Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 7/2008 → Hnutie čistých sŕdc
Sebaukájanie som začal praktizovať v 2. triede strednej školy, posledný raz som to robil pred dvoma mesiacmi. Trvalo to (lebo verím, že sa to už nevráti) asi šesť rokov. Týmto svedectvom by som sa chcel podeliť so svojou skúsenosťou. Som totiž presvedčený, že poznám recept na tento aj iné zlozvyky: jedine Boh.
Zabudni na svoju pevnú vôľu, zabudni na to, že manželstvom sa môže niečo zmeniť. Zmení sa len spôsob, akým budeš páchať hriech – použiješ na to manželku. Chápem tvoj smútok: toľko pokusov prestať so zlozvykom, a nič! Napriek tomu treba veriť, že sa z toho možno dostať – nie je to až také ťažké, ako sa ti to teraz zdá. Musíš uveriť. Avšak nie sebe, ale iba Pánu Bohu. Pokúšal som sa s tým skončiť niekoľko desiatok ráz. Až som si napokon uvedomil, že už to neovládam – že už nerozhodujem ja, či a kedy to urobím.
Uvedomenie si, že je to už zlozvyk, nebolo pre mňa nejakým zlomovým bodom. Moje predchádzajúce neúspešné pokusy vyzerali viac-menej takto: najprv spoveď, žiaľ často plytká a povrchná, potom sväté prijímanie a tým sa to skončilo. Znovu som padol – prostredníctvom televízora, počítača, fotografií... Upadol som do tranzu.
Keď sa dnes k tomu v myšlienkach vraciam, je mi odporne. Toľko premárnených dní a nocí. Také „poďakovania“ Bohu za množstvo milostí, ktorými ma obdaroval. Ten stav trval dlhých šesť rokov. Neprestajne som zakúšal svoju bezmocnosť a slabosť. Po každom páde vo mne ostával pocit smútku a akási depresia.
Ako sa to skončilo? Najprv bola spoveď, ale už iná: naozaj úprimná, v ktorej som nielenže vyznal svoj hriech, ale som Bohu povedal aj to, že mám skutočný problém, že neviem, čo bude ďalej, že už som stratil nádej. Rozplakal som sa. Verím, že práve počas tej spovede nastal zlom, že Pán Boh práve vtedy prehovoril ku mne ústami kňaza. Pozrel sa na mňa, sklonil sa ku mne, potešil ma. Vrátil mi nádej. Opäť ma pritúlil k sebe, ako sa pritúli malé dieťa... Dôležitý bol aj kňaz. Práve jeho som si vybral za svojho duchovného vodcu.
Po tej prelomovej spovedi sa zdalo, že nastal koniec mojich problémov. Avšak o niekoľko dní, keď som sedel pred televízorom, začal sa film označený ako erotický. Keď sa také scény na obrazovke objavili, nevydržal som. Pán Boh bol vtedy pri mne a počul som slová: „Vypni televízor a vyjdi z izby.“ No nechcel som ich počuť, neposlúchol som ho. Pokušenie hriešnej rozkoše bolo silnejšie. Padol som... Za sekundu som zabudol na spoveď spred niekoľkých dní.
Viem, že dokonca aj dnes, po dvoch mesiacoch čistoty, keby som si v noci sadol pred televízor, znovu by som padol. Znovu by som zabudol na celý svet aj na Boha. Preto dnes už televízor v noci nepozerám. A nepozerám ho už takmer nikdy. Nemám na to čas. Namiesto toho mám čas na modlitbu. Deň začínam s Pánom Bohom. Nosím pri sebe ruženec a modlím sa ho. Modlím sa vtedy, keď cestujem autobusom, aj keď stojím na zastávke. Presne o tretej popoludní sa modlím ruženec k Božiemu milosrdenstvu. A aj keď nie vždy sa dokážem na túto modlitbu sústrediť, usilujem sa o to a modlím sa ďalej. Prečo? Lebo cítim silu tejto modlitby! Lebo vďaka tejto modlitbe napríklad viem, kedy mám vypnúť televízor, kedy odísť z izby. Vďaka modlitbe sú pokušenia slabšie a začínam kráčať po Božej ceste. Zapojil som sa do formačných stretnutí vysokoškolskej mládeže, hoci vždy som sa toho veľmi bál.
Je krásne byť slobodným. Samozrejme, mám aj iné problémy, dokonca viac ako predtým, ale to len preto, lebo som si ich začal uvedomovať. Naďalej musím byť ostražitý a dávať pozor, aby som nepadol. Musím dávať pozor, na čo pozerám, a niekedy odvrátiť zrak; musím dávať pozor, čo čítam a s kým sa stretávam... Viem, že ak budem naďalej pravidelne pristupovať k sviatostiam, denne sa modliť, zúčastňovať sa na svätej omši aj v priebehu týždňa, tak s Božou pomocou vytrvám. A každému to želám.
Možno moje svedectvo niekomu pomôže. Modli sa, pristupuj ku sviatostiam a ak ešte nikde nepatríš, vstúp do nejakého spoločenstva. Pomáha to. Je to protijed na tvoje zlozvyky či každodenné problémy. Nezabudni: Pán Boh je vždy pri tebe. Len ho pozvi do svojho srdca!
