Autor: Jacek Pulikowski,
Milujte sa! 2/2006 → V kruhu rodiny
Celý sexuálny „cirkus“ počnúc pornografiou cez antikoncepciu až po umelé potraty je zdrojom veľkým ziskov pre určité kruhy.
Preto je logické, že časť peňazí ide na „reklamu“, ktorá roztáča čoraz väčší cirkus. Niekomu sa to jednoducho vypláca! Keby sa zaviedol mravný poriadok, tie kruhy by zbankrotovali. Preto je ich cieľom boj proti všetkému a všetkým, čo sa usilujú o mravný poriadok. Ich nepriateľom je stabilná rodina, ktorá chráni poriadok – bojuje sa teda proti rodine. Ich nepriateľom je Cirkev, ktorá neochvejne bráni poriadok – všetkým spôsobmi sa teda zúrivo bojuje proti Cirkvi. Na obranu tohto veľkého svetového biznisu je dovolené klamať, vysmievať sa, dokonca vraždiť. Stále sa robí reklama zázračným prostriedkom: „Človeče, netráp sa, stačí, že použiješ náš prostriedok, a všetky problémy sa stratia. Je to také jednoduché a ľahké. Chceme len tvoje dobro, uver nám. Zástancovia prirodzeným metód ti budú prikazovať, aby si sa zapieral, niečo meral, niečo pozoroval. Je to nesmierne ťažké a vo všeobecnosti nespoľahlivé. Never im, chcú ťa oklamať (ktovie, s akým zámerom?). Uver nám, kúp si náš prostriedok a už sa nemusíš trápiť.“ A tak ďalej. Kto vie logicky myslieť, nech porozmýšľa... Už nič netreba vysvetľovať.
Nemožno nájsť nijaký pozitívny argument na antikoncepčný prístup. (Pozor: Nehovorím tu o liečbe, ktorá ako vedľajší účinok spôsobuje neplodnosť. Hovorím o konaní, ktoré má za cieľ neplodnosť pre to, aby v každej chvíli bol možný pohlavný styk bez následkov.) V nijakej životnej situácii nie je antikoncepcia dobrom, preto aj jej plody musia byť zlé. Tí, čo robia reklamu antikoncepcii, to dobre vedia, preto sa pokúšajú – priživujúc sa na pocitoch a skutočných tragédiách – konštruovať a zdôrazňovať extrémne situácie, v ktorých sa antikoncepcia javí ako tzv. „menšie zlo“.
A preto sa množia príklady, že opitý muž znásilnil manželku, a preto je lepšie, keď sa nechá sterilizovať, akoby mala rodiť ďalšie deti, keď im nemôže zabezpečiť základné životné podmienky. Zrejmý príklad. Uvedomme si však, že muž by neznásilňoval ženu (a možno by sa ani neopíjal), keby manželské spolužitie bolo sviatosťou, a nie tovarom, ktorý sa dá kúpiť, ako to chcú okrem iných aj výrobcovia antikoncepcie. Tu sa odhaľuje zvrátenosť tých, čo robia reklamu antikoncepcii: na potlačenie a vyriešenie patologického javu používajú metódy a prostriedky, ktoré práve tú patológiu podnecujú, a postoje, ktoré sú priamo jej zdrojom. Jasne vidieť, na čom im záleží. Aká „úprimná“ je ich starosť o „dobro ľudstva“.
Najväčším ohrozením pre antikoncepčný biznis by bolo používanie rozumu ľuďmi na základe zodpovedajúceho poznania. Čo robia odborníci na reklamu antikoncepcie? Falšujú výsledky vedy a nahlas (majú na to prostriedky) kričia: „To je samozrejmé, tu niet o čom rozmýšľať, každý, kto myslí ináč, je hlupák z obdobia tmárstva, zo stredoveku, blúznivec. Len my máme pravdu.“
Stokrát opakovaná lož sa pre poslucháčov stáva pravdou v súlade s pravidlami Goebbelsa a iných odborníkov na propagandu. Výrobcovia reklám na antikoncepciu najbežnejšie klamú tým, že hovoria o údajnej neúčinnosti prirodzených metód. Túto výčitku berú ako samozrejmosť, o ktorej sa nediskutuje. A pritom v uznávanom medicínskom časopise v Anglicku renomovaný autor napísal, že je to naopak, že najnovšia antikoncepcia sa svojou účinnosťou pomaly blíži k účinnosti najlepších prirodzených metód.
Základnou výhradou zástancov antikoncepcie vo vzťahu k prirodzeným metódam je veta: „Nemôžem, keď chcem, a keď môžem, tak sa mi nechce,“ čím vyčítajú nedostatok spontánnosti a neprekonateľné ťažkosti pri zrieknutí sa manželského spolužitia.
Ľudská činnosť spočíva v tom, že človek ju môže a musí kontrolovať rozumom a vôľou. Obmedzenia spolužitia dvoch ľudí na pojmy „chce sa mi“ a „nechce sa mi“ je primitivizmus, ktorý znižuje sexuálne konanie človeka na úroveň uspokojovania telesných potrieb. Niekto sa možno môže nadchýnať, ako pes na vychádzke ciká a kaká priamo na chodník. Keby to však začal robiť človek, bolo by to prinajmenšom nevhodné. Človek si má také veci „vybavovať“ diskrétne, na mieste a v čase, keď to je možné a potrebné. Každý normálny človek, aj keby bol neviem ako hladný, musí vedieť v reštaurácii počkať na čašníka (aj keby bol neviem ako pomalý), a nevrhať sa spontánne na tanier hosťa pri susednom stole. Každý normálny človek musí dokázať vôľou zbrzdiť svoju spontánnu reakciu, keď mu to prikazuje rozum. To všetko sú samozrejmosti. Prečo teda každý normálny človek nemá vedieť svojou vôľou ovládať prebúdzajúcu sa túžbu po pohlavnom styku, keď ho rozum od toho odrádza? Práve nedostatok takejto schopnosti je pôvodcom mnohých nešťastí v rodinách, no nielen to. Práve táto neschopnosť je hnacím motorom okrem iného aj pre obchod s antikoncepciou, ktorý sa usiluje túto k normálnemu životu bezpodmienečne nutnú schopnosť zosmiešniť tým, že ju označuje ako „nedostatok spontánnosti“. Používajme rozum na vytváranie vlastných úsudkov a neprijímajme nekriticky prázdne propagandistické slogany.
Ak má byť pohlavný styk naozaj hlbokým stretnutím, sviatkov dvoch osôb, treba toto stretnutie naplánovať a pripraviť. Ak kultúrny človek dokonca aj v takej každodennej veci ako je stolovanie dbá o zachovanie určitej formy, tak v takej najintímnejšej oblasti, ako je sexuálny život dvoch ľudí, má byť všetko ponechané na náhodu? Myslím si, že každý dokáže vidieť rozdiel medzi zjedením gulášu v bufete na železničnej stanici a štedrou večerou v kruhu rodiny. Rovnaký rozdiel je aj medzi pohlavným stykom „spontánne“ uvoľňujúcim sexuálne napätie a manželským sviatkom v starostlivo pripravenom prostredí a atmosfére (aj psychickej, čo je dôležité zvlášť pre ženu).
Napokon posledný problém. Prirodzené metódy si vyžadujú schopnosť zrieknuť sa pohlavného styku niekoľko, niekedy aj viac ako desať dní, čo ich odporcovia pokladajú (pre nich) za nemožné, nezdravé, neurotické, a dokonca za čosi, čo je proti prírode a ničí pokoj v manželstve. Namiesto toho, aby som sa púšťal do diskusie s takými absurdnými názormi, vyrozprávam „medzinárodný“ príklad zo života. Pred mnohými rokmi navštívila Poľsko Eljka Ivkovičová, Chorvátka, ktorej rodičia boli členmi Pápežskej rady pre rodinu. Prišla prednášať namiesto svojho otca, ktorého štátna moc vtedajšej komunistickej Juhoslávie „zo zásady“ nepúšťala za hranice. V Poľsku rozprávala, ako sa počas dovolenky pri mori zoznámila s istou Taliankou. Tá si Eljku hneď obľúbila a začala jej rozprávať svoj životný príbeh. Počaté dieťa, sobáš, muž pracoval na veľkej kariére, ona tiež, nuž sa dohodli, že viac detí nemôžu mať. Aby tento plán uskutočnili, siahli po hormonálnej antikoncepcii. Tá zabrala, viac detí nebolo. V manželstve sa však čosi začalo kaziť. Vôbec to nedávali do súvisu s antikoncepciou. Potom začali dosť vážne zdravotné problémy ženy. Lekár odporúčal prestať s antikoncepciou. Začali hľadať „niečo zdravé“. Našli Billingsovu metódu. Všimnime si, že bez akýchkoľvek vznešených motívov, ale len preto, aby nemali viac detí, lebo si mysleli, že si to nemôžu dovoliť. Talianka sa pri rozhovore o tejto metóde nadchýna, vychvaľuje ju do neba: „Aká vynikajúca metóda, aká obdivuhodná metóda, atď.“ Až úplne nakoniec zrazu hovorí: „Predstav si, opäť som tehotná.“ Eljka, ktorá sama učila prirodzené metódy, veľmi dobre vedela, aký mechanizmus zaúčinkoval, ale ako sa ľudovo hovorí, urobila sa „hlúpou“ a povedala: „Čo mi to tu nahováraš, čo za metóda? Nechcela si počať, a už je to tu. Nechcem o takej metóde ani počuť, je nanič.“ Na to Talianka: „Nič nechápeš. Odkedy sme začali túto metódu používať, muž sa začal ku mne ináč správať, začal mi prejavovať úctu. Predstav si, znova sme sa zamilovali ako kedysi! A zatúžili sme, aby táto naša nová láska priniesla ovocie – dieťa.“
Nie je to nijaká rozprávka, nijaký zázrak, je to veľmi jednoduchý mechanizmus, ktorého pôsobenie by som mohol potvrdiť mnohými podobnými príkladmi. Slovom, muž mal neplodnú ženu „k dispozícii“ každý deň. Veď preto brala tie antikoncepčné tabletky. A nie je dôležité, akými slovami muž ospravedlňoval túto situáciu, dokonca ani to, že žena hovorila, že ona to tak chcela. Nemá väčší význam ani to, či sa pohlavne stýkali často alebo zriedkavo. V každom prípade bola „vždy pripravená“ na zavolanie muža.
No muž teraz súhlasil s používaním Billingsovej metódy. Jedného dňa dostáva chuť na sex, ale žena mu odpovedá: „Dnes je prvý deň hlienu – plodnosť.“ Hmmmm. To sa už roky nestalo. Nechcú mať ďalšie dieťa, čo sa dá robiť, treba počkať. Zajtra druhý deň hlienu. Pozajtra tretí. A tak napríklad päť dní hlienu a ešte tri dni po jeho skončení. Už počas prvého cyklu muž nenaučený na čakanie si všimne, akou príťažlivou ženou je jeho manželka. Všimol si to práve preto, že musel čakať. Antikoncepcia túto možnosť nedáva a ľudia sa potom čudujú, že si zovšednejú, až sa im napokon zdá príťažlivejší niekto tretí, mimo manželstva.
To všetko je jednoduché a logické. Ak však niekto nechce používať rozum, tak ho nepoužije a na to niet rady. Pri reklame antikoncepcie (nedávno pod zámienkou ochrany pred AIDS) pre mládež sa hovorí viac-menej vždy v tom istom duchu: „Máš rád riziko, máš rád nebezpečné situácie, rád prežívaš rozkoš s náhodnými partnermi – použi prezervatív, vyrieši to tvoj problém.“ Možno to parafrázovať takto: „Máš rád riziko, máš rád nebezpečné situácie, rád prebiehaš cez cestu pomedzi rýchlo idúce autá – založ si prilbu, vyrieši tvoj problém.“
Nijaký skutočne ľudský problém sa nevyrieši tým, že dáme ľuďom „zázračnú tabletku! Alebo „prilbu“ namiesto rozmýšľania. To je cesta do záhuby.
Nutnou podmienkou je používanie rozumu a vôle, teda tvorivé vlastnosti. Len sila rozumu a vôle človeka môže naozaj vyriešiť problémy ľudstva.
Čo teda robiť? Keď sa istý novinár pýtal Matky Terézie, čo má robiť, aby zmenil svet, odpovedala mu: „Ja zmením seba a vy seba.“ Treba teda začať od seba. Podstúpiť vždy aktuálnu námahu sebavýchovy, ovocím ktorej je sebaovládanie a skutočná sloboda. Len vtedy, keď „vlastním seba“, môžem byť nádherným darom pre vyvoleného človeka. Len vtedy môžem opravdivo milovať. Treba si teda dávať pozor, stále kriticky používať rozum a formovať – zdokonaľovať svoju vôľu, aby sme sa nenechali zviesť, nedali sa oklamať. Preto treba stále hľadať pravdu, ktorá nás oslobodí, a jej pramene. Treba prekonať pokušenie stavať sa nad zákony prírody, a tým aj nad jej Stvoriteľa. Treba mať pokoru, aby sme mohli čerpať zo skutočného Prameňa, lebo keď sa chcem napiť z prameňa, musíme si kľaknúť a skloniť hlavu. Nech sa tak stane.
