Som vydatá, mám 36 rokov a 3 deti (14, 15 a 16 rokov), vlastný dom, peknú záhradu a auto. Dalo by sa povedať, že mi ku šťastiu už nič nechýba. V mojom živote ale nastal kritický moment, aj keď tomu vôbec nič nenasvedčovalo...
Nepriateľ sa objavil znenazdajky a veľmi úskočne. Všimla som si, že manžel sa začal čoraz častejšie vracať domov pod vplyvom alkoholu (stalo sa, že tri mesiace dokonca každý deň), alkohol si nalieval aj počas dňa, iba tak, bez nejakej príležitosti. V mojej hlave zablikalo výstražné svetielko – myslím si, že to bol veľký dar Božej starostlivosti, lebo moje hrozby, prosby a vysvetľovanie neboli účinné. Hneď som teda zareagovala a poprosila som manžela, aby išiel so mnou na duchovné cvičenia do Przemyśla, ale nepovedala som mu, čoho konkrétne sa budú týkať.
Tu došlo k najdôležitejšiemu zlomu – ale v mojom živote. Pravdu povediac, keď sa na to všetko pozerám teraz po 25 rokoch, vidím, že toto obdobie Pán Boh pre mňa naplánoval veľmi dôkladne. Počas trojdňových duchovných cvičení som sa vrúcne modlila za to, aby sa môj manžel uzdravil a spamätal. V duchu som si myslela, aká som dobrá a múdra žena. Priam som sa obdivovala za to, aká som šikovná a chytrá, hovorila som Pánu Bohu, aby sa postaral o môjho muža, ale sama som si v duchu plánovala stretnutia s kamarátkami na nejakej akcii. Bolo to obdobie Veľkej noci...
Tretí deň nám na duchovných cvičeniach povedali, že je nám daný osobitný čas, lebo práve na ten deň pripadá Nedeľa Božieho milosrdenstva, o ktorej svätá Faustína vo svojom Denníčku píše: „V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelský“ (699).
Zostala som teda v tzv. Kaplnke zázrakov a vrúcne som sa modlila za svojho muža. Netušila som, že množstvo tých milostí a prísľubov sa dostane mne. Ja som bola predsa v poriadku, to on potreboval uzdravenie. „Chodila“ som do kostola, zúčastňovala som sa spolu s deťmi na ružencových i májových pobožnostiach, na krížovej ceste, syn miništruje, dcéry spievajú v zbore. Ježišu, pozri, aká som super!
Ale Ježiš mal zrejme iný názor, lebo keď sa nás na konci duchovných cvičení kňaz opýtal, čo nám dali, Duch Svätý mi čoraz výraznejšie a hlasnejšie hovoril: „Začni od seba!“, „Vidíš smietku v oku svojho brata, vyhoď najprv brvno zo svojho oka!“
Naozaj som vtedy vybojovala so sebou veľký boj, myslela som si, že je to nejaký omyl, ale tie slová boli až príliš jasné. Nemala som si čo vyčítať, ale postupne sa ukázalo, že je to klamstvo a pokrytectvo. Po ťažkom boji so sebou som podpísala Kruciátu oslobodenia človeka (teda zaviazala som sa k úplnej abstinencii na jeden rok) na úmysel môjho manžela, pretože na tých duchovných cvičeniach sa veľa rozprávalo na túto tému. V spojení so spôsobom života, aký som viedla (často ma nazývali dušou spoločnosti), to bolo pre mňa náročné rozhodnutie, ktoré znamenalo, že ma moji známi automaticky vyškrtnú zo zoznamu ľudí, ktorých zvykli pozývať na rôzne akcie.
Keď som sa vrátila domov, cítila som, že už nie som tým istým človekom. V tú Nedeľu Božieho milosrdenstva sa udial zázrak: moje srdce začalo naozaj žiť. Ježiš znovu dokázal svoju pravdovravnosť a vernosť svojim slovám, pretože mi zobral „srdce z kameňa a dal mi srdce z mäsa“, „otvoril mi oči aj uši“, pocítila som nevýslovný pokoj, ľahkosť a radosť. Najkrajšie na tom všetkom bolo to, že po návrate domov sa začalo všetko úplne meniť, do ničoho som sa nemusela nútiť. Od milosrdného Ježiša som dostala krásny dar, dal mi obrovskú milosť, ktorá vo mne vzbudzovala nové, dovtedy neznáme túžby. Začala som s veľkým zápalom „hľadať Boha“, prečítala som veľa kníh, pretože som musela uznať, že ako „superkatolíčka“ neviem nič na tému svojej viery, o Bohu, o tom, čo sa deje pri slávení Eucharistie. Kúpila som si tiež Sväté písmo, lebo sme ho doma nemali. S nadšením som ho začala čítať, meditovať, rozmýšľať nad ním. Začala som žiť v pravde a nemohla som sa vynačudovať, akú lásku, dobrotu a nekonečné milosrdenstvo mi Boh prejavil. Uvedomila som si, že som dovtedy žila v klamstve a veľkej duchovnej chudobe.
Dnes už „nechodím do kostola“, ale s radosťou bežím na stretnutie so živým Pánom, ktorý za mňa zomrel. Z Eucharistie čerpám jeho silu a moc prekonávať každodenné starosti a problémy, pomáha mi bojovať s mojimi chybami a slabosťami. Dnes viem, že jeho Krv ma očisťuje a robí schopnou robiť dobro.
Snáď ani nemusím spomenúť, ako reagovali moji príbuzní a kamarátky na túto moju „zázračnú zmenu“. Väčšina z nich si pomyslela, že som sa úplne zbláznila. Vlastne sa im ani nečudujem. Bola som človek, ktorý mal rád spoločnosť, akcie, hlasnú hudbu, rada som tancovala, a zrazu som dokázala s nadšením rozprávať už len o Bohu a o tom, čo pre mňa urobil. Náš dom, ktorý bol predtým plný hluku, veľmi rýchlo akoby sa vyprázdnil, stíchol a premenil sa na miesto, kde kopu zbytočných vecí, ako napr. televízor (seriály), hlasnú hudbu, nekonečné rozhovory (ohovárania) nahradili ticho, modlitba, čítanie kníh a Svätého písma. Bolo to krásne, vynikajúce a požehnané obdobie.
K tomu všetkému, akoby to bolo málo, milosrdný Ježiš ma oslobodil od zlozvyku fajčenia, používania vulgarizmov (keďže „nemôže z toho istého prameňa vytekať sladká aj horká voda, ústa nemôžu preklínať a žehnať zároveň“).
Rozhodla som sa tiež, že do konca života už nebudem piť alkohol, čo prináša nádherné ovocie medzi mojimi najbližšími. Veľa ľudí sa rozhodlo priniesť obetu svojej abstinencie, aby mohli zachrániť tých, ktorí si nedokážu poradiť so svojou závislosťou na alkohole.
Všetkým, ktorí majú problémy a strácajú nádej kvôli rôznym udalostiam či chorobám, sa snažím hovoriť o nekonečnom Božom milosrdenstve. Ježiš všetkým zázračne pomáha. Už veľakrát sme sa v rodine mohli presvedčiť o tom, ako urobil ozajstný zázrak (vyliečenie z rakoviny, zázračná ochrana pri pokuse o samovraždu, zmena života). V októbri 2010 ubehol rok odvtedy, ako môj muž prestal piť, tiež podpísal Kruciátu oslobodenia človeka. Tento mesiac by sa malo narodiť naše štvrté dieťa. Je toho málo?
Dnes dokážem Bohu ďakovať za to všetko, čo ma postretlo. Boli časy, keď bol náš dom naplnený hádkami, krikom, nadávkami a násilím. Dnes môžem povedať, že „vďaka“ môjmu mužovi a jeho problémom som začala prosiť Boha o pomoc. Nešla som v duchu či podľa trendu „tohto sveta“, ktorý ponúka rýchle a jednoduché riešenia typu rozvod, aby bolo po probléme. Nesklamala som sa. Bol to ťažký boj, ale stálo to za to. O to viac, že ma viedol sám Majster a Učiteľ – milosrdný Ježiš.
Už dva a pol roka celá rodina o 15. hodine kľakáme a modlíme sa korunku k Božiemu milosrdenstvu. Budím sa každé ráno so slovami: „Ježišu, dôverujem ti.“ Dnes sa teším z každého ďalšieho dňa, vidím krásu sveta a prírody, ktorá ma obklopuje, a viem, že to všetko je dar.
Milosrdný Ježiš „ma nanovo stvoril“, oživil ma a vdýchol do môjho srdca Svätého Ducha, ktorý ma vedie, pomáha mi žiť v pravde a vo svetle Božieho slova, ktoré horlivo túžim prijímať a žiť ho každý deň vo vzťahoch s mojimi blízkymi, v práci, so susedmi, s manželom a s deťmi. Nie je to jednoduchá cesta, lebo si to často vyžaduje zaprieť samého seba, ale „všetko dokážem v tom, ktorý ma posilňuje“.
Srdce by chcelo ešte veľa povedať, lebo moja vďačnosť je nesmierna. Jediné, čo môžem Ježišovi sľúbiť, je to isté, čo už vyslovila svätá sestra Faustína – že „o nepochopiteľnom Božom milosrdenstve budem spievať na veky všetkým ľuďom“ a zároveň budem prosiť o milosť horlivosti a odvahy „ísť proti prúdu“, o milosť vytrvalosti a veľkej lásky.
Edita z Podkarpatska
Píš a hovor o mojom milosrdenstve...
(Denníček 1448)
Týmito slovami Pán Ježiš vyzýva všetkých čitateľov, aby napísali a na adresu redakcie poslali poďakovania a svedectvá o prijatých milostiach, o obráteniach a uzdraveniach, ktoré sa stali vďaka zvereniu sa do Božieho milosrdenstva.
