So ženou sa muž môže stretnúť len preto, aby sa sexuálne vzrušil a potom s pomocou jej tela toto vzrušenie uspokojil. Nič viac. Pre niektorých je to len čisto fyziologická záležitosť: uspokojenie pudu, uvoľnenie telesného napätia alebo dokonca závislosti. Nedokážu nič iné. Prečo?
Ahoj! Kedysi som v jednom z listov napísal, že sexuálne spojenie môže byť „duchovnou hostinou“. Ktosi sa ma opýtal: „Čo si tým myslel?“ Je ťažké pochopiť to? Mal som na mysli to, že pohlavný styk môže napĺňať hlboké duchovné potreby človeka: jednotu, darovanie sa, oddanie sa, dôveru, spolupatričnosť, lásku. Súhlasíš, že hovorím o duchovných veciach? Pre mnohé manželstvá je sexuálne spolužitie nádherným duchovným zážitkom, prinášajúcim pocit naplnenia a skutočné šťastie. Duchovná hostina!
Niečo iné je sexuálne naplnenie, a niečo iné sexuálne uspokojenie. So ženou sa muž môže stretnúť len preto, aby sa sexuálne vzrušil a potom s pomocou jej tela toto vzrušenie uspokojil. Nič viac. Pre niektorých je to len čisto fyziologická záležitosť: uspokojenie pudu, uvoľnenie telesného napätia alebo dokonca závislosti. Nedokážu nič iné. Prečo?
Morálne a fyziologické zákony
Súčasná odkresťančená moderná kultúra nedoceňuje sex. Nevidí veľkosť, hodnotu a krásu ľudskej sexuality. Naopak – vulgarizuje ju, banalizuje, znižuje až na úroveň kopulácie zvierat. Povedal by som, že predstavuje akúsi monštruóznu karikatúru nesmierne dôležitej a krásnej oblasti. Mám dojem, že takú „kultúru“ vo veľkej miere tvoria ľudia, ktorí vo svojom psychosexuálnom vývoji ostali na úrovni skorého dospievania.
Dobrou ilustráciou tejto hlbokej psychosexuálnej zaostalosti sú rady sexuológov uverejňované v rôznych bulvárnych časopisoch. Tí páni a dámy majú nepochybne veľké vedomosti v oblasti fyziológie, ale človek nie je len fyziológia. Napríklad schopnosť dosiahnuť erekciu nie je jedinou podmienkou sexuálnej aktivity. To platí len u zvierat. Žiaľ, ak niekto zavrhne morálne normy týkajúce sa sexuálnej oblasti (t.j. 6. a 9. prikázanie), napokon bude schopný len kopulovať ako zvieratko...
V súvislosti s tým vyššie spomínané rady tvoria – jemne povedané – sexuálne nepodarky. Navyše sú svedectvom o strašnej nevedomosti ich autorov v tejto oblasti.
Obliekanie si „nového človeka“
Svätý Pavol píše: „Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť... Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu... Máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef , 17 – 24).
Čo znamená „odložiť starého človeka“ a „obliecť si nového človeka“? Dedičný hriech narušil našu prirodzenosť. Práve preto máme sklon k zlu, kým dobro je pre nás ťažké. Sú v nás rôzne zlé sklony, napríklad k hnevu, samoľúbosti, pýche, lenivosti, žiadostivosti či závisti. To je ten „starý človek“, ktorého treba odložiť, to znamená pomocou Kristovej milosti ovládnuť tieto zlé sklony a nedovoliť im, aby prevzali vládu nado mnou. Každé premožené pokušenie znamená odumieranie „starému človeku“.
A naopak: s pomocou Božej milosti je potrebné rozvíjať v sebe opačné, kladné vlastnosti: „hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3, 12) atď. Práve v tom spočíva obnovovanie sa, čiže „obliekanie si nového človeka“.
Tak to je! Prudký sa má stať jemným, žiadostivý ochotným deliť sa, lenivý pracovitým, egoista vnímavým na iných. Obnovujeme sa pre svoje dobro a šťastie. So zlom nám ani iným nemôže byť dobre. Predstav si, ako by sa niekomu zmenili jeho vzťahy s ľuďmi, keby sa naučil premáhať v sebe napríklad žiadostivosť alebo nenávisť, alebo egoizmus...
Týka sa uvedené pravidlo aj sexuálnej oblasti? Dá sa obnoviť aj táto sféra? Samozrejme! Nielenže sa dá, ale je to aj nevyhnutné. Najmä o tom hovorí uvedený úryvok z listu svätého Pavla. Dedičný hriech veľmi silne zdeformoval sexuálnu oblasť človeka – konkrétne spôsobil, že sa u neho výrazne prejavuje žiadostivosť. Žiadostivosť je chyba, zlo – rovnako ako je zlom nenávisť, pýcha, sebectvo, lenivosť. „Starý“ – čiže žiadostivý – človek prežíva svoju sexualitu a vzťahy so ženami veľmi primitívne, fyziologicky, ako zviera.
„Nového človeka“ a novú sexualitu si obliekame, keď žiadostivosť premáhame – čiže zachovávame čistotu. Každé premožené pokušenie predstavuje zomieranie „starej“ sexualite a zrod „novej“. Takto človek vstupuje do úplne nového sveta. Až vtedy začína sexualita nadobúdať hodnotu, krásu a hĺbku. K plnosti sexuálneho života sa dospieva cez zachovávanie predmanželskej čistoty.
Ovocie čistoty
Tu je krátke svedectvo „nového človeka“. Napísal ho Andrej: „Dva roky sme manželia. Pohlavný styk s manželkou nemáme veľmi často. V našom každodennom živote je dosť sexuálneho napätia, ale dokážeme ho ovládať bez väčšej námahy. Premieňa sa na vzájomnú nežnosť. Myslím si, že vďaka tomu dokážeme viac milovať aj iných ľudí. Príliš častý styk ma oberá o toto rodinné teplo, o vľúdnosť. Zdržanlivosť je ako dobíjanie akumulátorov... Keď už hovoríme o telesnej stránke nášho vzťahu, v našom styku je dosť – povedal by som – detskej nevinnosti. Po žene nielen túžim, ale ešte viac sa ňou nadchýnam, krásou jej tela... Kedysi som sa na ženy pozeral ináč, avšak postupne som sa zbavil zmyselnosti. Žil som skoro ako mních, ale predo mnou sa otvoril úplne nový svet.“
Najdôležitejšou vlastnosťou, ktorá odlišuje „novú“ sexualitu od „starej“, je nezávislosť od podnetov žiadostivosti. „Nový človek“ ich dokáže ovládať. „Starý človek“ sa nimi necháva viesť. Vnútorná sloboda alebo jej nedostatok majú nesmierny význam pre kvalitu sexuálneho života a v širšom rozmere pre kvalitu vzťahu medzi mužom a ženou. Pristavme sa len pri niektorých aspektoch.
Andrej hovorí, že vďaka sebaovládaniu sa jeho sexuálne napätie premieňa na nežnosť voči manželke. Dokonca si všíma, že vľúdnosť vo vzťahu manželov vyžaruje aj na iných. „Starý človek“ nedokáže byť spontánne nežný. Smeruje – viac alebo menej – k čo najrýchlejšiemu uspokojeniu svojho vzrušenia. Prípadne je nadmieru nežný, čím sa usiluje dosiahnuť súhlas na styk. Jeho nežnosť je manipuláciou, nie prejavom nezištnej lásky.
„Nový človek“ túži po styku, ale v protiklade k „starému“ nie je k nemu nútený, lebo je vnútorne slobodný. Lásku dokáže prejavovať mnohými spôsobmi. K dôvodom jeho pravidelnej abstinencie patrí napríklad poznatok, že príliš častý styk vedie k rutine a citovo ho vyprázdňuje. Je schopný zdržať sa, aby neskôr mohol skutočne sláviť telesné stretnutie s manželkou. „Starý človek“ nič neslávi – v najlepšom prípade „má pohlavný styk“.
Inokedy si muž všimne, že žena nemá chuť na styk. Pretože je vnímavý na jej túžby, ľahko ich odhalí a prispôsobí sa im. Muž, ktorý miluje, chce urobiť ženu šťastnou a je pre ňu ochotný zrieknuť sa vlastných túžob. Žije pre ňu a stará sa o jej dobro. Zrieknutie sa styku môže byť pre muža zároveň prejavom jeho lásky k žene. Inými slovami: možno „sa milovať“ a zároveň sa zriekať sexu.
„Starý človek“ zas za každú cenu smeruje k sexuálnemu zblíženiu sa. Až do špiku kostí je sebec. Používa všetky možné prostriedky, aby dosiahol svoj cieľ – presviedča, manipuluje, citovo vydiera, je násilný.
Antikoncepcia?
Ďalším dôvodom abstinencie sú plodné obdobia ženy. V nejakom čase manželia z vážnych dôvodov neplánujú mať dieťa, a preto v plodnom období ženy muž, ktorý sa dokáže ovládať, zachováva úplnú zdržanlivosť. Pre „nového človeka“ nie je telo ženy nebezpečné tým, že hrozí počatím a treba sa pred ním chrániť. Pohlavný styk nie je nejakým strašným, katastrofou hroziacim skutkom. Telo ženy je krásne aj v prirodzenom cykle plodnosti. Ba viac – je tajomné, obdivuhodné, lebo je schopné zrodiť človeka. A práve preto viac milované a ctené. A ešte viac – sväté!
Uvažuj: Prečo by muž, ktorý je vnútorne slobodný, mal v najintímnejšom akte, ktorý ho spája s manželkou, používať nejaké gumy? Chcel by si sa bozkávať so ženou tak, že si predtým dáte na tvár chirurgické rúšky? Alebo si prejavovať nežnosť v gumených rukaviciach? Presne taká je logika používania prezervatívu. Prečo ich teda niektorí používajú? Nuž ich používanie najčastejšie vyplýva z bezmocnosti voči vlastnému sexuálnemu zotročeniu.
A prečo by mal vnútorne slobodný muž nahovárať svoju manželku na používanie antikoncepčných tabletiek? Rozmýšľaj: Bolo by potrebné niekomu, kto má úplne zdravé srdce alebo obličky, dávať farmakologické prostriedky, ktoré by narúšali fungovanie týchto orgánov? Myslíš si, že lekár je povinný predpisovať také lieky? „Ó, vaše srdce funguje perfektne. Hneď vám predpíšem niečo, čo vám to pokazí...“ Čo by si na to povedal? Má to zmysel? Presne taká je logika používanie farmakologickej antikoncepcie. Plodnosť je prejavom zdravia! Tabletka narúša úplne správne fungujúci plodný systém ženy. Vari môže byť také konanie neškodné pre zdravie? Tabletka je škodlivá a vždy bude mať vedľajšie účinky. Vieme, že môže vyvolať rakovinu rodidiel, pečene alebo iného orgánu závislého na hormónoch, infarkt srdca, mozgovú mŕtvicu, anémiu, herpes, zvýšený výskyt akné, zmeny pigmentácie, depresie, psychické poruchy alebo neplodnosť.
Prečo ubližovať žene, najbližšiemu človeku, zrejme milovanej, keď sa jednoducho dá zdržať styku v plodných obdobiach? „Starý človek“ reaguje na telo ženy ako narkoman na drogy – je strašné, nebezpečné, ale je voči nemu bezmocný. Musí ho užívať bez ohľadu na cenu... Rozmýšľam, aká je kvalita pôžitku z takého druhu sexu. Vari možno úľavu pociťovanú po uspokojení svojej závislosti, k tomu ešte na účet najbližšieho človeka, nazývať ešte pôžitkom?
Rozširovanie vedomia
Žiadostivosť katastrofálne obmedzuje vedomie muža. Cez ňu vníma hlavne alebo jedine telo ženy. Na druhej strane premáhanie žiadostivosti rozširuje vedomie. Muž potrebuje predovšetkým srdce ženy – jej ženskosť. Prirodzenosť muža túži po vľúdnosti ženy, po jej vďačnosti, jemnosti, citlivosti.
Uvediem svedectvo, ktoré ti lepšie vysvetlí, čo mám na mysli: „Keď sme boli ešte zasnúbení, mal som veľa príležitostí sledovať svoju budúcu manželku, ako sa hrá s deťmi. Ich dom bol vždy plný detí. Sedel som a pozeral som sa na ňu ako zhypnotizovaný – toľko v nej bolo vľúdnosti a lásky. Opájal som sa pohľadom na ňu. A tie ich rozhovory! Ako sa dokázala s deťmi rozprávať! Zbožňovali ju. A ja som ju pri pohľade na to stále väčšmi miloval.“
Hľadieť na ženu a opájať sa jej vnútornou krásou, jej vľúdnosťou a vďačnosťou, nadchýnať sa ňou, obdivovať ju a milovať ju – po tom v prvom rade túži prirodzenosť muža, „nového človeka“. Zachovávanie čistoty je takpovediac tréningom rozširovania vedomia. „Starý človek“ je – ospravedlňujem sa za výraz – samec. Vo vzťahoch so ženou myslí len na jedno.
Vnútorne slobodný muž sa cíti obdarovaný už samou prítomnosťou ženy. Je vďačný za ten dar. Obdivuje ju rovnako „ako jej telo“, ako dodáva Andrej. Cíti sa obdarovaný jej telom. Niečo iné – celkom iné – je vzrušovanie sa telom ženy, a niečo iné je jeho obdivovanie. Vzrušovanie sa pochádza zo žiadostivosti, obdiv z lásky. Skutočne milovať dokáže len „nový človek“.
Život pre iného človeka, vzájomné obdarovávanie sa – zvlášť v najintímnejšom manželskom akte – vytvára jednotu osôb. Tak sa nazýva najhlbší z možných zväzkov. Človek sa môže plne realizovať – a cítiť sa šťastným – len v takomto úprimnom, nezištnom darovaní seba a svojho života inému človeku. Aj na sexuálnej rovine nachádza svoje naplnenie vtedy, keď žije vo vzťahu nezištného darovania sa. To presahuje možnosti „starého človeka“ – ten žiada, a teda je egoista.
(Všimni si, že vzájomné obdarovanie sa nemá nič spoločné so stretnutím dvoch egoistov, ktorí si preukazujú sexuálne služby podľa rád udeľovaných sexuológmi: „Povedz, čo sa ti páči, a ja ti to splním. Potom ti poviem, čo vzrušuje mňa, a ty mi to splníš.“)
Andrejovo svedectvo doplním ešte veľmi zaujímavým postrehom Cirkvi. Pápež Pavol VI. konkrétne napísal, že ovládanie sa prejavujúce sa v pravidelnej zdržanlivosti „... prináša rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť“ (Humanae vitae 21).
Prečo prikázania?
zInými slovami: Pán Boh ti dal 6. a 9. prikázanie – dávaj pozor, čo teraz poviem – aj preto, aby ťa priviedol k plnosti sexuálneho života. Aby si mohol zakúsiť jeho veľkosť a pravú radosť. Aby to pre teba bola duchovná hostina! Pán Boh nechce, aby si bol nejakým sexuálnym nepodarkom, ktorý nie je schopný normálneho, ľudského pohlavného styku, hoci erekciu má, a to dosť často.
