Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 20/2010 → Cirkev
Pri každoročnom slávení narodenia Ježiša Krista je potrebné vždy nanovo si uvedomovať, že táto udalosť nesmierne prevyšuje svoj historický rozmer, pretože dáva poriadok celému vesmíru a tiež zmysel životu a smrti každého človeka.
Svätý Pavol píše, že tajomstvo vtelenia Božieho Syna je naplnením Božieho rozhodnutia, ktoré si Boh predsavzal „uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Efezským 1, 10). Pravý Boh sa preto stáva pravým človekom, aby oslobodil ľudstvo z otroctva hriechu a smrti, obnovil súlad v celom vesmíre, ktorý narušil hriech. Vo vtelení Boží Syn, jednej podstaty s Otcom, pravý Boh z Boha pravého, ktorý je „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ (Židom 1, 3), berie na seba hriechy všetkých ľudí, aby skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie dosiahol definitívne víťazstvo nad diablom, hriechom a smrťou, aby dokončil dielo stvorenia – vykúpil ľudstvo a celý svet.
„A Slovo sa telom stalo“ (Jn 1, 14), aby tak každý človek dostal možnosť účasti na živote a láske trojjediného Boha. Prístup k večnému životu dostávame skrze vieru v Ježiša Krista – keď veríme, že je pravý Boh, ktorý sa „pre nás a pre našu spásu“ stal pravým človekom. Pán Ježiš hovorí: „Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život“ (Jána 6, 47). „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Marka 16, 16). „Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (Jn 5, 24). Kto chce mať podiel na večnom živote, musí sa znovu narodiť: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). Od chvíle nového narodenia je už v nás prítomný večný život: „Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev“ (Jána 3, 36). Teda večný život pochádza od Boha. Je nám k dispozícii v jeho Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý žije a koná vo svojej Cirkvi, ale osobitne v sviatosti pokánia a Eucharistie. Živá viera v Ježiša Krista je znakom prijatia večného života: „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 40). Svätý apoštol Ján napísal: „A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život. Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna“ (Prvý Jánov list 5, 11 – 13).
V tajomstve narodenia Božieho Syna objavujeme zároveň radostnú pravdu, ktorá nám hovorí, že keď sa Boží Syn stal pravým človekom, „určitým spôsobom sa spojil s každým človekom“ (Gaudium et spes 22). Vďaka tajomstvu vtelenia má každá ľudská bytosť nekonečnú hodnotu Božieho dieťaťa a neodňateľné právo na slobodu svedomia a na život od chvíle počatia po prirodzenú smrť. O dôležitosti a hodnote človeka rozhoduje jeho človečenstvo, ktoré je posvätné, lebo je s ním zjednotený sám Ježiš Kristus. O dôležitosti človeka nerozhoduje jeho spoločenské postavenie, stupeň inteligencie, zdravotný stav, bohatstvo či farba pleti. Pre Boha je rovnako dôležitý a rovnako miluje človeka práve počatého v lone matky aj dospelého, univerzitného profesora i mentálne retardovaného, žobráka i milionára atď. O cene človeka rozhoduje skutočnosť, že je s ním zjednotený Ježiš, ktorý túži viesť ho cez všetky životné prekážky, cez utrpenie a smrť k plnosti šťastia v nebi.
Tajomstvo Božieho narodenia je pre nás stále prítomné. Ježiš Kristus – vtelený Boh – neustále prichádza „k svojim“ a, žiaľ, stále sú takí, ktorí ho – rovnako ako v Betleheme – nechcú prijať, nechcú v neho uveriť a zmeniť svoj život podľa požiadaviek evanjelia (porov. Jn 1, 11). Len v človeku, ktorý vynakladá úsilie na každodenný život viery , ktorý sa každý deň modlí, vstáva z každého pádu vo sviatosti zmierenia a prijíma Ježiša v Eucharistii, „sa napĺňa tajomstvo Božieho narodenia, zázrak Božieho Slova, ktoré sa stáva telom“ (svätá Edita Steinová).
