Autor: Małgorzata Radomska,
"Milujte sa!" 21/2011 → Cirkev
„Každý, aj najpodlejší hriešnik môže nájsť záchranu v ruženci. Každá duša môže pretrhnúť aj najpevnejšie putá Zlého. Každý sa môže chytiť záchranného lana, ktoré Kráľovná nebeských ruží hádže stroskotancom, ktorí sa topia v búrlivom mori tohto sveta...“
Tieto slová napísal Bartolo Longo vo svojej knihe o zázrakoch vyprosených na príhovor Panny Márie Ružencovej v Pompejach. Vyplývali z jeho osobnej skúsenosti s Božím milosrdenstvom, ktoré sa ho dotklo na príhovor Panny Márie.
Bartolo vyrastal vo veľmi nábožnej rodinnej atmosfére. Avšak počas štúdia práva na neapolskej univerzite, ktoré zakončil doktorátom, podľahol antiklerikálnemu vplyvu a začal sa venovať špiritizmu, ktorý bol v tom čase veľmi populárny. Dlhé roky bol okultistickým kňazom, zúčastňoval sa na protipápežských demonštráciách, verejne sa vysmieval z kňazov a z katolíckej viery. Z Božej milosti prežil v najväčšej temnote hriechu hlboké obrátenie, ktoré celkom zmenilo smer jeho života...
Hneď po svojom obrátení musel tvrdo bojovať proti silám zla, ktoré ho nechceli pustiť spod svojho vplyvu. Vo chvíli hlbokej krízy začul vo svojom vnútri hlas: „Ak sa chceš spasiť, rozširuj ruženec. Nezabúdaj na prisľúbenie Panny Márie. Kto rozširuje ruženec, nebude zatratený!“ Pokúšaný zúfalstvom a pochybnosťami o svojej spáse, prenasledovaný samovražednými myšlienkami sa z celej sily odovzdal Bohu skrze Pannu Máriu a spoľahol sa na jej prísľub. Vstúpil do tretieho dominikánskeho rádu. Úplne sa zasvätil Panne Márii a ona mohla slobodne cez neho pôsobiť.
Pulzujúci duchovný život v nádhernej mariánskej svätyni v Pompejach (ktorá je dnes svetoznáma), sirotince a domy opatery pre deti väzňov, jasle, škôlky, dielne, tlačiarne a krajčírske dielne pre mládež, časopis Ruženec nových Pompejí, Kongregácia sestier svätého ruženca – sú zjavným ovocím jeho detskej odovzdanosti a dôvery. Smutná krajina poznačená sopečným výbuchom sa premenila na mesto, z ktorého sa do celého sveta šíri Božia sláva. Tu Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca a Pokladnica Božieho milosrdenstva, ukazuje Kristovu moc. Ježiš tu uzdravuje chorých, nachádza stratených, osvecuje blúdiacich, dvíha tých, čo padli, vracia nádej zúfalým, vlieva nový život do utrápených, suchých a spútaných sŕdc.
Životný príbeh Bartola Longa, ktorého Ján Pavol II. blahorečil 26. októbra 1980, nám zreteľne hovorí, že Ježiš svojou krvou obmýva každú dušu, aj tú, ktorá sa poškvrnila najťažšími hriechmi, obväzuje jej rany, uzdravuje ju a v nej a skrze ňu zjavuje svoju slávu. Stačí, ak sa mu duša s láskou a ľútosťou úplne odovzdá.
Panna Mária nikdy neprestáva zachraňovať človeka, hoci by už bol z ľudského hľadiska stratený. Ona nikdy nenecháva svoje deti v tme hriechu, ateizmu, nevery a skazy. Každého človeka hľadá osobne. Neodrádza ju ľudská úbohosť a pýcha. Všetkých chce vložiť do rúk svojho Syna.
Podieľa sa na duchovnom boji, ktorý každý z nás prežíva vo svojom živote. Sily zla chcú, aby sme premárnili spásu, ktorú nám Ježiš daroval svojím umučením a smrťou. Diabol robí všetko pre to, aby sme neprijali tento nesmierny a zadarmo daný dar. Žiaľ, mnohí mu podľahnú. Kto sa úplne odovzdá Panne Márii, môže počítať s tým, že ona ho ochráni pred útokmi Zlého, že ho povedie najjednoduchšou a najistejšou cestou k spáse. Ona chce, aby sme Boha spoznali a úplne splnili jeho vôľu. Neodmietne nikoho, kto sa jej s dôverou odovzdáva.
Zasvätiť sa Panne Márii v praxi znamená prosiť ju o všetko. Na všetko sa jej pýtať a počúvať to, čo od nás v konkrétnej chvíli žiada. Znamená to ustavične byť s ňou a rozprávať sa s ňou. Rásť pod jej láskavým dohľadom. Dať sa jej do vlastníctva znamená dovoliť jej, aby nás používala. Znamená to odovzdať jej svoje myšlienky, zmysly, schopnosti, city – dovoliť jej, aby v nás žila, pôsobila a milovala. Znamená to tiež byť ochotným (ochotnou) urobiť všetko, čo od nás chce, čím jej môžeme urobiť radosť.
Čo Panna Mária od nás chce? Stále aktuálna je jej materinská otázka, ktorú kladie nám, svojim deťom, a ktorú kedysi položila vo Fatime malým pastierikom: „Chcete sa obetovať Bohu a znášať utrpenie, ktoré vám pošle, ako zadosťučinenie za hriechy, ktorými ho mnohí urážajú, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov? ... Modlite sa každý deň ruženec, aby ste získali pokoj pre svet... Obetujte sa za hriešnikov a často, zvlášť keď budete prinášať obety, hovorte: ,Ježišu, robím to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie za hriechy proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.‘ ... Nech ľudia už dlhšie neurážajú Boha hriechmi, aj tak ho už veľmi urazili.“
Panna Mária ukázala deťom hrozné videnie pekla a povedala im: „Videli ste peklo, kam idú duše biednych hriešnikov. Na ich záchranu chce Boh dať svetu pobožnosť k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Mnohé duše idú do večného zatratenia, lebo nemajú nikoho, kto by sa za nich obetoval a modlil...“
Veľmi osobne musíme prijať aj slová, ktoré Panna Mária Fatimská, Kráľovná posvätného ruženca, povedala neskôr sestre Lucii: „Maj súcit so srdcom tvojej najsvätejšej Matky, ktoré je korunované tŕňmi, ktorými ju nevďační ľudia neprestajne zraňujú a niet nikoho, kto by tie tŕne svojím zadosťučinením vytiahol... Aspoň ty sa ma snaž potešiť a povedz všetkým, že v hodine smrti prídem na pomoc s milosťami tým, ktorí sa počas piatich prvých sobôt vyspovedajú, prijmú Eucharistiu, pomodlia sa ruženec a 15 minút budú rozjímať o 15 tajomstvách ruženca na úmysel zadosťučinenia.“ Za toto detské, dôverné zasvätenie sa, za námahu pri získavaní duší s Pannou Máriou pre Ježiša (každodennou modlitbou posvätného ruženca a prijatím utrpenia, ktoré nám prináša každodenný život) nám Panna Mária sľubuje: „Nikdy ťa neopustím. Moje Nepoškvrnené Srdce ti bude útočiskom a cestou, ktorá ťa privedie k Bohu.“
