Autor: Sebastian Bednarowicz,
"Milujte sa!" 26/2012 → Božie milosrdenstvo
Svätá sestra Faustína, apoštolka Božieho milosrdenstva, sa zvlášť modlila za duše, ktoré zdokonaľovali svoju lásku v očistci, ako aj za zomierajúcich, ktorí sa nachádzali na hranici oddeľujúcej dočasný a večný život. Mnohé svedectvá o jej modlitbe nájdeme v Denníčku. Milosrdenstvo k blížnym môže prekročiť hranice tohto sveta. Svätá Faustína to napísala, keď rozjímala o Ježišových slovách: „Sám mi kážeš, aby som sa cvičila v troch stupňoch milosrdenstva, po prvé: skutok milosrdenstva – akéhokoľvek druhu; po druhé: milosrdné slovo – ak nebudem môcť skutkom, tak slovom; tretím je modlitba. Ak nebudem môcť milosrdenstvo preukázať skutkom ani slovom, vždy môžem modlitbou. Modlitbou dosiahnem aj tam, kam sa nemôžem dostať fyzicky“ (Denníček 163).
Zvlášť cenným darom a veľkou pomocou pre zomierajúcich je korunka k Božiemu milosrdenstvu. Ježiš Kristus odporúčal, aby sme sa túto modlitbu modlili pri ľuďoch, ktorí sa nachádzajú na konci svojho pozemského života: „Na druhý deň už po dvanástej, keď som vošla do sály, videla som zomierajúcu osobu a dozvedela som sa, že agónia sa začala v noci. Keď som si to overila – bolo to vtedy, keď ma niekto prosil o modlitbu. Náhle som počula v duši hlas: ,Pomodli sa tú korunku, ktorú som ťa naučil.‘ Bežala som po ruženec, kľakla som si pri zomierajúcej a začala som sa s celou vrúcnosťou ducha modliť túto korunku. Odrazu zomierajúca otvorila oči a pozrela sa na mňa. Nestihla som sa pomodliť celú korunku a ona už zomrela so zvláštnym pokojom. Vrúcne som prosila Pána, aby splnil prisľúbenie, ktoré mi dal za pomodlenie sa tej korunky. Pán mi dal poznať, že táto duša dosiahla milosť, ktorú mi prisľúbil. Táto duša bola prvá, ktorá dosiahla Pánovo prisľúbenie. Cítila som, ako moc milosrdenstva napĺňa túto dušu“ (Denníček 810).
Modlitba za spásu duše blížneho nikdy nie je zbytočná. Ako členovia Cirkvi, ktorá zahŕňa tak živých, ako aj mŕtvych, sme všetci spojení. „Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev,“ opakujeme každú nedeľu vo Vyznaní viery. Vyplývajú z toho nielen povinnosti, ale aj privilégiá: „Raz som vošla na päť minút na adoráciu a modlila som sa za istú dušu. Pochopila som, že nie vždy Boh prijíma naše modlitby na úmysel tých duší, za ktoré sa modlíme. Určuje ich pre iné duše. Neprinášame im úľavu v ich utrpení v očistcovom ohni. Naša modlitba sa však nestráca“ (Denníček 621).
Najväčším utrpením duší v očistci je to, že nemôžu nazerať na Boha. Táto túžba, ktorú mysticky zakúsila svätá Faustína po smrti jednej zo svojich spolusestier, je nesmierne bolestná: „Počas svätej omše som chvíľu prežívala jej utrpenie. Pocítila som v duši takú veľkú túžbu po Bohu, že sa mi zdalo, že umriem od túžby spojiť sa s ním. Trvalo to len krátku chvíľu, ale pochopila som, aká je túžba duší v očistci“ (Denníček 1186).
Po smrti je človek odkázaný na milosrdenstvo Boha a na milosrdenstvo živých ľudí. Táto skutočnosť kladie pred nás úlohu a povinnosť starať sa o duše zosnulých a zároveň nám pripomína, že aj my budeme onedlho potrebovať takúto pomoc: „Pán mi povedal: ,Vstupuj často do očistca, lebo tam ťa potrebujú.‘ Rozumiem, ó, môj Ježišu, význam tých slov, ktoré mi hovoríš, ale dovoľ mi najprv vstúpiť do pokladnice tvojho milosrdenstva“ (Denníček 1738).
Sebastian Bednarowicz
„Ó, Ježišu, chápem, že tvoje milosrdenstvo je nepochopiteľné. Preto ťa pokorne prosím, urob moje srdce také veľké, aby sa doň zmestili potreby všetkých duší žijúcich na celej zemeguli. Ó, Ježišu, moja láska siaha až za hranice tohto sveta, k dušiam trpiacim v očistci. Aj im chcem preukazovať milosrdenstvo cez odpustkové modlitby. Božie milosrdenstvo je nepreskúmateľné a nikdy nevyčerpateľné, tak ako je nepochopiteľný sám Boh. Aj keby som pri rozprávaní o Božom milosrdenstve použila tie najsilnejšie slová, v porovnaní so skutočnosťou by to bolo ničím. Ó, Ježišu, daj, aby moje srdce bolo vnímavé na každé utrpenie duše či tela mojich blížnych. Ó, Ježišu môj, viem, že ty zaobchádzaš s nami tak, ako my zaobchádzame s našimi blížnymi.
Ježišu môj, pripodobni moje srdce tvojmu milosrdnému Srdcu. Ježišu, pomôž mi prežiť celý môj život činiac dobre všetkým“ (Denníček 692).
„Večný Otče, zhliadni milosrdným okom na duše trpiace v očistci, ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Pokorne ťa prosím pre bolestné umučenie Ježiša, tvojho Syna, a pre celú horkosť, ktorou bola naplnená jeho najsvätejšia duša, preukáž svoje milosrdenstvo dušiam, na ktoré hľadíš svojím spravodlivým pohľadom. Nehľaď na ne inak ako cez rany Ježiša, tvojho najmilšieho Syna, lebo veríme, že tvoja dobrotivosť a zľutovanie sú nekonečné“ (Denníček 1227).
