Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 4/2007 → Hnutie čistých sŕdc
Do pätnástich rokov, to jest celé tri roky som bez akýchkoľvek škrupúľ praktizoval sebaukájanie. Každý mesiac som chodil na spoveď, no sebaukájanie som nepokladal za hriech. Do chvíle, keď som sa začal pripravovať na prijatie sviatosti birmovania. Vtedy nám totiž kňaz, ktorý nás na birmovku pripravoval, povedal, že masturbácia je hriech, že je to zlo.
Nechcel som tomu veriť. Pri spovedi pred prijatím sviatosti birmovania som tento zlozvyk nevyznal, čím so sa vedome dopustil hriechu svätokrádeže. Nemal som nijaký pocit viny. Rok po birmovke sa mi do rúk dostali knihy mojej tety. V jednej z nich som sa dočítal, akým zlom je masturbácia a že sa z nej treba spovedať. Tentoraz som uveril. Odvtedy mi moje svedomie nedávalo pokoj. Myslel som len na to, ako sa z tohto zlozvyku vyspovedať. Hanba sa mi premáhala ťažko, no „oplatilo sa“ – pristúpil som ku sviatosti zmierenia a vďaka tomu som sa mohol cítiť čistým. Rozhodol som sa, že zmením svoje správanie, no už som bol príliš ponorený do bahna na to, aby som s tým len tak prestal. Padol som a klesol. Znovu som sa musel postaviť do radu na spoveď. Diabol je naozaj inteligentná beštia, lebo už keď som v tom rade stál, nahováral ma, aby som odišiel. Cítil som, že keď ma už drží v hrsti, tak ma nechce pustiť. No išiel som na spoveď a opäť som bol v stave posväcujúcej milosti. Naďalej som si však myslel, že sa z toho dostanem sám. Dostal sa mi do rúk dokonca aj váš časopis, ale vtedy som bol ešte príliš hlúpy, aby som pochopil, že tento zlozvyk môžem premôcť výlučne zasvätením sa Ježišovi. Môj boj trval už tri roky a tento stav ma rozčuľoval.
Teraz, po ôsmich rokoch onanovania a štyroch rokoch boja s týmto zlozvykom žijem v čistote. Začal som tým, že na Popolcovú stredu som sa rozhodol celých štyridsať dní nespáchať hriech sebaukájania. Súčasťou rozhodnutia bola aj horlivá modlitba – ruženec a ruženec k Božiemu milosrdenstvu. Rozhodol som sa zriekať aj sledovania televíznych programov, lebo práve vďaka tej „škatuli“ som najčastejšie hrešil. Musím priznať, že prvé tri týždne pôstu boli veľmi pekné – žil som v čistote a dokonca som sa začal lepšie učiť, lebo som nemárnil čas pred televízorom. Potom však prišli silné pokušenia a zapochyboval som mysliac si, že diabol mi už nikdy nedá pokoj a že svoj boj s ním nikdy nevyhrám. Našťastie som sa hneď zveril Panne Márii a poprosil som ju o pomoc. Tá mi prišla v podobe duchovnej obnovy v škole. Bol som na maximum naplnený Duchom Svätým! Znovu som pocítil, že život s Bohom je ľahší a že každý zlozvyk možno premôcť. Mal som však ešte problémy, ktoré sa prejavovali depresiami. Ťažili ma ťažkosti života a nedostatok peňazí. Napriek tomu som urobil sľub, že sa už nedám zdolať – a podarilo sa to, no až vtedy, keď som si pripomenul zverenie tohto problému Bohu. Modlitby už nerapocem. Cítim sa teraz radostne, šťastne a som plný života. Viem, že diabol hľadá príležitosti, aby ma chytil, ale nebojím sa, lebo pri mne je ten Najvznešenejší, Najmúdrejší a Najmilovanejší – môj Boh!
Čo sa týka rád tým, ktorí zotrvávajú v zajatí zlozvyku masturbácie, sú jednoduché, ale dôležité; v podstate sú obsiahnuté v slovách prvej rady: „Ježišu, dôverujem ti!“ Stačí sa mu zveriť, bojovať proti zlu spolu s ním, a nie sám. Ďalšou radou je modliť sa, Ani neviete, aká je to zbra?! Ruženec a ruženec k Božiemu milosrdenstvu sú obrovským darom, len treba prekonať vlastnú lenivosť a pri každej príležitosti sa modliť a modliť. Posledná z mojich rád je vypnúť televízor a internet, vyhodiť časopisy, ak sú príčinou vášho hriechu.
Pri zachovávaní týchto troch rád je veľká šanca na vyslobodenie sa z masturbácie. No ak niekto napriek tomu upadne, nech si nezúfa. Si len človek, ale „choď a viac už to nerob“.
