
A Ježiš začal konať. Misie v novembri 2009 a obnova sviatostí boli začiatkom mojej premeny. Obnova sviatosti krstu ma znovuzrodila. Drevený ruženec, pamiatka na misie, mi pomohol každý deň modliť sa k Panne Márii.
Počas veľkonočných sviatkov v roku 2010 som zakúsila Božiu prítomnosť a lásku, ako aj silu Božieho slova adresovaného mne a svetla vychádzajúceho z Eucharistie. Počas homílie som pochopila gesto milosrdného Ježiša – že svoju ruku vystiera ku mne, slabej a hriešnej, že mi chce pomôcť a viesť ma. Prijala som Ježišovu vystretú ruku a on ma viedol.
Nedeľa Božieho milosrdenstva v roku 2010 bola pre mňa výnimočná. V ten deň som prvý raz išla na odpust do susednej farnosti. Tam som sa dozvedela o svätej Faustíne a o Božom milosrdenstve a vyslovila som prosbu: „Pane, pomôž mi vybieliť môj hriech, ktorý je sťa purpur, a ja budem svedčiť o tvojom milosrdenstve. Je mi to veľmi ľúto a chcela by som vrátiť čas, aby sa to nikdy nestalo. Náš život by určite vyzeral inak. S tvojou pomocou, Pane, by sme dokázali vychovať ešte jedno naše dieťa. Prečo som vtedy mala takú slabú vieru? Prečo sa tak ľahko pácha hriech, ktorého dôsledky sa tiahnu cez celý život, a na druhej strane sa človek odsudzuje na večné zatratenie? Prečo ma lekár neodhováral? Prečo...?“
Uverila som, že Pán mi pomôže, pretože sľúbil, že „skôr sa pominie nebo a zem, než by dôverujúcu dušu nezahrnulo Milosrdenstvo“. Pán mi prejavil svoju lásku. Najskôr som potrebovala očistenie, hlbokú ľútosť a spoveď. Potrebovala som odprosiť dieťa, čo vôbec nebolo ľahké, pretože zlo nám robí prekážky: spôsobuje, že nevidíme svoje hriechy, že na ne zabúdame, snažíme sa ich skryť pred svetom a akákoľvek spomienka na ne nám naháňa husiu kožu.
15. máj 2010 prežitý v Čenstochovej s Obnovou v Duchu Svätom zostane navždy v mojom srdci a pamäti. Modlitba pri nohách Božej Matky a slová piesne: „Pomodli sa, Miriam, aby tvoj Syn žil vo mne, aby vo mne žil len Ježiš...“ boli časom môjho vnútorného boja proti slabostiam. Bola to Božia skúška. V tom čase som nesmierne potrebovala modlitbu. Môj život sa premenil na modlitbu. Každodenná svätá omša a sväté prijímanie mi dávali silu prekonávať ťažkosti. Akoby som mala dobehnúť čas, keď som žila ďaleko od Boha, keď som nedokázala povedať „milujem“ svojmu manželovi a svojim deťom, pretože hriech zničil lásku v mojom srdci, v mojej domácnosti, v mojej duši, v mojom živote. Dnes to už dokážem. Na svadbe svojho syna som prvý raz povedala Ježišovi slovo „milujem“: „Pane, ty vieš, ako veľmi ťa milujem.“
Teraz sa to nehanbím povedať svojim blízkym, svojej vnučke, svojej rodine a spoločenstvu. Pán uzdravil moju dušu, moje srdce aj moje telo – uzdravil ma celú a stále ma uzdravuje. Pocítila som Božie milosrdenstvo a radosť zo života v spojení s Ježišom a s jeho Matkou.
Drahý brat a drahá sestra, Ježiš je láska, on ma zachránil – a on pomôže aj tebe. Ježiš ťa miluje a čaká, kedy k nemu prídeš, a on ti daruje večný život. Ak je v tvojom srdci nejaký hriech, neotáľaj... Dôveruj Pánovi!
