Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 22/2011 → Hnutie čistých sŕdc
Pochopil som, že na to, aby sme žili v čistote, nestačí len úprimná túžba. Každý deň je nevyhnutné pracovať na sebe.
Všetkých by som chcel varovať pred pornografiou, ktorá je medzi nami prítomná v zdanlivo nevinnej forme. Stretávame sa s ňou nielen na internete, v televízii či časopisoch, ale čoraz častejšie v hudobných videoklipoch, reklamách, obchodoch a pod.
Som študent a už si ani nepamätám, kedy som mal prvý kontakt s pornografiou. Spočiatku som nevidel na pornografických filmoch či obrazoch nič zlého, dokonca som sa z tohto hriechu ani nespovedal. Medzi kamarátmi sa takéto filmy považovali za formu „poučenia“ a masturbácia za spoznávanie svojho tela. Spomínam si, že neskôr podobné názory presadzovala aj učiteľka, ktorá nás na gymnáziu učila rodinnú výchovu a ktorá utvrdila mňa i mojich kamarátov v presvedčení, že masturbácia nie je zlá.
Roky plynuli a ja som žil ponorený do bahna pornografie. Vyhľadával som čoraz silnejšie obrazy a zážitky. Keď som sa konečne dozvedel, že pácham ťažký hriech, a uvedomil som si jeho dôsledky vo svojom živote, išiel som sa prvý raz z toho vyspovedať. Po spovedi som pocítil veľký pokoj a radosť, ale nevedel som, aká dlhá a tŕnistá cesta ma ešte čaká... Napriek úprimnej snahe zmeniť sa a skoncovať s hriechom som mnoho ráz padol, ale po páde som hneď utekal k Ježišovi, ktorý na mňa čakal v spovednici. Niekedy sa mi podarilo vytrvať v čistote niekoľko týždňov alebo mesiacov, a inokedy len niekoľko dní. Teraz však viem, že v tomto boji som sa príliš spoliehal na seba a myslel som si, že „to nejako zvládnem“. Príležitostiam k hriechu som sa veľmi nevyhýbal. Často som kvôli práci dlho sedel pri počítači a klamal som sám seba, že zvládnem prípadné pokušenie.
V mojom živote bol veľký neporiadok, ale ja som sa ho nesnažil upratať. Svoje sily som sústredil len na boj proti závislosti. Veril som, že je to otázka silnej vôle podobne ako cigarety. Zničila ma moja pýcha a egoizmus. Pády boli čoraz častejšie, hoci som ich nechcel. Hnusilo sa mi to, mal som hrozné výčitky svedomia a moje srdce bolo prázdne a smutné. Pri každom ďalšom páde som cítil, že sa prestávam ovládať a že som závislý. Hľadal som pomoc a dozvedel som sa o Hnutí čistých sŕdc, do ktorého som vstúpil. Onedlho nato som dostal váš časopis. Jeho obsah postupne menil moje srdce. Viem, že vtedy sa začala moja cesta postupného, ale hlbokého obrátenia a skoncovania s hriechom.
Najskôr som si myslel, že mi bude ľahšie a že sa zakrátko oslobodím od svojho problému, ale diabol ma nechcel pustiť. Mával som rúhavé myšlienky či nutkavé obrazy. Keď som prežíval napätie, nedokázal som ho odreagovať inak, než pri pornografii, ktorá bola pre mňa ako droga, pri ktorej som na všetko zabúdal, hoci potom mi bolo ešte horšie. Cítil som, že pornografia ma ničí zvnútra... Vedel som však, že Ježiš na mňa čaká vo sviatosti zmierenia a že ma miluje. On nerátal moje pády, ale čakal na mňa a podával mi pomocnú ruku, aby ma zdvihol. On ošetroval moje rany a dodával mi chýbajúcu nádej.
Nezabúdajte, že pokiaľ bojujeme, Kristus nás pokladá za víťazov. On dobre vie, že chceme skoncovať s hriechom. Cesta oslobodenia sa zo závislosti môže byť veľmi dlhá a bolestná podľa toho, nakoľko nás závislosť prenikla. Nikdy sa nevzdávajte ani neznechucujte, ale vždy sa ako márnotratný syn vráťte k Otcovi.
Diabol chce, aby sme prestali chodiť na spoveď, aby sme zapochybovali, že spoveď nám môže pomôcť. Chce, aby sme sa cítili nehodní spovedať sa. Ja som v istej chvíli nevidel nijaké východisko zo svojej závislosti na pornografii. Stávalo sa mi, že som sa dostával do amoku ako alkoholik – pred pozeraním pornografie som sa celý triasol. Nedokázal som sa pozerať na ženy bez žiadostivých myšlienok. Nedokázal som ovládať seba ani svoj život a premárnil som veľa času. Spomínam si na deň, keď som sa ráno zobudil a nevládal som vstať a ísť do školy – cítil som sa ako ochrnutý... Prepadli ma samovražedné myšlienky, ktoré ma vydesili, pretože som mal a aj mám pre koho žiť. Dnes viem, že ma takto týral diabol, ktorý ma chcel za každú cenu zničiť. Chcel, aby som prestal veriť v zmysel spovede (neraz som padol krátko po nej), aby som prestal veriť v zmysel svojho boja, ako aj v to, že raz budem žiť normálne. Bál som sa, že môžem niekomu ublížiť, bál som sa sám seba a nedokázal som prijať to, kým som. Vojsť do kostola či modliť sa bolo pre mňa veľmi ťažké. Vedel som však, že je to moja jediná záchrana. Bol som zúfalý, ale aj napriek tomu som sa spovedal. Niekedy som sa pri spovedi stretol s nepochopením, inokedy som aj po spovedi cítil prázdnotu a neodpustenie. Bolo to hrozné, pretože som veril, že Ježiš mi odpustil, ale ja som nedokázal odpustiť sám sebe. Zavrhoval som sám seba, ľutoval som sa, upadol som do perfekcionizmu a škrupulantstva. Bola to púšť, na ktorej som sa zrejme musel ocitnúť, aby som sa začal postupne uzdravovať.
Teraz ďakujem Ježišovi za utrpenie aj kríž, za všetky skúšky mojej viery. Bez nich by som nič nepochopil. Niekedy musíme spadnúť až na dno, aby sme mohli vstať. Viem, že v situáciách, keď sa mi zdalo, že som na to všetko sám, bol Boh pri mne najbližšie. Ani na chvíľu ma neopustil. Keď som nevládal, niesol ma na svojich pleciach a zachránil mi život. V súčasnosti žijem v zdržanlivosti už ôsmy mesiac a ďakujem za každučký deň prežitý v čistote. Nedá sa to dosiahnuť vlastnými silami. Dá sa to len s Kristom. Nikdy nepoviem, že tento problém sa ma už netýka. Som slabý a svoju úbohosť odovzdávam Ježišovi. Ak chcete skoncovať s pornografiou, musíte nevyhnutne zmeniť celý svoj život. Predovšetkým sa musíte vyhýbať všetkým príležitostiam, v ktorých ste na ňu zvyčajne siahali.
Až na duchovných cvičeniach HČS, na ktoré ma Ježiš pred rokom pozval, som pochopil, že na to, aby sme žili v čistote, nestačí len úprimná túžba. Každý deň je nevyhnutné pracovať na sebe. V súčasnosti mám na počítači zablokované pornografické stránky a trávim pri ňom čo najmenej času. Vyhýbam sa aj novinovým stánkom a nočným televíznym programom. Veľmi potrebný je aj denný program, v ktorom je čas určený na modlitbu, prácu a odpočinok. Keď budeme mať veľa primeraných záujmov, keď sa budeme venovať nejakému športu, nebudeme mať čas ani príležitosti hrešiť a každý večer bude naše telo prirodzene unavené. Šport je tiež dokonalou príležitosťou formovať svoj charakter a sebadisciplínu. Používanie internetu treba obmedziť len na to najnevyhnutnejšie. Namiesto toho sa treba venovať oddychu a stretávať sa s priateľmi.
Časté prijímanie Eucharistie je najväčší poklad a liek proti každej slabosti či zraneniu. Ak môžete, povzbudzujem vás, aby ste sa denne zúčastňovali na svätej omši, aby ste si denne vyhradili hodinu len pre Ježiša, ktorý bude v tejto sviatosti uzdravovať vaše zranenia a myšlienky a bude nás učiť žiť v čistote.
Neuvedomil som si, koľko zdanlivo banálnych činností či zvykov ma viedlo k pádom (počítačové hry, bezcieľne vysedávanie pri internete, alkohol, uzatváranie sa pred ľuďmi, samota, neprespané noci a únava).
Ježiš chce pomôcť každej a každému z nás a zadarmo nám dáva svoju lásku a milosrdenstvo. Od nás však očakáva spoluprácu, konkrétne predsavzatia, pevné rozhodnutie odmietať všetko, čo nás do neho vzďaľuje a vedie k hriechu. Nevzdávajte sa ani vtedy, keď je pred vami ťažká cesta, ktorej koniec nevidno. Vytrvajte pri Ježišovi, odovzdajte mu celý svoj život a všetky problémy a on si vás privinie k srdcu a ukáže vám cestu.
Ježiš je naším priateľom. Chce, aby sme mu povedali všetko, prosili ho o radu a každý deň ho pozývali do svojho života. Dôverujte mu a odovzdajte sa mu v klinike Hnutia čistých sŕdc.
Viem, že vďaka tomu, čím som prešiel, môžem pochopiť iných a snažiť sa im pomôcť, poradiť im alebo jednoducho sa s nimi porozprávať. Ježiš môže z najväčšieho bahna a utrpenia vyťažiť dobro, ktoré uvidíme až po istom čase. Miluje nás takých, akí sme, a potrebuje nás, aby sme vydávali svedectvo a ohlasovali evanjelium. „Sila sa prejavuje v slabosti“ (Druhý list Korinťanom 12, 9). Aleluja!
