Hľa, čo urobil Ježiš... Bol ponurý jesenný večer. Netrpezlivo som čakala na návrat zaťa z nemocnice.
Bol navštíviť moju dva a polročnú vnučku, ktorá s infekčným zápalom pľúc bola v nemocnici už niekoľko týždňov spolu so svojou matkou. Keď vystúpil z auta, v jeho očiach som uvidela slzy. Pomyslela som si, že to je už určite koniec. Našťastie nebol, hoci stav dieťaťa bol kritický a lekári pochybovali, či prežije noc. Ovládlo ma skutočné zúfalstvo. Kľakla som si pred zázračný obraz Božieho milosrdenstva a s bolesťou som prosila o pomoc. Neustály plač a intenzita mojej modlitby spôsobili, že som si pritisla obraz k sebe. Nedokážem opísať pocity, ktoré sa ma zmocnili. Slová sa mi začali mýliť. Prestala som úpenlivo prosiť. Ostali už len slzy. Nikdy som doteraz neprežila také duchovné spojenie s Bohom.
Na druhý deň zatelefonovala dcéra z nemocnice. Lekári počas rannej vizity s údivom zistili, že kritický stav pominul a nedokážu vysvetliť, ako nastala nečakaná zmena k uzdraveniu. Ja som to už vedela – Ježiš prišiel k nášmu dieťaťu, priniesol pomoc, vyslyšal moje prosby, prejavil svoje milosrdenstvo. Chvála nášmu Pánovi!
Pane, verím, že si uprostred nás. Viem, že vždy môžem rátať s tvojou pomocou, lebo si čistá láska. Chvála Ježišovi, bez ktorého je ťažko žiť.