Autor: Svedectvo,
"Milujte sa!" 19/2010 → Hnutie čistých sŕdc
S pornografiou som sa stretla, keď som bola ešte malá. Celkom prevrátila môj pohľad na sexualitu, priviedla ma k závislosti masturbácie a vyburcovala moju erotickú predstavivosť. Neskôr ma to viedlo k sexuálnym stykom. Nečistota ma celkom ovládla. Nedokázala som sa oslobodiť od dotieravých erotických obrazov, myšlienok, asociácií. Moje slová stále krúžili okolo jednej témy a obsahovali mnoho úbohých narážok. Bolo to strašné zranenie, ktoré dodnes nosím v srdci. Celkom zničilo môj pocit dôstojnosti, ženskosti. Stále som sa cítila poškvrnená, špinavá a nehodná. Neraz ma ovládlo úplné znechutenie, ktoré vo mne vyvolávalo samovražedné myšlienky a túžbu po sebazničení. Neviem, kde by som bola dnes, keby mi nepomohol Ježiš...
Bolo už neskoro večer a bola som takmer sama v kaplnke. Plakala som. Voči svojmu hriechu som bola celkom bezmocná. Vedela som len toľko, že už dlhšie nevydržím, že už nechcem takto žiť. Pred oltárom bol položený obrázok s Modlitbou zasvätenia v Hnutí čistých sŕdc, ktorý tam nechali po prednáške o pornografii, ktorú sme mali počas duchovných cvičení. Prišla som k oltáru. Nedokázala som Ježišovi sľúbiť, že sa zmením, že pretrhnem putá nečistoty, ktoré ma zväzovali. Ale aj napriek tomu som sa mu zasvätila. Dala som mu svoju pamäť, rozum a vôľu aj celú oblasť sexuality. Dala som mu svoje najhlbšie zranenia. Viem, že Ježiš ma prijal takú, aká som bola – poškvrnenú. Vtedy na duchovných cvičeniach Ježiš začal proces môjho očisťovania a uzdravovania, ktorý trvá už niekoľko rokov.
Zo všetkého som sa vyspovedala a vždy po páde sa vraciam k tejto sviatosti, aj vtedy, keď sa strašne hanbím – veď je to stále ten istý hriech a tak často. Prichádzam aj vtedy, keď by som najradšej utiekla pred Ježišovým milujúcim pohľadom, keď mi diabol nahovára, že nič zo mňa nebude, že som všetko stratila, že Boh ma nenávidí, že ma nechce, lebo som nečistá... Ježišova odpoveď bola a je vždy rovnaká – odpustenie vo sviatosti zmierenia.
Boj za moju čistotu stále trvá. Na úplnom začiatku, keď bolo pre mňa veľmi ťažké zrieknuť sa žriedla môjho hriechu – prerušiť vzťahy s niektorými ľuďmi, nepozerať časopisy a filmy, ktoré ma podnecovali –, mi veľmi pomohli sv. Agáta, bl. Karolína, bl. Laura Vicuña a sv. Mária Goretti. Svedectvo ich života mi dalo silu urobiť konkrétne rozhodnutia a odmietnuť to, čo ma pokúša. Pomohlo mi pochopiť, že moja čistota je veľkou hodnotou. Tieto mladé dievčatá obetovali za ňu svoj život.
Po vstupe do HČS som dostala mnohé milosti – medziiným túžbu každý deň prijímať Ježiša v Eucharistii. Na začiatku bolo pre mňa veľmi ťažké odolávať ironickému výsmechu mojich blízkych, ktorí sa mi posmievali pre moju každodennú účasť svätej omši. Viem však, že bez Ježiša som nič a že ho veľmi potrebujem. Len on mi dáva silu, aby som dokázala znášať utrpenie, ktoré život prináša. On mi dáva silu bojovať proti nečistote a prekonávať jej dôsledky, ktorými sú časté znechutenie, strach z budúcnosti, nedostatok nádeje, pocit, že nemám nijakú hodnotu, ktoré sa, žiaľ, ešte ku mne vracajú.
Vyjsť z bahna nečistoty mi pomohlo aj spoločenstvo. Dobrovoľnícka služba iným mi pomohla odpútať sa od večného sebapozorovania a svojich problémov. Keď slúžim iným, často od nich získavam podporu.
Dnes sa snažím nadviazať vzťah s Ježišom, do ktorého ma on sám pozýva. Poznávam ho prostredníctvom každodenného čítania krátkeho úryvku zo Svätého písma. Veľmi často nachádzam v Božom slove riešenie pre svoje každodenné problémy. Keď prežívam ťažkosti, protivenstvá alebo pochybnosti, otváram si Sväté písmo a prosím Ježiša, aby sa mi prihovoril. Nevadí, že niekedy tomu nerozumiem. Pán ma svojím slovom často dvíha. Vďaka spoločenstvu, do ktorého patrím, odhaľujem, že Božie slovo je živé a že sa naozaj uskutočňuje v mojom živote.
Spolu s túžbou po Božom slove prežívam aj túžbu po adorácii – byť sama s Ježišom. Ešte nedokážem Ježiša chváliť, ale aj vtedy, keď len jednoducho prichádzam a nechávam Ježiša, aby sa na mňa pozeral, on uzdravuje moje zranenia a dáva mi pokoj.
Vďaka Božej milosti žijem v čistote. Každý deň sa nanovo zasväcujem Ježišovi a prosím Pannu Máriu, aby ma vied-la a poučovala. Viem, že s jej pomocou budem môcť skutočne zadosťučiniť Bohu, sebe aj iným za hriechy, ktoré som spáchala. Panna Mária ma učí, ako mám prijímať každodenné ťažkosti a obetovať ich Ježišovi. Vnímam, že ma pozýva k tomu, aby som jej pomáhala získavať duše pre Ježiša. On mi vo svojom veľkom milosrdenstve dáva možnosť vydávať svedectvo o jeho dobrote, radosti zo života v čistote medzi tými, ktorí padli rovnako ako ja, ktorých takisto oklamal zlý duch pornografie.
Môj boj stále trvá. Stále bojujem proti pokušeniu vrátiť sa k hriechu a proti depresívnym myšlienkam. Diabol sa často snaží podkopať moju dôveru v Božie milosrdenstvo. Učím sa dôverovať, spoľahnúť sa na Boha. „Nepoznám budúcnosť, ale poznám Boha. On ma bude viesť krok za krokom.“ Verím, že Pán uzdraví moju zranenú ženskosť a dá mi silu aj milosť uskutočniť povolanie, ktorým ma vo svojej veľkej láske obdaroval.
Vo chvíľach sklamania zo seba samej sa vraciam k slovám blahoslaveného otca Michala Sopočka:
„Strach a znechutenie môže vyplývať z našej minulosti, ktorá možno nebola vždy žiarivá a jasná... Možno sme neprejavili dostatočnú ľútosť, možno sme nevykonali primerané pokánie, ktoré sme mali urobiť, a možno sme aj niečo nevyznali. Ak nám Boh aj napriek tomu odpustil, udelí nám ďalšie milosti? Prečo by to mal urobiť? Takéto a podobné pochybnosti môžu trápiť a znepokojovať dušu, podkopávať jej nádej, pripravovať ju o pevnú pôdu pod nohami a oberať ju o bod odrazu, aby nemohla vzlietnuť. Tu, v úplnom zárodku, treba odstrániť všetky pochybnosti, premôcť v sebe strach a obavy ako najnebezpečnejšie pokušenia, zvíťaziť nad nimi strelnou modlitbou: ,Ježišu, dôverujem ti.‘ Ty si mi dal záruku odpustenia, keď si odpustil Magdaléne, ktorá oplakávala svoje hriechy, Petrovi, ktorý konal pokánie, a zvlášť zločincovi na kríži... Ty si Dobrý pastier, ktorý opúšťa čriedu dobrých oviec, necháva ich na paši a ide hľadať jednu, ktorá zablúdila. Hľadal si ma, keď som sa zamotal do tŕnia hriechu a veľmi som si ublížil. A keď si ma našiel, vzal si ma na plecia a teraz starostlivo uzdravuješ moje rany po hriechu. ,Ježišu, dôverujem ti.‘ Tebe, a nie klamným sľubom falošného sveta... Tebe, a nie ľstivým a úskočným pokušeniam zvrhlého diabla... Tebe, a nie rozbúreným a nespútaným vášňam.“
