Hneď po stvorení prvého človeka, muža a ženy, Boh ustanovil manželstvo: títo dvaja budú jedným telom (Gn 2, 24). Prečo teda oddeľujeme svoje telá prezervatívmi, prečo svojím antikoncepčným postojom ničíme manželskú lásku a putá, ktorá nás spájajú s Bohom?
Súčasný svet nás stále presviedča, že tovar, ktorý si kúpime, má schopnosť riešiť naše problémy. Presne takým tovarom je aj antikoncepcia a presne rovnako má podľa zámeru jej výrobcov riešiť nejaký problém. Ide však o to, že „problém“, ktorý antikoncepcia rieši, je manželská láska zakorenená v Bohu.
Pozrime sa na celú záležitosť triezvo: Kto vymyslel sex? Ako mal sex vyzerať podľa zámeru jeho Autora? Každý vie, že Boh naplánoval manželské spolužitie ako úplné telesné zjednotenie sa, ktoré dopĺňa duchovnú jednotu. Je napísané: „Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala...“ (Gn 4, 1). Manželské objatie má byť aktom, pri ktorom sa manželia osobitne zjednocujú v Ježišovej láske.
Antikoncepcia je popretím tejto jednoty, tohto vzájomného spoznávania sa a zbližovania. Každý je schopný pochopiť, prečo. Manželské objatie je posvätné a zásah do jeho prirodzenosti je svätokrádežou. Boh je skrze sviatosť manželstva prítomný v manželskom zjednotení, preto ho neurážajme používaním prostriedkov, ktoré poškvrňujú posvätné zjednotenie dvoch ľudí.
Zástancovia antikoncepcie majú odlišnú víziu manželského života, odtrhnutú od svätosti a prítomnosti samotného Boha Stvoriteľa, ktorú nám odporúčajú spolu s antikoncepciou. A zarážajúce je, že mnohí z nás s tým súhlasia. Zriekame sa toho, čo je naozaj dobré, v prospech toho, čo je len zdanlivo dobré, ale pritom ničí manželskú jednotu a následne búra naše šťastie. Áno, nepomýlil som sa, naše šťastie. Lebo ak Boh pre nás naplánoval šťastie prinášajúce manželské zjednotenie, ktorého prvkom je sexuálne spolužitie a s ním neoddeliteľne spojená plodnosť, tak len realizácia tohto Božieho zámeru nám môže priniesť šťastie. Keď odmietame Boží zámer, nedosahujeme šťastie. Keď ničíme to, čo Boh stvoril, páchame ťažký hriech. A keď vieme, že páchame hriech, no naďalej to robíme, máme vážny problém.
Svätý Otec Ján Pavol II. učil, že Boh nás skrze našu sexualitu povoláva „k snúbeneckej láske“, ktorá dáva konečný zmysel „našej existencii vo svete“ (16. január 1980). Taká láska umožňuje plodnosť, preto keď ju svojím antikoncepčným postojom odmietame, páchame hriech. Boh chce povolať k životu nového človeka, no my, manželia, ktorí sme sľúbili „prijať a katolícky vychovávať deti“, používame chemické, hormonálne i mechanické prostriedky, aby sme zabránili počatiu. Odporovaním Bohu páchame veľmi ťažký hriech. Neberme naľahko výstrahu: „Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov“ (Hebr 10, 26 – 27).
Boh nás stvoril a uznal, že všetko urobil veľmi dobre (Gn 1, 31). Avšak naši prarodičia zatúžili spoznať „dobro i zlo“ – pretože zlo nepoznali, no zdalo sa im rovnako príťažlivé ako dobro, ktoré už poznali. Aby napravil ich chybu, Ježiš musel zomrieť na kríži ako obeta za naše hriechy, čím nám umožnil žiť v slobode a svätosti. Zvoľme si teda tento život v slobode, svätosti, láske a manželskej jednote. Nijako nám neuškodí, keď začneme rešpektovať Božie plány a žiť v súlade s prírodou. Práve naopak – veľa získame. predovšetkým umožníme Bohu, aby bol prítomný v našom živote, lebo je len jedna vec, ktorú všemohúci Boh nemôže urobiť – nemôže byť tam, kde ho nechcú a kde premyslene ničia to, čo on z lásky stvoril.
