Vo Vatikáne je už značné množstvo dokumentov o početných zázračných uzdraveniach, ktoré sa stali prostredníctvom Svätého Otca Jána Pavla II. Dve z nich vám chceme predstaviť.
1.
Blízky spolupracovník pápeža Jána Pavla II. kardinál Francesco Marchisano, správca Baziliky svätého Petra, zverejnil okolnosti svojho zázračného uzdravenia vďaka modlitbe Svätého Otca. Tento taliansky kardinál sa roku 1962 spriatelil s biskupom Wojtyłom. Pred piatimi rokmi absolvoval vážnu operáciu, po ktorej mu chybou lekárov zostala zablokovaná jedna z hlavných krčných tepien zásobujúca mozog krvou. To mu spôsobilo znefunkčnenie pravej hlasivky. Rozprával tak nevýrazne a potichu, že mu nebolo rozumieť. Jedného dňa ho prišiel navštíviť Svätý Otec. Dotkol sa chorého miesta a povedal: „Neboj sa, uvidíš, že Pán ti znova dá hlas. Budem sa za teba modliť.“ Krátko po tomto stretnutí celkom vyzdravel.
2.
Rodina Szechyńska má šesť detí. Ich dcérka Viktória sa narodila roku 1982 v Poľsku. Ihneď po narodení jej zistili zhubný nádor na prsiach. V decembri toho istého roku celá rodina emigrovala do Toronta. Viktóriin nádor sa neustále rozrastal a liečba bola neúspešná. Lekári jej dávali maximálne tri roky života. Počas návštevy Svätého Otca v Toronte roku 1984 chceli rodičia za každú cenu dosiahnuť, aby sa Svätý Otec dotkol ich nevyliečiteľne chorej dcérky a aby sa za ňu pomodlil. Takto túžili úplne odovzdať svoje dieťa Bohu. Žiaľ, osobné stretnutie so Svätým Otcom nebolo možné. Rodičia však nerezignovali a písomne sa obrátili na Vatikán s prosbou o súkromnú audienciu pre Viktóriu. Na ich veľkú radosť odpoveď bola kladná a audiencia bola naplánovaná na marec 1985. Do Ríma letela len matka s chorou dcérkou. Danuta Szechyńska so slzami v očiach spomína, ako sa Svätý Otec objavil a podišiel k nim. Zobral Viktóriu na ruky, pobozkal ju a povedal matke: „Modli sa a úplne dôveruj Pánu Bohu. Ak Boh rozhodne, že Viktória má odísť k nemu, tak ju k sebe vezme. Ak je jeho vôľa, aby zostala pri tebe, tak sa to stane. Staraj sa o Viktóriu tak, ako o svoje ostatné deti. Stane sa tak, ako Pán Boh chce, aby sa stalo.“ Na druhý deň po audiencii sa matka s dcérkou vrátili do Toronta. Po návrate domov sa Viktória cítila tak zle, že ju museli odviezť do nemocnice. Lekári boli presvedčení, že sú to posledné chvíle jej života. Po niekoľkých dňoch liečby lekári odporučili rodičom, aby zobrali Viktóriu domov, aby mohla zomrieť v kruhu svojej rodiny. Na veľké prekvapenie po návrate domov sa Viktória cítila veľmi dobre. Neskoršie lekárske vyšetrenia ukázali, že veľký zhubný nádor úplne zmizol.
Teraz má Viktória 22 rokov a pravidelné lekárske vyšetrenia potvrdzujú úplné vyzdravenie. Študuje právo, je hlboko veriaca, každodenne venuje veľa času modlitbe, má rada šport, zvlášť plávanie, lyžovanie a futbal. Zbožňuje potulky po horách a horolezectvo. Každé ráno je jej prvou činnosťou modlitba. Ďakuje Bohu, že jej dal nový deň a ďalšiu šancu.
V sobotu 2. apríla 2005 po 15. hodine kanadského času pocítila vnútorný impulz, aby išla do svojej izby, kde visí jej fotografia so Svätým Otcom, a aby sa modlila na úmysel ťažko chorého pápeža.
„Kľakla som si a modlila som sa. O niečo neskôr sme sa dozvedeli, že v tom čase zomieral Ján Pavol II. Modlila som sa a plakala som. Splnil svoje poslanie na zemi, naučil nás, ako máme žiť, trpieť i zomierať. Naučila som sa, aký dôležitý je život, aký je krehký. Spoznala som,, že sme úplne v rukách milujúceho Boha, a aj to, akým veľkým pokladom je viera. To je asi najdôležitejšie, čo pápež počas svojho pontifikátu ukazoval celému svetu.“
