Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 5/2007 → Cirkev
Fatimské posolstvo je jasné a jednoznačné: k záchrane človeka a ľudstva pred sebazničením je nevyhnutné obrátenie, odvrátenie sa od hriechu a návrat k Bohu. Z perspektívy deväťdesiatich rokov, ktoré uplynuli od fatimských zjavení, vidíme, ako dejinné udalosti potvrdzujú autentickosť tohto posolstva.
Panna Mária vo Fatime pripomenula evanjeliovú pravdu, že ľudia ku skutočnému šťastiu potrebujú len všemohúceho Boha, ktorý nás povolal k bytiu a chce nás všetkých priviesť k plnému šťastiu v nebi. Našou úlohou je zo všetkých síl sa usilovať o zjednotenie s ním v láske, kráčať náročnou a úzkou cestou viery. Posolstvo Panny Márie, ktoré má tri časti, je evanjeliovým posolstvom. Deťom bolo dané počas zjavenia 13. júla 1917.
V prvej časti fatimského tajomstva Panna Mária ukázala deťom strašnú víziu pekla. Takto pripomenula evanjeliovú pravdu, že konečným dôsledkom odvrhnutia Boha človekom je večné zatratenie. V druhej časti tohto tajomstva Mária ukázala najúčinnejší spôsob záchrany pred peklom. Je ním úplné zasvätenie sa Márii, aby nás mohla viesť náročnou cestou viery pod kríž jej Syna, nášho Vykupiteľa Ježiša Krista. Keď sa dávame Márii celkom k dispozícii (zasväcujeme sa jej), učíme sa veriť Bohu a vždy v neho dúfať. To sa má prejaviť: po prvé, odvrátením sa od hriechu a životom v posväcujúcej milosti; po druhé, v každodennej modlitbe – osobitne sa odporúča ruženec a čítanie Svätého písma; po tretie, v každomesačnej spovedi a čo najčastejšom prijímaní Ježiša v Eucharistii. A napokon tretia časť fatimského tajomstva hovorí o dejinných dôsledkoch krízy viery a morálky, teda o tom, ako následky môže mať odmietnutie fatimského posolstva v dejinách ľudstva.
Fatimské posolstvo v dejinách
Udivujúcim spôsobom sa fatimské predpovede naplnili ohľadom dejín v Rusku, začatia II. svetovej vojny, prenasledovania Katolíckej cirkvi, atentátu na Svätého Otca, pádu komunistického systému. Panna Mária vo Fatime odhalila, že budúce osudy sveta závisia od postojov ľudí. Ak budú verní Kristovi a jeho evanjeliu, dejiny sa budú uberať dobrým smerom. Ak však ľudia zavrhnú Desatoro a dajú sa do služby hriechu, vtedy sa objavia vojny, rôzne druhy totalitných režimov, zločiny proti ľudskosti a kruté prenasledovania.
13. júla 1917 Panna Mária deťom vo Fatime povedala: „Vojna sa blíži ku koncu, ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, tak počas pontifikátu Pia XI. sa začne iná, ešte horšia vojna...“ (Roku 1938 ešte za pontifikátu Pia XI. Hitler anektoval Čechy.) Žiaľ, proces vzďaľovania sa od kresťanských hodnôt sa v Európe neustále prehlboval, pričom mnohých ľudí doviedol k odvráteniu sa od Boha a k životu v hriechu. V novembri 1917 prevzali moc v Rusku ideológovia komunizmu bojujúci s Bohom, pričom za použitia klamstva, násilia, nenávisti a zločinov vytvorili Sovietsky zväz, ovládaný jednou z najzločinnejších diktatúr v dejinách ľudstva. A v Nemecku počas demokratických volieb roku 1932 voliči sa veľkou väčšinou vyslovili za protikresťanskú zločineckú ateistickú ideológiu národného socializmu. Demokraticky zvolili a moc zverili Adolfovi Hitlerovi, ovládanému silami zla, a jeho zločineckej strane národných socialistov.
Pohŕdanie fatimským posolstvom, odmietnutie Desatora i Boha vtiahlo ľudstvo do morálnej priepasti a v dôsledku toho viedlo k začatiu II. svetovej vojny. Splnili sa slová Panny Márie, vyslovené 13. júla 1917: „Keď jednej noci uvidíte na nebi neznáme svetlo, vedzte, že je to veľké znamenie od Boha, že sa blíži trest na svet za jeho mnohé zločiny. Bude vojna, hlad, prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca.“ Toto svetlo pozorovali nad celou Európou v noci z 25. na 26. januára 1938. Bola to posledná výstraha pred začiatkom II. svetovej vojny. Tá strašná vojna bola dôsledkom zla, ktoré sa nahromadilo v Európe i vo svete. Boh dovolil ľuďom požívať ovocie ich hriechov, aby ich priviedol k spamätaniu sa a k obráteniu. Z tohto pohľadu bola II. svetová vojna Božím trestom za hriechy. Ján Pavol II. pri príležitosti 50. výročia začiatku II. svetovej vojny povedal, že bola jednou z najneľudskejších tragédií v našich dejinách, „umožnila nám hmatateľne zakúsiť moc vládcu tohto sveta (Jn 14, 30), ktorý môže zvádzať svedomie klamstvom, pohŕdaním človekom aj právom a cez kult moci a sily“.
Boh nám pripravil nádhernú budúcnosť
Boh nám pripravil nádhernú budúcnosť, avšak keď odmietame žiť s ním, čakajú nás nevyhnutné následky tejto voľby: vojny, nenávisť, ničenie, utrpenie a smrť, a po smrti peklo.
Roku 2000 zverejnený text tretieho fatimského tajomstva má formu prorockej vízie. Kardinál Ratzinger vysvetľuje: „Anjel s ohnivým mečom stojaci po ľavici Panny Márie pripomína podobné obrazy z Apokalypsy. Symbolizuje hrozbu súdu visiaceho nad svetom. Predstava, že svet môže zhorieť v plameni ohňa, sa už vôbec nezdá ako výplod fantázie: sám človek svojimi vynálezmi ukul na seba ohnivý meč.“ Tejto ničivej sile zla môže vzdorovať len Panna Mária s ľuďmi, ktorí prijímajú jej výzvu k pokániu a obráteniu. Prorocká vízia tretieho fatimského tajomstva symbolicky hovorí o veľkých prenasledovaniach, utrpeniach a mučeníctve mnohých Kristových vyznávačov, vrátane kňazov, biskupov a pápežov dvadsiateho storočia. Veľké ničenia a prenasledovania sú spôsobené ľuďmi zotročenými ateistickými ideológiami bojujúcimi s Bohom, osobitne komunizmom. Miesto týchto dramatických udalostí je predstavené v symbolickom obraze. Pápež, biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky vystupujú na strmý vrch, na vrchole ktorého stojí veľký kríž. „Svätý Otec predtým, ako tam došiel, prechádzal cez veľké, napoly zničené mesto. Celý sa chvel, kráčal neistým krokom, bol zmučený bolesťou a utrpením. Kráčal a modlil sa za duše mŕtvych ľudí, ktorých telá na svojej ceste míňal. Keď došiel na vrchol, kľakol si k päte kríža, kde ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho vystrelili niekoľko dávok zo samopalu a šípov z luku. Rovnako jeden po druhom zahynuli aj iní biskupi, kňazi, rehoľníci i rehoľníčky a mnoho laikov, mužov i žien z rôznych tried a rôzneho postavenia (...).“
V tejto prorockej vízii bol synteticky predstavený obraz veľkých pohrôm, utrpenia, prenasledovania, mučeníctva kresťanov a vojen, ktoré mali alebo majú nastať v dôsledku odmietnutia ľuďmi evanjeliovej výzvy k obráteniu a viery v evanjelium. Panna Mária nám ukázala, že strata viery je najväčšou tragédiou človeka a celých národov. Je väčším ohrozením ako atómová vojna, rôzne kataklizmy a katastrofy. Je fakt, že v uplynulom 20. storočí nastala veľká kríza viery. Práve vtedy sa k moci dostali ateisti, tak komunistickí, ako aj fašistickí, čo veľmi rýchlo viedlo k najväčším zločinom proti ľudskosti v dejinách ľudstva. Viac kresťanov zahynulo v 20. storočí z nenávisti voči ich viere, než za prvých devätnásť storočí od Kristovho narodenia. Tu treba pripomenúť nesmierne krvavé prenasledovanie Katolíckej cirkvi v Mexiku (1926 – 1930) nenávisťou sršiacou ateisticko-slobodomurárskou štátnou mocou. Tisíce kňazov a veriacich bolo zavraždených len preto, že praktizovali svoju vieru. Podobná situácia bola v Španielsku (1936 – 1939), keď ateistická moc komunistov a socialistov, poháňaná nenávisťou voči Kristovi, zavraždila 13 biskupov, 4184 kňazov, 1648 rehoľníkov a rehoľníčok a desaťtisíce laikov. Komunizmus aj ateistický hitlerovský nacizmus pokladal Katolícku cirkev za najväčšieho nepriateľa, ktorého treba zničiť. Konečným cieľom tak komunistov, ako aj nacistov a slobodomurárov bolo a je úplné zničenie Katolíckej cirkvi. Práve preto tak bezohľadne a beštiálne mučili a zabíjali duchovenstvo i laikov v Mexiku, v Španielsku, Portugalsku, ako aj v nacistických koncentračných táboroch.
Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Panna Mária vo svojom fatimskom posolstve prosila o každodennú modlitbu ruženca za hriešnikov, o obetovanie svätého prijímania na prvú sobotu v mesiaci ako vynáhradu, o zasvätenie Ruska a celého sveta jej Nepoškvrnenému Srdcu. 8. decembra 1942 ako prvý uskutočnil tento akt zasvätenia súkromne pápež Pius XII. Je udivujúce, že odvtedy sa začala séria porážok hitlerovskej armády na všetkých frontoch práve prebiehajúcej vojny. Vari nie je prekvapujúce, že všetky významné víťazstvá nad nemeckou armádou sa udiali na liturgické sviatky Panny Márie? Takže: 2. februára 1943 – víťazstvo pri Stalingrade; 15. augusta 1943 – dobytie Sicílie; 8. septembra 1943 – Taliansko prechádza na stranu Aliancie; 15. augusta 1944 – Aliancia sa vyloďuje v Toulone; 8. mája 1945 na sviatok svätého Michala archanjela, patróna Nemecka, kapitulujú posledné oddiely nemeckej armády; 15. augusta 1945 – definitívne kapituluje Japonsko a končí sa II. svetová vojna. O výsledku vojny sa teda rozhodlo medzi dvoma hlavnými mariánskymi sviatkami – 8. decembrom 1942 a 15. augustom 1945.
Čo sa týka našich najnovších dejín, neslobodno zabúdať, že atentát na Jána Pavla II., zorganizovaný ateistickými silami bojujúcimi s Bohom i Katolíckou cirkvou, sa uskutočnil 13. mája 1981, presne na výročie prvého zjavenia sa Panny Márie vo Fatime. Zázračná záchrana Svätého Otca je ďalším potvrdením pravdivosti a aktuálnosti fatimského posolstva. Svätý Otec Ján Pavol II. na prvé výročie atentátu 13. mája 1982 putoval do Fatimy, aby sa poďakoval za zázračnú záchranu života. Vtedy povedal: „Tie dátumy sa stretli takým spôsobom, že som cítim, že som tu podivuhodne volaný. A preto som dnes prišiel. Prichádzam tu, aby som sa na tomto mieste poďakoval Božej prozreteľnosti... Jedna ruka držala zbraň a mierila, druhá zmenila smer strely.“ Svätý Otec pripomenul, že prišiel do Fatimy, „aby ešte raz v mene celej Cirkvi počul posolstvo, ktoré pred 65 rokmi vyšlo z úst Matky všetkých, ustarostenej o osud svojich detí. Dnes je to posolstvo aktuálnejšie a naliehavejšie než kedykoľvek predtým. Ako totiž bez obáv nehľadieť na vlnu sekularizmu a permisivizmu, ktoré veľmi vážne ohrozujú základné morálne zásady kresťanstva?“ Pápež dramatickými slovami vyjadril svoju bolesť, „že výzva k pokániu, obráteniu, modlitbe sa nestretla a nestretáva s takým prijatím, ako by mala! Ó, Nepoškvrnené Srdce,“ volal Svätý Otec, „pomôž nám premôcť hrôzu zla, ktorá ťaží ľudstvo a uzatvára cesty k budúcnosti.“
Nemožno zabudnúť ani na 25. marec 1984, keď na Námestí svätého Petra pred sochou Panny Márie Fatimskej Ján Pavol II. v spojení s biskupmi celého sveta zasvätil Rusko a celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Podľa názoru sestry Lucie až vtedy bola celkom splnená prosba Panny Márie vyslovená vo Fatime. Sestra Lucia predpovedala, že po tomto akte sa stane zázrak. A skutočne, čoskoro došlo k rozpadu celého komunistického bloku. Rozpustenie Komunistickej strany ZSSR sa uskutočnilo 22. augusta 1991 po nevydarenom pokuse o štátny prevrat, teda v deň, keď si Cirkev uctieva Pannu Máriu Kráľovnú. Vidno teda neobvyklú postupnosť udalostí od 25. marca 1984 do 22. augusta 1991, ktoré potvrdzujú pravdivosť a aktuálnosť fatimského posolstva.
Dejiny nás učia
Dejiny nás učia, že vždy, keď ľudia odvrhli Krista alebo celý systém hodnôt, ktorý nám odovzdal, viedlo to ku vzniku zločineckých totalitných systémov, k zabíjaniu ľudí, k úpadku kultúry, k obmedzovaniu slobody a k mravnej degenerácii spoločnosti, teda k vytvoreniu skutočného pekla na zemi. Preto nám Panna Mária vo Fatime pripomenula, že najväčším ohrozením pre ľudstvo je odmietnutie Boha a jeho zákonov, a to tak cez najrozšírenejšie zmýšľanie ľudí akoby Boh neexistoval, ako aj cez ateizmus v jeho komunistami, fašistami, satanistami či cez New Age propagovanej podobe. Prejavom súčasnej krízy viery v Európe je mravný úpadok, prejavujúci sa neúctou k životu, masovým vraždením nenarodených detí, eutanáziou, sexuálnou neviazanosťou, antikoncepciou, pliagou rozvodov, narkomániou atď. Zavrhnutie kresťanského systému hodnôt vždy vedie k vražednému systému totality, v konečnom dôsledku k sebazničeniu. Preto sú veľmi nebezpeční tí politici a politické strany, ktoré podporujú potraty, eutanáziu, pornografiu a morálny permisivizmus. Svätý Otec Ján Pavol II. napísal: „V mnohých krajinách sa po páde ideológií, ktoré spájali politiku s totalitným svetonázorom – medzi nimi predovšetkým marxizmus – objavuje teraz nemenej vážne nebezpečenstvo týkajúce sa popierania základných práv ľudskej osoby, ba dokonca včlenenia náboženských potrieb, žijúcich v srdci každého človeka, do politických kategórií: je to nebezpečenstvo spojenia demokracie s etickým relativizmom, ktoré oberá občianske spolužitie o akúkoľvek bezpečnú mravnú istotu, celkom ho zbavujúc schopnosti rozpoznať pravdu. lebo ,ak niet nijakej konečnej pravdy, ktorá riadi politické konanie a dáva mu orientáciu, idey a presvedčenia sa môžu ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez princípov, ako dokazujú dejiny, sa ľahko zmení na otvorený alebo skrytý totalitarizmus‘“ (Veritatis splendor 101).
Niektoré národy môžu zaniknúť
Fatimské posolstvo hovorí aj to, že niektoré národy môžu zaniknúť. Táto výstraha znie vážne a vyzýva k obráteniu, lebo život taký, akoby Boha nebolo, praktický materializmus, legalizácia antikoncepcie, potratov, eutanázie, pornografie, homosexuálnych zväzkov a iné znamenia úpadku viery a morálky vedú k otvorenému odmietnutiu Boha a k morálnej i biologickej degenerácii celého národa. Mnohí ľudia nechcú počúvať hlas svedomia, hlas zdravého rozumu a to, čo nám Kristus hovorí cez evanjelium a učenie Cirkvi. Mnohí sa dali zviesť propagandou ľavicových a liberálnych masmédií, ktoré šíria diabolský jed ateizmu, vyzdvihujúc demoralizáciu a kultúru smrti. Prijímajú katolíci a ľudia dobrej vôle výstrahu obsiahnutú v treťom fatimskom tajomstve, že najväčším ohrozením pre nás všetkých je ateizmus a život akoby Boha nebolo? Neslobodno zabúdať, že naplnenie fatimského proroctva nie je čímsi nevyhnutným. Nie je to tak, že budúcnosť sa už nedá zmeniť. Všetko závisí od postoja ľudí, od ich slobodnej voľby. Ak poslúchneme výzvu k obráteniu, potom sa predpovedané nešťastia nestanú. Ak neposlúchneme, budeme musieť znášať dôsledky svojich hriešnych rozhodnutí. Božia spravodlivosť sa prejavuje v tom, že najväčším trestom za hriechy sú ich samotné následky. Prorocká vízia tretieho fatimského tajomstva vystríha a pripomína, že budúcnosť ľudstva závisí od slobodnej voľby ľudí, od ich rozhodnutia sa pre alebo proti Bohu. Táto veľká fatimská výstraha s výzvou na pokánie a na obrátenie má zmobilizovať našu vôľu a sily k dôslednému kráčaniu cestou viery, k pokániu a k ustavičnej modlitbe. Len tak možno predísť nenávisti, vojnám, prelievaniu krvi, mravnej i biologickej degradácii nášho národa a ochrániť seba aj iných od večného zatratenia.
Svätý Otec Ján Pavol II. vo Fatime povedal, že najpodstatnejšou časťou fatimského posolstva je výzva „modliť sa, modliť sa a ešte raz modliť sa“ (13. mája 1982). Takto pápež pripomenul, že človek alebo národ, ktorý sa modlí, je zjednotený s Bohom, a teda vlastní najväčší poklad a nemá dôvody báť sa budúcnosti. Fatimská výzva k obráteniu je určená mne i tebe, je to výzva kráčať cestou viery k plnosti šťastia v nebi. Potrebný je len súhlas a rozhodnutie ísť cestou viery za Kristom.
