Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 25/2011 → Hnutie čistých sŕdc
Som z normálnej rodiny, kde vládne láskyplná atmosféra. Doma sme nikdy nemali pornografické časopisy ani filmy, dokonca nikdy som nemala v ruke Bravo ani Dievča. Preto nedokážem celkom dobre opísať, ako som upadla do hriechu nečistoty. Možno to spôsobil nejaký obraz, ktorý som náhodne zazrela v televízii alebo v ženskom časopise... Už si na to nepamätám. Zato si pamätám, že to bolo ešte pred prvým svätým prijímaním.
Asi rok alebo dva pred birmovkou som si uvedomila, že nerobím dobre. Vtedy sa mi dostal do rúk váš časopis. Nadchli ma svedectvá a pravda, ktorú obsahovali, že Boh je skutočne prítomný v našom živote a že môžeme k nemu prísť aj napriek tomu, že sme predtým žili ďaleko od neho. Keď som čítala uverejnené svedectvá, občas som zatúžila, aby Ježiš zasiahol rovnako výrazne aj do môjho života. Ale nevedela som, čo by mala urobiť. Až neskôr som pochopila, v čom potrebujem jeho pomoc.
Nechcela som tomu uveriť, ba ne-chcela som si to ani len priznať sama pred sebou. Nakoniec sa mi otvorili oči a uvidela som, že nestojím na vrchole, ale že ležím v blate. Prosila som Ježiša, aby mi pomohol. V tom čase sme sa začali pripravovať na birmovku. Neverím v náhody – určite to malo byť takto. Vyberali sme si birmovného patróna. Mne vybral patrónku sám Ježiš – svätú sestru Faustínu. Vtedy som sa prvý raz stretla s obrazom milosrdného Ježiša, ktorý urobil na mňa veľký dojem. Môj obrázok s touto podobizňou je už dosť poškodený, pretože som sa pri ňom učila modliť korunku a často s ním zaspávam. Vtedy sa cítim bezpečnejšie. Ale aj naďalej som žila v hriechu. Spovedala som sa, ale o svojom probléme som hovorila dosť všeobecne. Bála som sa dotknúť podstaty. Prijímala som Eucharistiu a nevedela som, že to robím svätokrádežne. Nemala som odvahu čeliť pravde. Často som až do úmoru opakovala: „Ježišu, dôverujem ti, pomôž mi, osloboď ma, dodaj mi odvahu...“ Ale nič sa nemenilo...
Blížili sa sviatky. Chcela som ich prežiť v slobode... Skončili sa duchovné cvičenia, ale mne stále chýbala odvaha vyspovedať sa. Rozhodla som sa to urobiť deň pred sviatkami. Všetko vo mne vrelo, cítila som sa zle a musela som silno bojovať proti myšlienkam, ktoré ma odhovárali od spovede. Nečakala som to, čo som dostala v spovednici. Bola to radosť a pokoj.
Dlho som žila v slobode a cítila som sa dobre. Postupne som zistila, že som sa síce oslobodila od hriechu, ale on zanechal vo mne rany a pociťovala som jeho dôsledky. Musím vyznať, že masturbácia sa týka celej ľudskej osoby. Nezasahuje len ľudskú sexualitu, ale spôsobuje nutkavé nečisté myšlienky a nedovoľuje hľadieť na druhého človeka čistým pohľadom. Zabíja v človeku radosť, optimizmus, sebadôveru, mladícky entuziazmus a nezištnosť. Zatvára ho pred druhými ľuďmi a robí z neho uzavretého egoistu.
Ježiš ma až do dnešného dňa uzdravuje zo zranení, ktoré mi tento hriech spôsobil. Postupne mi pomáha prijať seba samú a odpustiť si zlo, ktoré som si sama spôsobila. Otvára ma na druhých ľudí, takže sa nebojím prejsť po školskej chodbe so zdvihnutou hlavou.
Minulý rok bol pre mňa rokom očistenia. Často som prežívala duchovný boj a neraz som padla, ale Ježiš ma vždy učí znova vstať. Dnes viem, že táto námaha mala zmysel. Vstúpila som do Hnutia čistých sŕdc, aby ma Ježiš mohol naučiť milovať čistou láskou.
Neraz bojujem proti pochybnostiam, ale Ježiš nás stále miluje, dokonca aj vtedy, keď mu povieme „nie“. On na nás čaká a ticho klope na dvere. Stačí stlačiť kľučku z vnútornej strany. Božie milosrdenstvo je bezhraničné...
