Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 2/2006 → Hnutie čistých sŕdc
Chcem vydať svedectvo o šiestom prikázaní. Podľa počtu svedectiev uverejňovaných vo vašom časopise usudzujem, že problém sebaukájania sa týka veľmi mnohých ľudí. Nie je ľahké verejne sa priznať k svojim hriechom.
Vďaka sústavným vnútorným „napomenutiam“ som musel prekonať najprv strach a hanbu a následne lenivosť, aby som napísal toto svedectvo.
Môj problém sa začal približne v piatej triede základnej školy. Začal som rozmýšľať o sexe a o erotických scénach, pričom moju zvedavosť podnecovali verejne vystavené pornografické a erotické časopisy s nápadnými obálkami. Keď som prechádzal okolo novinových stánkov, vždy som ich vyhľadával. Najprv sa mi do rúk dostali mládežnícke časopisy: Bravo (kde som hneď hľadal istú stranu alebo rôzne „zaujímavé“ fotografie viac či menej vyzlečených žien), Popcorn a pod. Neskôr Tvoj víkend, otvorene erotický časopis. Tým sa to žiaľ neskončilo – na rad prišla tvrdá pornografia. Kúpil som si časopis a ukazoval som ho spolužiakom, nahováral som ich, aby si ho kúpili, dokonca som ho vzal na výlet, z čoho vznikol škandál. Psychicky som mimoriadne podliehal (a ešte stále nie som celkom pevný) pornografii. Stále som sa v nej vŕtal a hľadal som nové zážitky. To všetko v závratnom tempe. Až teraz si to uvedomujem. Vďaka Bohu, že ma z toho vyliečil!
Raz som sa náhodou pozeral na pornografický film, ktorý ma dodnes prenasleduje. Výnimočne podrobne si pamätám niektoré scény z toho filmu. Odvtedy som pri pozeraní filmov vždy čakal len na nejakú erotickú scénu. Pamätám sa, ako som sa raz rozčúlil, lebo som stratil (pri nastavovaní kvality obrazu) stanicu s akousi začínajúcou sa „scénou“. Potom nasledovali rôzne erotické a pornografické fotografie na počítači, ktoré som žiaľ ukazoval aj kamarátom.
Čo ma už dosiaľ veľmi zaujímalo, stalo sa doslova vášňou. Sex a masturbácia boli hlavnými témami mojich myšlienok. Mnohé dievčatá sa stali objektom mojej žiadostivosti a všetky, alebo takmer všetky som si „obzeral“ alebo hodnotil z pohľadu krásy, proporcií a... stupňa „vyzlečenia“.
(Na tomto mieste chcem poprosiť dievčatá o slušné obliekanie. Svojím odevom môžete nevedomky pohoršovať a stávať sa pre iných „príkladom“ na nasledovanie. Sú iné, lepšie spôsoby, ako priťahovať pozornosť na seba. Oči muža sú iné ako oči ženy. Aj preto je toľko časopisov určených hlavne pre mužov.)
Všetko išlo už veľmi rýchlo. Tešil som sa, keď som ostal sám doma, lebo vtedy som mohol neobmedzene masturbovať pri sledovaní televízie: filmy a hlavne videoklipy, módne prehliadky atď. Ak som nebol sám, robil som to tak, že som sa zamykal do kúpeľne. Veľmi rýchlo som sa dostal do bahna – robil som to niekoľkokrát denne. Moje zotročenie sexom sa neustále prehlbovalo. Došlo to až tak ďaleko, že som sa vyzliekol pred spolužiakom. Moje psychické narušenie siahlo dokonca po homosexuálnych a pedofílnych túžbach. Mojím snom sa stalo hrať v pornografických filmoch.
Pre dosiahnutie maximálnej rozkoše som bol ochotný robiť všetky formy sexu. Je strašné, ako rýchlo to išlo jedno za druhým...
Dnes ďakujem Bohu, že ma z toho vyliečil, lebo neviem, čo by nasledovalo: zoofília, nekrofília, bisexualizmus, úplná úchylnosť? Útek z domu, násilie, práca v porno priemysle? Bojím sa pomyslieť, že možno aj niečo horšie. Bože, ďakujem ti!
Nečisté myšlienky ma prenasledovali aj v kostole. Ďakujem Bohu, že s maminou pomocou nedopustil, aby som sa prestal modliť a chodiť na svätú omšu. Zaujímavé je, že aj keď zo začiatku som nevedel, že hreším, nikomu som o tom nepovedal.
V istej chvíli ma začalo trápiť svedomie (Boží zásah!). Napokon som o tom povedal mame a s jej pomocou sa uskutočnilo dôležité, osobné stretnutie s kňazom a vyznanie hriechov pred milujúcim Bohom vo sviatosti zmierenia.
Po spovedi sa mi nepodarilo dlho odolať. Nepamätám sa, ale o deň, dva, možno tri som opäť zhrešil. Cítil som sa vtedy strašne a ničomne. Nie je ľahké dostať sa zo zlozvyku. Znovu spoveď. A znovu pád. Potom opäť nastalo obdobie zrútenia sa: masturboval som a nechodil som na spoveď, pričom som sa ponáral do toho bahna. No neskôr som sa znovu otvoril pred Bohom. Nastalo obdobie, keď som na spoveď chodil každé dva dni, niekedy každý deň. No túžba po chvíľkovej rozkoši sa zdala silnejšou.
Avšak ustavičná spoveď, ktorej som sa vďaka Bohu nezriekol, musela čosi vo mne zmeniť. Ježiš, Boh, sa čoraz pevnejšie „udomácňoval“ v mojom srdci. Obdobia čistoty sa postupne začali predlžovať. Až napokon som prestal masturbovať. Keď to dnes po dvoch rokoch píšem, som šťastný, že sa mi podarilo vytrvať v čistote, za čo ďakujem milosrdnému Pánovi.
To samozrejme neznamená, že môj problém sa skončil. Obdobie úpadku zanechalo veľkú pečať na mojej psychike. Stále pociťujem následky hriechu. Diabol prichádza na rôznych miestach, v každom čase (dokonca aj počas modlitby), kladie mi pred oči všelijaké obrazy. Často to robí vo chvíľach slabosti, keď som sám v noci, keď idem spať, dokonca aj vtedy, keď sa mi niečo podarí. Moje myslenie je mimoriadne deformované – musím na ňom tvrdo pracovať. Musím pracovať aj na svojich očiach, aby som sa vedel ináč pozerať na ľudí, zvlášť na ženy. Vďaka tomu, že Boh ma vytiahol z toho bahna, celkom ináč sa pozerám na záležitosti súvisiace so ženami a so sexom. Viem, že s Bohom je všetko možné. Verím, že Ježiš mi pomôže, preto na tom pracujem, aj keď ma často chytá lenivosť.
Nech nikto neskúša, aké to je! Nikdy! Závislosť nastáva veľmi ľahko – aj po jednom vyskúšaní. Vie o tom každý, kto to sám prežil. Chvíľková rozkoš pokúša, a to veľmi silne. Až ma to niekedy udivuje – koľko erotiky, nehanebnosti je v televízii, v novinách, na ulici. Ako často je témou rozhovorov a žartov v škole masturbácia a sex.
Pochopte, že je to zlozvyk. Dostať sa z neho je naozaj ťažké. Nech sa však nik nevzdáva obrátenia. Cesta je ťažká, ale inej niet. Diabol pokúša veľmi často a niekedy je ťažké vzoprieť sa jeho našepkávaniu. Neslobodno sa poddávať. Boh nám vždy pomôže! Nech nik nerezignuje, lebo dá sa z toho dostať bez ohľadu na to, ako ďaleko sa zašlo. No nemožno dlho váhať, lebo závislosť bude čím ďalej, tým väčšia! Len sa neslobodno poddávať a treba sa modliť.
Je mi veľmi ľúto, že som pohoršoval iných. Modlím sa za nich. Často uvažujem aj o tom, čo poviem svojej budúcej manželke. Nemyslím si, že by som to mal zatajiť. Chcel by som jej ponúknuť svoju čistotu. Bojím sa aj ďalšieho pádu. Preto prosím, aby ste sa občas pomodlili za mňa a za všetkých, ktorí za z tohto zlozvyku dostali alebo v ňom ešte zotrvávajú.
Ďakujem Bohu za to, čo pre mňa urobil, že ma zachránil od smrti, že mi dal úžasných ľudí (moju mamu a kňazov). Dúfam, že aj ja budem môcť pomáhať iným. Ježiš pomôže každému!
