Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 2/2006 → Hnutie čistých sŕdc
Zotročenie sexuálnou rozkošou sa veľmi podobá závislosti od drog alebo alkoholu a prejavuje sa rôznymi formami, no ich spoločnou vlastnosťou je neovládanie sexuálnej oblasti a vnímanie rozkoše ako najväčšej hodnoty. Ľudia závislí na sexe tvrdia, že žiadostivosť je silnejšia ako ich vôľa, že vždy, keď sa im „zachce“, musia svoju túžbu uspokojiť.
Takéto úsilie a naháňanie sa za sexuálnou rozkošou sa stáva istým druhom narkománie. Pre týchto ľudí je hlavným životným cieľom čo najčastejšie a čo najväčšie prežívanie rozkoše. Koncentrácia sa na vlastnú, chvíľkovú rozkoš sústreďuje city na seba samého, robí človeka necitlivým na potreby a utrpenie iných ľudí, spôsobuje, že šťastie vidí len cez svoj egoizmus, nie v nezištnom darovaní sa. V človekovi to ničí schopnosť k nezištnej láske a vedie ho do strašného otroctva egoizmu. Je to stav duchovnej smrti, ktorá sa prejavuje veľmi otupenou citlivosťou na lásku Boha aj blížneho.
Prvou nevyhnutnou podmienkou zanechania závislosti na sexuálnej rozkoši je pripravenosť prijať od Boha celú pravdu o sexuálnej oblasti človeka. Boh zjavuje, že oblasť našej sexuality je nádherným darom, pri prežívaní ktorého je najdôležitejšia láska, nie sexuálna rozkoš. Všetko teda musí byť podriadené láske, všetko musí slúžiť tomuto najdôležitejšiemu cieľu života, ktorým je dozrievanie k láske. Kristus túži, aby si ovládal svoj pohlavný pud, lebo len tak budeš môcť plne milovať. Zotročený sexuálnou rozkošou nedokážeš milovať.
Sexuálne spolužitie nie je len niečím, čo robíme telom a čo nám prináša rozkoš. Uvedomuješ si dostatočne, že aj ty si tak vznikol? Sexuálne spolužitie je miestom počatia nového človeka, miestom osobitnej prítomnosti a pôsobenia Boha, ktorý miluje a tvorí. Sexuálne spolužitie sa dotýka človeka v jeho najhlbšom citovom a duchovnom rozmere. Pápež Pavol VI. v encyklike Humanae vitae píše, že „prirodzený zákon vyjadruje Božiu vôľu a jeho verné zachovávanie je ľuďom potrebné na večnú spásu“. Len vtedy človeka neničí, keď vyjadruje pravú lásku: milujem ťa, túžim po tvojom dobre, a preto preberám za teba zodpovednosť a navždy sa ti odovzdávam. Toto je možné len vo sviatosti manželstva. Boh požaduje manželskú vernosť na celý život a úplnú sexuálnu zdržanlivosť pred manželstvom, pretože sex mimo manželstva – ako každý hriech – ničí človeka.
Mimo sviatostného manželstva teda niet „bezpečného sexu“, lebo nemožno sa vyhnúť zhubným následkom hriechu. Boh nás miluje, a preto nám pripomína, že sexuálna nemorálnosť je strašným zlom páchaným na sebe a na iných. Len v manželstve je pohlavný styk nádherným úkonom, ako ho chce Boh.
Nikde vo Svätom písme nie je ani najmenší súhlas na sex mimo manželstva. Keď si uveril všetkému, čo Kristus hovorí o tvojej sexualite, musíš urobiť aj ďalší krok na ceste oslobodenia. Vo svojej závislosti, ktorá ťa pokoruje, nesústreďuj sa na seba, ale celú svoju pozornosť zameraj na Kristovu lásku. Prijmi pravdu o sebe: som zranený a zotročený, potrebujem uzdravenie a oslobodenie. Len Kristus ma môže vyslobodiť z otroctva hriechu, no môže to urobiť len vtedy, ak mu to dovolím, ak uverím, že ma naozaj miluje, že k plnému šťastiu potrebujem len jeho lásku.
Len takáto bezhraničná viera a dôvera robí zázraky a dovoľuje Kristovi pôsobiť v nás a premieňať nás. Život viery je spojený s úsilím kráčať cestou evanjelia. Kristus nám pripomína, že on sám je tou cestou: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Táto cesta sa podobá výstupu na najvyššiu horu sveta. Keď človek po nej ide, môže padnúť, môže sa zdržať alebo zísť na nesprávny chodník. Ide však o to, aby sa v kritickej situácii utiekal ku Kristovi, ktorý ho stále miluje, uzdravuje a lieči všetky rany, ktoré zapríčinil hriech.
Zázrak odpustenia a uzdravenia sa uskutočňuje vo sviatosti zmierenia. Aby si premohol svoje sexuálne problémy, musíš poznať ich príčinu. Základnou je egoizmus – a to je tvoj najväčší problém, ktorý treba riešiť. Egoizmus túži po okamžitej a priamej rozkoši, odmieta námahu skutočnej lásky k niekomu. Preto sa treba v konkrétnych situáciách svojho každodenného života nútiť k poriadnej práci, k učeniu sa, k pomoci iným, k športu a telesnej námahe. V súlade s Ježišovým príkazom (Mt 18, 8–9) treba radikálne a nekompromisne odmietať pornografiu a vyhýbať sa situáciám či ľuďom, ktorí nás zvádzajú na hriech. Napokon si treba nájsť čas na stretnutie s Kristom v modlitbe, vo sviatosti zmierenia a v častom svätom prijímaní.
Nezabúdaj, že na zahojenie rán treba čas. Vyslobodenie zo zlozvyku si vyžaduje dlhý čas, preto sa ozbroj trpezlivosťou a dovoľ Kristovi, aby ťa liečil svojou láskou. Dosiahneš víťazstvo, ak sa napriek pádom nikdy nevzdáš a vytrvalo budeš vstávať a pokračovať v putovaní po ceste viery v spojení so všemohúcou Ježišovou láskou.
