Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
"Milujte sa!" 20/2010 → Cirkev
Ježiš Kristus nás uistil, že každý, kto hľadá pravdu, ju určite nájde (porov. Lukáša 11, 9) a spolu s ňou pochopí aj zmysel ľudského života. Úžasný príbeh obrátenia Scotta Hahna, jedného z najznámejších súčasných amerických katolíckych teológov, svedčí o tom, že úprimné a nekompromisné hľadanie pravdy vždy vedie k zisteniu, že plné Božie zjavenie je možné nájsť len v Katolíckej cirkvi.
Prv než Scott Hahn zistil, že Katolícka cirkev je jeho rodným domom, že v nej Ježiš Kristus pozýva k spoločenstvu so sebou všetkých hriešnikov bez výnimky, prešiel fascinujúcu duchovnú a intelektuálnu cestu. Prešiel od pohŕdania a nenávisti voči Katolíckej cirkvi k objavu, že je to najväčší poklad, ktorý Boh dáva ľudstvu.
Korene
Scott Hahn sa narodil v tradičnej protestantskej rodine a pokrstili ho v Presbyteriánskej cirkvi. Ako tínedžer úplne opustil náboženskú vieru a oddal sa hýrivému životnému štýlu. Po spáchaní niekoľkých trestných činov sa dostal pred súd pre neplnoletých. Odsúdili ho na 6 mesiacov podmienečne. Vďaka peknému dievčaťu Kathy začal chodiť na stretnutia kresťanského hnutia Young Life, ktorého cieľom bolo evanjelizovať problémovú mládež. Počas duchovných cvičení sa ho dotkla výzva prednášateľa, ktorý povedal, že keď máme pokušenie zľahčovať svoje hriechy, zahľaďme sa dlho na Krista na kríži. Scott si uvedomil, že aj jeho hriechy prispeli ku Kristovmu ukrižovaniu, a rozhodol sa odovzdať svoj život Kristovi. Nastala v ňom radikálna zmena myslenia, hodnôt a správania, v dôsledku čoho ho opustili všetci dovtedajší kamaráti. Scott sa zamiloval do Svätého písma a Martin Luther a Ján Kalvin boli preňho najväčšími autoritami v oblasti viery. Prevzal ich výhrady a predsudky voči Katolíckej cirkvi, ktoré sa pestujú medzi protestantmi. Vybudoval si presvedčenie, že katolícka viera v reálnu Kristovu prítomnosť v Eucharistii je čistým rúhaním. Nenávidel Katolícku cirkev, a preto sa všemožne snažil presvedčiť katolíkov, aby sa oslobodili od povier a bludov, v ktorých žijú – o čom bol úprimne presvedčený. Čudoval sa, že mladí katolíci, ktorých poznal, nepoznajú Bibliu, základy katechizmu ani učenie svojej Cirkvi.
Po ukončení štúdia na strednej škole sa Scott rozhodol pre dráhu pastora. Chcel viesť ľudí k Ježišovi. Prihlásil na magisterské štúdium Svätého písma a teológie. V tom čase, 18. augusta 1979, sa zosobášil so svojím milovaným dievčaťom Kimberly. Do stredu svojho manželského života postavili Ježiša a boli ochotní prijať päť alebo šesť detí.
Nekompromisnosť
Scott bol nekompromisný pri hľadaní pravdy. S horlivosťou bystrého detektíva začal hľadať vo Svätom písme úryvky, z ktorých by vyplývalo, že protestantská cirkev najplnšie hlása a realizuje učenie Biblie. Najbližším Scottovým priateľom a spoločníkompri hľadaní bol jeho spolužiak Gerry Matatics. Obaja boli presbyteriáni, takže boli hlboko presvedčení, že Katolícka cirkev je apokalyptickou neviestkou Babylon a pápež je antikrist. V tom čase si Scottova manželka Kimberly, ktorá takisto študovala teológiu, vybrala za tému svojej diplomovej práce antikoncepciu. Zistila, že do roku 1930 všetky kresťanské cirkvi považovali antikoncepciu za zlú bez ohľadu na okolnosti. Sväté písmo je v tejto veci jednoznačné – používanie antikoncepcie odporuje prirodzenému zákonu, profanuje manželskú zmluvu, pretože popiera záväzok manželov úplne sa darovať jeden druhému. Kimberly zistila, že v období po roku 1930 len Katolícka cirkev zostala verná biblickému učeniu o manželstve a presvedčene a odvážne naďalej hlása zjavenú, a dnes, žiaľ, nepopulárnu pravdu o hriechu antikoncepcie. Vďaka tomuto objavu nastala v manželstve Scotta a Kimberly radikálna zmena. Obaja radikálne odmietli antikoncepčné prostriedky, ktoré dovtedy používali. Všetky svoje plány odovzdali Bohu a s úplnou dôverou sa otvorili na nový život, ktorým Boh chce požehnať ich manželstvo.
Kimberly a Scott Hahnovci podriadili všetky oblasti svojho života Ježišovi, svojmu jedinému Pánovi. Dokonca aj vtedy, keď neoplývali finančnými prostriedkami, pravidelne dávali desiatky na potreby cirkvi. Zakúšali pritom, že Ježiš sa hojne stará o ich potreby. Vždy svätili nedeľu, počas ktorej sa nevenovali ani štúdiu, ktoré tiež považovali za prácu, dokonca ani vtedy, keď ich v pondelok čakala skúška.
Odhalenie Lutherovho a Kalvinovho omylu
V tejto etape hľadania pravdy bola pre Scotta jedinou autoritou Biblia. Aby lepšie chápal kľúčové biblické texty, naučil sa gréčtinu aj hebrejčinu.
Štúdium Biblie prinieslo Scottovi nový pohľad na zmluvu. Protestanti chápali zmluvu ako dohodu. Ale podľa Svätého písma je zmluva svätým, duchovným, rodinným putom, je to hlbšie spojenie než prirodzený pokrvný zväzok. Starozákonná zmluva medzi Bohom a vyvoleným národom znamenala, že Boh bol pre Izraelitov Otcom a oni jeho rodinou. Skrze Novú zmluvu, ktorú uzavrel Kristus s celým ľudstvom, sa ľudia stali Božími deťmi a celé ľudstvo jednou rodinou. Štúdium Biblie spôsobilo, že Scott odmietol Lutherovo a Kalvinovo učenie o ospravodlivení skrze samotnú vieru, a nie skrze vieru, ktorá sa prejavuje v láske a konkrétnych skutkoch, ako to učí Katolícka cirkev. Scott zistil, že Luther svojím prekladom do nemčiny zmanipuloval List Rimanom 3, 28. V originálnom texte totiž čítame: „človek je ospravedlnený skrze vieru“. Luter však dodal „samotnú“ vieru, čo je zjavná manipulácia a sfalšovanie biblického textu.
Scott pochopil, že ospravodlivenie nie je právny dekrét. Boh je predovšetkým Otec, a nie sudca. V Kristovi nám dáva účasť na svojom živote a robí z nás svoje deti. Svätý Pavol v Efezským 2, 8 – 10 zdôrazňuje, že viera je celkom nezaslúžený a zadarmo daný Boží dar, ktorý nepochádza zo skutkov, ale umožňuje nám konať dobro. Naša viera je len vtedy živá, ak konáme dobré skutky. Bez nich je mŕtva.
Pre Scotta bolo samozrejmé, že nikde vo Svätom písme niet reči o tom, že sme ospravodlivení len skrze samotnú vieru. Takto sa jedna z najdôležitejších zásad protestantizmu, že sme ospravodlivení bez skutkov, len skrze vieru, ukázala ako nebiblická. Pre Scotta nebolo ľahké uznať, že Luther sa v tejto veci pomýlil. Biblia jasne učí, že „človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery“ (Jakubov list 2, 24). Svätý Pavol zdôrazňuje, že „viera je činná skrze lásku“ (Galatským 5, 6). „Keby...som poznal všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo“ (Prvý list Korinťanom 13, 2). Viera je teda Boží dar a naša odpoveď na tento dar sa vyjadruje v konkrétnych skutkoch.
Túžba po jednote
Krátko pred ukončením vysokoškolského štúdia menovali Scotta za učiteľa a pastora v presbyteriánskej farnosti vo Virginii. Jeho povinnosťou bolo povedať nedeľnú kázeň a viesť dva razy v týždni biblické stretnutie. Poslucháčov nadchla myšlienka, že zmluva medzi Bohom a ľuďmi z nás robí Božiu rodinu, ktorú Scott hlásal na základe Listu Hebrejom a iných novozákonných listov. Štúdium Evanjelia podľa sv. Jána a Listu Hebrejom mu odhalilo, že sviatosti a liturgia sú podstatnou súčasťou života kresťanského spoločenstva. Scott pochopil, že pri potvrdení Božej zmluvy s ľuďmi plní liturgia veľmi dôležitú úlohu a že hlavným cieľom jeho kázní má byť príprava ľudí na prijatie Eucharistie. Ježiš Kristus použil slovo „zmluva“ iba raz, a to pri ustanovení Eucharistie. Presbyteriáni prijímali Eucharistiu len štyrikrát v roku. Scott sa to rozhodol zmeniť a navrhol svojmu spoločenstvu, aby prijímanie Eucharistie bolo každú nedeľu. Na pochybnosti niektorých, ktorí sa obávali, že by sa prijímanie Eucharistie mohlo stať len zvykom, odpovedal, že je to obnovenie zmluvy s Bohom, čo netreba tak tvrdo obmedzovať. Pretože je to rovnaké, ako keby sme obnovenie manželskej zmluvy prostredníctvom manželského úkonu obmedzili len na niekoľko ráz v roku.
Návrh prijímať Eucharistiu každý týždeň bol jednohlasne schválený. Stalo sa to stredobodom slávenia, ktoré začal Scott nazývať Eucharistiou, ako to bolo v prvotnej Cirkvi. V istej chvíli si Scott prekvapene uvedomil, že v Katolíckej cirkvi, ktorej bol zanieteným odporcom, sa nachádza veľa odpovedí na jeho otázky.
V tej istej dobe mal Hahn na súkromnej strednej škole prednášky o Svätom písme. Študenti so zatajeným dychom počúvali, ako vysvetľoval zmluvu medzi Bohom a ľuďmi. Hovoril o zmluve Boha s Adamom, Noemom, Abrahámom, Mojžišom, Dávidom a o Novej zmluve, ktorú uzavrel Kristus tým, že do Božej rodiny povolal všetky národy sveta. Samozrejme, že popieral, že Božou rodinou by mohla byť Katolícka cirkev.
Po jednej prednáške prišla k Scottovi študentka a povedala mu, že študenti medzi sebou hlasovali o tom, či Scott raz bude katolíkom. Výsledok ich hlasovania bol pozitívny. Na dôvažok v ten istý deň aj jeho manželka Kimberly pripustila, že Scott so svojimi názormi bude raz opakom Luthera. Rozčúlený Scott to považoval za absurdné, pretože ako otrok Božieho slova nemôže byť predsa Lutherovým opakom.
Keď Scott, pastor rozdelenej Presbyteriánskej cirkvi, držal v náručí svojho prvorodeného syna, zamýšľal sa, do ktorej cirkvi bude jeho dieťa patriť. Pocítil túžbu po jednote Božej rodiny, po zjednotení všetkých cirkví. Scott sa neprestajne modlil za vernosť Božiemu slovu, aby ho mohol denne a odvážne hlásať vo všetkých okolnostiach. Chcel mať myseľ aj srdce široko otvorené na Ducha Svätého, ktorý hovorí cez Sväté písmo.
Pravda o Eucharistii
Počas prípravy prednášok strávil Scott niekoľko týždňov uvažovaním o šiestej kapitole Evanjelia podľa sv. Jána, kde sa nachádza známa Ježišova reč o Eucharistii (porov. Jána 6, 22 – 71). Scott bol presvedčený, že Eucharistia je len symbol. Ale keď podrobne rozoberal Ježišovu eucharistickú reč, pochopil, že Ježiš nepoužil prirovnanie. Svedčia o tom jeho slová a veľké pohoršenie a odpor jeho poslucháčov, ktorí hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ (v. 52); „Tvrdá je to reč. Kto to môže počúvať?!“ (v. 60). Ježišove slová sú jednoznačné: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (vv. 55 – 56). Ježiš jednoznačne hovoril o svojej skutočnej prítomnosti v Eucharistii. V prvom tisícročí túto pravdu nikto nespochybňoval, všetci v ňu verili. Pre Scotta to bol šokujúci objav, pretože toto hlása Katolícka cirkev. Hahn sa na svojich prednáškach len povrchne venoval šiestej kapitole Evanjelia sv. Jána a už vôbec sa nedotkol otázky reálnej Ježišovej prítomnosti v Eucharistii. Urobil to, pretože sa bál, že stratí prácu. Scott si prostredníctvom štúdia Svätého písma uvedomil, že liturgia a sviatosti majú mať v Cirkvi prvoradú úlohu. V Presbyteriánskej cirkvi to však neplatilo. Scott začal preto uvažovať o prestupe do Episkopálnej cirkvi. Keď to povedal manželke, rozplakala sa a povedala, že nikdy neprestane byť presbyteriánkou.
Je jediným základom viery Sväté písmo?
Jedna zo základných zásad protestantských cirkví je tvrdenie, že nás spasí samotná viera (sola fide) a že jedinou autoritou a prameňom viery je samotné Sväté písmo bez Tradície (sola Scriptura). Bola to hlavná doktrinálna príčina rozkolu medzi katolíkmi a protestantmi. Protestanti tvrdia, že sme ospravodlivení len skrze vieru a jedinou autoritou je Sväté písmo. Profesor Scott Hahn spochybnil vo svojich prednáškach zásadu sola fide ako celkom nebiblickú, ale stále učil, že jediným základom viery je Sväté písmo (sola Scriptura). Jeden študent sa ho opýtal, na ktorom mieste Svätého písma sa píše, že jedinou autoritou je Biblia. Rozčúlený profesor odpovedal, že je to hlúpa otázka. Vtedy ho študent, ktorý sa mu pozrel rovno do očí, požiadal o hlúpu odpoveď. Profesor, pritlačený k múru, zacitoval Evanjelium podľa sv. Matúša 5, 17 a Druhý list Timotejovi 3, 16 – 17. Neboli to však presvedčivé argumenty. Študent ho teda požiadal, aby vysvetlil text: „A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom“ (Druhý list Solúnčanom 2, 15). Hahn to nechcel urobiť a diskusiu odložil. Ale študentova otázka ho natoľko znepokojila, že pri modlitbe sa pýtal, či sú vo Svätom písme texty, ktoré by potvrdzovali protestantskú zásadu sola Scriptura. Celý týždeň bezvýsledne hľadal odpoveď v Biblii. Scott požiadal o pomoc aj najlepších amerických teológov. Ale aj to bolo bezvýsledné – odpovede boli banálne alebo vyhýbavé: „Načo vôbec kladieš takú hlúpu otázku?“ Hahna to však neznechutilo a prosil o „hlúpu“ odpoveď. Všetci uznávali, že zásadu sola Scriptura nemožno podložiť Bibliou, že je to len teologické tvrdenie. Neexistuje biblický text, kde by sa hovorilo, že Sväté písmo je jediná autorita. Biblia však povzbudzuje k tomu, aby sme sa pridŕžali ústnej aj písanej tradície (porov. Druhý list Solúnčanom 2, 15). Vysvetľuje, že oporou pravdy je Cirkev (porov. Prvý list Timotejovi 3, 15). Zostáva však otázka, ktorá cirkev.
Scott Hahn bol čoraz nepokojnejší a zhrozený, pretože najskôr padol prvý oporný stĺp protestantizmu (sola fide) a teraz sa pred jeho očami rúca druhý (sola Scriptura). V tom istom čase dostal Scott od rektora seminára ponuku na dekanské miesto, pretože študenti boli z jeho prednášok nadšení. Neprijal túto úžasnú ponuku, dokonca sa zriekol aj úlohy pastora, pretože svedomie mu nedovoľovalo hlásať učenie, o ktorom nebol presvedčený. Scott bol pri hľadaní pravdy nekompromisný, bezhranične dôveroval Bohu a chcel poznávať a milovať všetko, čo Stvoriteľ zjavil v textoch Svätého písma.
Na ceste do Katolíckej cirkvi
Šťastnou zhodou okolností sa Scott stal majiteľom vzácnej zbierky kníh, ktorá predtým patrila, ako neskôr zistil, známemu katolíckemu kňazovi – biblistovi. Po večeroch celé hodiny čítal katolícke knihy a žasol nad ich hĺbkou. Po niekoľkých týždňoch nadobudol silné presvedčenie, že Kristus ho volá do Katolíckej cirkvi. Táto myšlienka ho prestrašila, pretože doteraz si myslel, že nijaký kresťan nemôže byť katolíkom. Začal Boha prosiť o svetlo a poznanie, či je plnosť zjavenej pravdy naozaj v Katolíckej cirkvi.
V tej dobe viedol dlhé teologické diskusie so svojím priateľom Gerrym Mataticsom, ktorý miloval Bibliu, ale nenávidel Katolícku cirkev. Scott sa mu priznal, že vlastní veľké množstvo katolíckych kníh a že pri ich čítaní objavil najväčších svetových teológov, ktorými sú Joseph Ratzinger, Jean Danielou, Hans Urs von Balthasar, Henri de Lubac a R. Garrigou-Lagrange. Gerry sa chcel sám presvedčiť, a preto v priebehu mesiaca prečítal všetky knihy, o ktorých mu Scott hovoril. Po ich prečítaní uznal, že celé učenie Katolíckej cirkvi má biblický základ a že katolícka viera je pre človeka nenahraditeľným pokladom. Gerry aj Scott sa spoločne pokúšali nájsť mylné body v katolíckej doktríne, ale vždy nachádzali odpovede, ktoré sa nedali spochybniť.
Posledná prekážka – mariánsky kult
V tom období niekto poslal poštou Scottovi umelohmotný ruženec. Ako sa Scott ruženec z umelej hmoty uvedomil si, že mu zostala už len jedna prekážka prestupu do Katolíckej cirkvi – mariánsky kult. Scott sa v tichu svojej pracovne vrúcne pomodlil, aby dokázal pochopiť to, čo Katolícka cirkev učí o Panne Márii, Kristovej matke, a potom sa na istý, ľudsky beznádejný úmysel pomodlil svoj prvý ruženec. Po troch mesiacoch Scott zistil, že jeho modlitba bola vypočutá. Poďakoval Bohu za jeho milosrdenstvo a odprosil ho za svoju slepotu a nevďačnosť. Odvtedy sa denne modlil ruženec. Uvedomil si, že modlitba ruženca čerpá svoju silu z tajomstva vtelenia a že je mimoriadne účinnou zbraňou proti zlu. Boh si vyvolil Pannu Máriu, aby sa v jej lone druhá osoba Najsvätejšej Trojice stala opravdivým človekom a vykonala dielo našej spásy.
Zvesť o Scottovom zblížení sa s Katolíckou cirkvou, o jeho flirte s „neviestkou Babylon“ sa rýchlo rozšírila medzi jeho priateľmi a známymi. Jeden z nich, Chris, Scottovi zatelefonoval a ironicky sa ho opýtal, či sa už klania Panne Márii. Scott to uviedol na správnu mieru a povedal, že katolíci sa neklaňajú Panne Márii, ale že ju uctievajú. Chris sa vyjadril, že to preňho nie je nijaký rozdiel, pretože katolícka úcta k Panne Márii nemá nijaký biblický podklad. Scottova odpoveď bola rozhodná. Najskôr priateľovi vysvetlil, že Ježiš zachovával desatoro Božích prikázaní, a preto zachovával aj prikázanie „cti svojho otca a matku“. Hebrejské slovo „ctiť“ doslova znamená „chváliť“. Ježiš Kristus si ctil nebeského Otca aj svoju pozemskú matku, Pannu Máriu. Je samozrejmé, že všetci, ktorí v neho veria, majú robiť to isté – uctievať si Pannu Máriu tak, ako to robí Kristus. To je hlavný dôvod mariánskej úcty v Katolíckej cirkvi. V Biblii čítame: „Hľa od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48). Ruženec je len naplnením týchto slov evanjelia.
Scott sa presvedčil, že každodenná modlitba ruženca mu pomáhala čoraz lepšie chápať teologický zmysel biblických textov. Táto modlitba v ňom rozvíjala zmysel viery, teologickú intuíciu a obohacovala jeho intelektuálne schopnosti – učila ho „logiku lásky“.
Scott začínal chápať vnútorný život Najsvätejšej Trojice ako život jedinej večnej Svätej rodiny: Otca, Syna i Ducha Svätého. Nadobudol presvedčenie, že pozemský obraz Božej rodiny je prítomný v Katolíckej cirkvi.
Pápež a učiteľský úrad Cirkvi
Aby sa uistili, že sú na správnej ceste, Scott a Gerry si dohodli stretnutie s jedným z najvýznamnejších kalvínskych teológov – Dr. Johnom Gerstnerom, ktorý Katolícku cirkev nazýval „satanovou synagógou“.
V priebehu diskusie Dr. Gerstner požiadal o biblické zdôvodnenie inštitúcie pápežstva. Scott predstavil text Matúša 16, 17 – 19, kde Ježiš dáva Šimonovi nové meno – Peter (čiže Skala). Tvrdí, že na ňom postaví svoju Cirkev a dáva Petrovi kľúče od nebeského kráľovstva. Keď Ježiš hovorí o „kľúčoch od nebeského kráľovstva“, nadväzuje na text Izaiáš 22, 20 – 22, kde sa dočítame, že kráľ Ezechiáš vymenoval Eliakima za nového správcu svojho paláca a dal mu „kľúče od kráľovstva“. Keď dal Ježiš Petrovi „kľúče od kráľovstva“, ustanovil Petrov primát, aby v jeho mene viedol Cirkev, ktorá je Kristovým kráľovstvom na zemi. Úrad Petrovho primátu sa odovzdáva jeho nástupcom.
Scott vysvetľoval, že stredobodom Svätého písma je zmluva chápaná ako sväté rodinné puto medzi Bohom a ľuďmi, a preto biblická koncepcia Božej rodiny ako zmluvy dáva zmysel celému učeniu Katolíckej cirkvi. Hovorí sa v nej o Panne Márii ako o matke všetkých veriacich, o pápežovi ako o otcovi, o tom, že svätí sú naši bratia a sestry a že liturgické sviatky sú rodinnými slávnosťami.
Počas diskusie s Dr. Gerstnerom, ktorá trvala veľa hodín, nedostali Scott a Gerry uspokojivé vysvetlenia, čo ich ešte väčšmi upevnilo v presvedčení o pravdivosti katolíckej doktríny. Cítili, že Lutherovo a Kalvinovo učenie ich oklamalo.
Vysvetlili Gerstnerovi, že odkedy Luther pretrhol puto s Katolíckou cirkvou, vzniklo vyše 25000 najrozmanitejších protestantských denominácii a podľa názoru odborníkov sa každý týždeň vytvára ďalších päť nových. Každá z týchto denominácii tvrdí, že ich jedinou autoritou je Biblia a že ich vedie Duch Svätý. Scott použil príklad o vzniku USA. Zakladatelia USA sa neobmedzili len na to, že napísali ústavu, ale vytvorili aj vládu, ktorá sa skladá z prezidenta, senátu, kongresu a najvyššieho súdu. Úlohou vládnych inštitúcii je vysvetľovať ústavu a realizovať jej predpisy v konkrétnom živote. Ak je to potrebné pri spravovaní jedného štátu, o to potrebnejšie sú podobné štruktúry pri vedení spoločenstva Cirkvi, ktorá predsa zahŕňa celý svet. Ježiš povedal Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Ježiš nám dal okrem Svätého písma a svojho Ducha aj Cirkev a v nej učiteľský úrad s pápežom, biskupmi a koncilmi, ktorí majú za úlohu správne vysvetľovať texty Svätého písma a realizovať ich v živote.
Scott Gerstnerovi vysvetľoval, že Biblia nikde netvrdí, že Božie slovo je len vo Svätom písme. Zato však jednoznačne hovorí, že Božie slovo je prítomné v Tradícii Cirkvi (2 Sol 2, 15; 3, 6) a tiež v jej učení a hlásaní (Prvý Petrov list 1, 25; Druhý Petrov list 1, 20 – 21; Matúša 18, 17). Vo Svätom písme sa nachádza potvrdenie katolíckej zásady sola verbum Dei – „len Božie slovo“. Nenachádza sa tam však potvrdenie pre protestantské sola Scriptura – len Sväté písmo. Dr. Gerstner tvrdohlavo tvrdil, že učenie pápežov a koncilov odporuje Svätému písmu, ale neuvádzal nijaké meritórne argumenty, ktoré by potvrdili jeho tézy.
Scott ho požiadal, aby spresnil, čiu interpretáciu Svätého písma má na mysli. Vieme, že kánon kníh Nového zákona bol definitívne ustálený v roku 393 na synode v Hippo a potvrdený o štyri roky neskôr na synode v Kartágu. Závery týchto dvoch synod predstavili pápežovi, ktorý ich schválil. Takže existuje neomylná autorita Cirkvi, ktorá definitívne rozhoduje o tom, ktoré texty sú kánonické a ktoré nie, a správne ich vysvetľuje.
Neomylnosť pápeža
Gerstner aj napriek tomu oponoval a pýtal sa, podľa čoho katolíci tvrdia, že Kristus dal Petrovi neomylnosť pri učení. Scott vtedy poukázal na skutočnosť, že tak protestanti, ako aj katolíci sú presvedčení, že Kristus dal Petrovi neomylnosť, o čom svedčia dva Petrove listy, ktoré patria do kánonu Nového zákona. Preto je neopodstatnené spochybňovať, že Peter a jeho nástupcovia sú neomylní, keď v Kristovom mene vyučujú o otázkach viery a mravov.
Ak veríme, že knihy Nového zákona sú neomylné Božie slovo, je absurdné tvrdiť, že ich ustálili pápeži a koncily, ktorým Boh nedal dar neomylnosti v týchto otázkach.
Aj napriek týmto argumentom Dr. Gerstner naďalej tvrdil, že pre protestantov okrem Svätého písma neexistuje nijaká neomylná autorita. Ohľadom kánonu kníh Nového zákona hovoril, že máme k dispozícii len omylnú zbierku neomylných dokumentov.
Scott aj Gerry boli sklamaní z priebehu diskusie a divili sa, aká úbohá a nespojitá je protestantská kresťanská tradícia. Totižto logicky vzaté, pre každého kresťana by mala byť definitívnou autoritou Biblia aj Cirkev – alebo obidve, alebo ani jedna.
Našiel som rodinu – bola to Božia rodina
Po tejto diskusii už Scott nepochyboval, že Ježiš ho povoláva do spoločenstva Katolíckej cirkvi. Problém bol už len jeden – kedy sa to stane. Jeho manželka Kimberly súhlasila, že sa presťahujú do Milwaukee, aby sa tam Scott mohol prihlásiť na doktorandské štúdium teológie a Svätého písma na katolíckej univerzite. Počas štúdia Scott odhalil hlbokú pravdu a krásu katolíckych dogiem. Zoznámil sa s katolíckymi študentmi, ktorí radostne prežívali svoju vieru a bránili ju. Jeden z nich, John Grabowski, uviedol Scotta do liturgie svätej omše vo svojom farskom kostole. Študentka Monika Migliorino zase sprostredkovala Scottovi a jeho manželke vstup do hnutia za ochranu života, ktoré rozhodne bojovalo proti interrupcii a pornografii.
V tom čase Scott nadviazal blízke vzťahy s horlivými katolíkmi z Opus Dei, od ktorých sa naučil solídnu, katolícku koncepciu života a praktické usmernenia ohľadom každodennej modlitby, práce a apoštolátu.
Proces Scottovej duchovnej premeny sa dostal do fázy zamilovanosti, ako to sám nazval. Začali sa rúcať jeho predsudky o Katolíckej cirkvi, dokonca ju začal vnímať ako svoju rodinu a domov.
Jedného dňa sa Scott rozhodol ísť na katolícku svätú omšu, o ktorej sa v evanjelickej a kalvínskej tradícii hovorí, že je najväčším rúhaním. Očarila ho liturgia a presvedčil sa, že je hlboko zakorenená vo Svätom písme.
Počas premenenia, keď kňaz dvíhal hostiu, Scott celým srdcom povedal: „Pán môj a Boh môj! Skutočne si to ty, Pane! Chcem sa s tebou úplne spojiť.“
Nasledujúci deň išiel Scott znovu na svätú omšu a odvtedy to robil už každý deň. Napísal: „Neviem, ako to mám vyjadriť, ale šialene som sa zamiloval do nášho Pána prítomného v Eucharistii! Jeho prítomnosť v Najsvätejšej sviatosti bola pre mňa silná a osobná. Ako som tak sedel vzadu, kľakol som si a začal som sa modliť spolu s ostatnými, ktorí sa mi stali bratmi a sestrami Nebol som sirota! Našiel som rodinu – a bola to Božia rodina.“.
Keď sa Scott každý deň zúčastňoval na svätej omši, uvedomoval si, že takto obnovuje svoju zmluvu a že Kristus chce, aby ho prijímal nielen duchovne, ale aj fyzicky v Eucharistii, pretože v tom sa prejavuje plnosť evanjelia. Každý deň si po svätej omši kľakol pred Najsvätejšiu sviatosť a modlil sa ruženec. Vrúcne prosil, aby vedel, aká je Božia vôľa, a vyplnil ju. Počas modlitby hmatateľne cítil, že Ježiš mu pomáha skrze Pannu Máriu. Dva týždne pred Veľkou nocou roku 1986 zatelefonoval Scottovi Gerry Matatics a povedal mu, že na Veľkonočnú vigíliu bude spolu so svojou manželkou prijatý do Katolíckej cirkvi. Scotta táto zvesť šokovala. Začal prosiť Boha: „Pane, čo odo mňa chceš?“ Odpovedal na to: „Otče, chcem sa vrátiť domov. Ježišu, chcem ťa prijímať vo sviatosti Eucharistie.“ Vtedy začul pokojnú Pánovu odpoveď: „Ja ťa nezdržujem.“ Scott pochopil, že odďaľovať rozhodnutie vstúpiť do spoločenstva Katolíckej cirkvi by bolo prejavom neposlušnosti. Povedal to svojej manželke Kimberly a poprosil ju o modlitbu. Bola to pre ňu ťažká skúsenosť. Ako praktizujúca presbyteriánka mala pocit, že manžel ju zrádza a opúšťa. Aj pre Scotta bolo jej neprijatie bolestnou skúsenosťou. Odovzdal to Bohu v modlitbe srdca. Dostal odpoveď: „Scott, potrebuješ plnosť milosti v Eucharistii, aby som ich mohol milovať skrze teba.“
Hahn povedal o svojom rozhodnutí farárovi, otcovi Bruskiewitzovi, ktorý určil dátum jeho prijatia do Katolíckej cirkvi na Veľkonočnú vigíliu roku 1986. Scott bol vtedy podmienečne pokrstený, prijal sviatosť zmierenia, birmovania a sväté prijímanie. Po prvom svätom prijímaní objal svoju manželku. Cítil, že sám Kristus, ktorý je v ňom po prijímaní prítomný, objíma jeho aj Kimberly. Ježiš hovoril v tichu Scottovho srdca: „Scott, nezávisí to od tvojich pocitov. Dal som sa ti v svätej hostii, preto mi môžeš dôverovať väčšmi než kedykoľvek predtým. Som v tebe, v tvojej duši aj v tvojom tele, ako som ešte nikdy doposiaľ nebol.“ Kimberly nasledovala svojho manžela o štyri roky neskôr po bolestnom, ale vytrvalom hľadaní pravdy. Obaja našli najväčší poklad, ktorým je vzkriesený Kristus, ktorý učí, odpúšťa všetky hriechy, uzdravuje všetky rany srdca, dvíha z najťažších pádov a vedie k plnosti šťastia v nebi v spoločenstve Katolíckej cirkvi.
Biblia hovorí: „Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“ (Efezským 4, 3) a „Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku“ (Prvý list Korinťanom 1, 10). Ako je to možné, že cirkvi „založené na Biblii“ si nevšímajú tento jednoduchý príkaz a množia rozdelenia?
