Ježiš: „Neboj sa, hriešna duša, svojho Spasiteľa. Prvý sa približujem k tebe, lebo viem, že sama od seba nie si schopná pozdvihnúť sa ku mne. Neutekaj, dieťa, od svojho Otca, vstúp do rozhovoru so svojím Bohom milosrdenstva, ktorý ti chce sám povedať slová odpustenia a zasypať ťa svojimi milosťami. Ó, aká drahá mi je tvoja duša. Do svojich dlaní som si ťa vryl. A vryla si hlbokú ranu do môjho srdca.“
Duša: „Pane, počujem tvoj hlas, ktorý ma volá, aby som sa vrátila zo zlej cesty, ale nemám ani odvahu, ani silu.“
Ježiš: „Ja som tvoja sila, ja ti dám silu do boja.“
Duša: „Pane, poznávam tvoju svätosť a bojím sa ťa.“
Ježiš: „Prečo sa bojíš, dieťa moje, Božieho milosrdenstva? Moja svätosť mi neprekáža, aby som bol k tebe milosrdný. Pozri, duša, pre teba som ustanovil trón milosrdenstva na zemi. Tým trónom je tabernákulum a z toho trónu milosrdenstva túžim zostupovať do tvojho srdca. Pozri, neobklopil som sa ani družinou, ani strážou, máš ku mne prístup v každej chvíli. V každom okamihu dňa chcem s tebou hovoriť a túžim ti udeľovať milosti.“
Duša: „Pane, bojím sa, či mi odpustíš tak veľa hriechov, moja bieda ma napĺňa hrôzou.“
Ježiš: „Moje milosrdenstvo je väčšie než tvoja bieda aj bieda celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Kvôli tebe som zostúpil z neba na zem, kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž, kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z toho prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem, tvoja bieda utonula v priepasti môjho milosrdenstva. Načo by si mala so mnou viesť spor o tvoju biedu? Urob mi radosť tým, že mi odovzdáš všetku svoju biedu a celú svoju úbohosť a ja ťa naplním pokladmi milostí.“
Duša: „Premohol si, ó, Pane, moje kamenné srdce svojou dobrotou. Hľa, s dôverou a pokorou sa približujem k tribunálu tvojho milosrdenstva, rozhreš ma sám rukou svojho zástupcu. Ó, Pane, cítim, ako prenikli milosť a pokoj do mojej biednej duše. Cítim, že ma skrz-naskrz preniklo tvoje milosrdenstvo, Pane. Odpustil si mi viac, než som sa odvážila očakávať alebo bola schopná pomyslieť. Tvoja dobrota prevýšila všetky moje túžby. A teraz ťa pozývam do svojho srdca, preniknutá vďačnosťou za toľké milosti. Blúdila som ako márnotratné dieťa po nesprávnych cestách, a ty si neprestal byť mojím Otcom. Rozmnožuj vo mne tvoje milosrdenstvo, lebo vidíš, aká som slabá.“
Ježiš: „Dieťa, nehovor už o svojej biede, lebo ja sa na ňu už nepamätám. Počúvaj, dieťa moje, čo ti túžim povedať. Priviň sa k mojim ranám a čerpaj z prameňa života všetko, po čom len tvoje srdce túži. Pi z prameňa života plnými dúškami a neustaneš na ceste. Pozeraj do žiary môjho milosrdenstva a neľakaj sa nepriateľov svojej spásy. Oslavuj moje milosrdenstvo.“
