Autor: Świadectwo,
Milujte sa! 2/2006 → Hnutie čistých sŕdc
Všetko sa začalo demoralizujúcimi časopismi typu Bravo, Dievčina a podobne.
Najväčšmi ma v nich zaujímali rubriky Môj prvý raz, Intímne alebo iné nadpisy, ktoré hovorili o sexe. Vždy, keď sa mi taký časopis dostal do rúk, hneď som v nich hľadal nejaké rady ohľadom sexu alebo niečo v tom štýle.
Postupne mi to prestalo stačiť a prešiel som na pornografické filmy, neskôr som objavil masturbáciu. Vtedy som ešte nevedel, že je to hriech, zvlášť keď som sa kdesi dočítal, že v období dospievanie je to normálne. Bolo to pre mňa také upokojujúce, že niekedy som masturboval aj tri razy denne. Mal som vtedy šestnásť rokov a všetkým som nakazil aj o dva roky mladšieho bratranca.
Vždy ma zaujímali dievčatá, no vtedy som sa na ne pozeral len cez prizmu svojich sexuálnych potrieb. Len vďaka Bohu som sa so žiadnou natoľko nezblížil, aby som jej i sebe zničil život. Moje váľanie sa v bahne hriechu trvalo s malými prestávkami takmer päť rokov. Pochádzam z katolíckej rodiny a takmer pravidelne som chodil do kostola, ale to hlavne kvôli tomu, aby som sa stretol s kamarátmi a porozprával sa s nimi, ako bolo v sobotu na diskotéke. Boha a modlitbu som odsunul bokom. Na spoveď som chodil pred veľkými sviatkami, ale tento hriech som akosi nikdy nevyznal.
V istej chvíli ma začalo hrýzť svedomie, začalo mi čosi chýbať. Čoraz väčšmi som sa uzatváral do seba, bol som veľmi nesmelý a na každom kroku som sa za niečo hanbil. Cítil som sa nesvoj, no nevedel som si to vysvetliť. Nevedel som, čo sa so mnou deje a odkiaľ sa to berie. Mal som úplne deformovanú psychiku. Dokázal som rozmýšľať len o nejakých úchylných situáciách, v mysli som dokázal vyzliekať každú ženu bez ohľadu na jej vek. Mal som toho už po krk. Niekedy som cítil zhnusenie nad sebou, ale nevedel som, čo s tým urobiť. Vtedy sa mi náhodou dostal do rúk váš časopis. Začal som si ho prezerať len preto, lebo do očí mi padol titulok: Čím má byť sexuálne spolužitie. Prečítal som si aj pripojené svedectvá a vtedy som objavil: „Bože, veď to sa hovorí o mne!“
Odvtedy som sa veľmi chcel zmeniť. Vo vašom časopise sa toľko hovorí o láske – pravej, čistej, ktorá mi vždy chýbala. Začal som sa vážne zamýšľať nad svojím doterajším životom a pochopil som, že v mnohých situáciách som ja, a nie iný ubližoval svojím egoizmom. Rozhodol som sa prestať so zlozvykom, čo sa spočiatku končilo pádom. Začal som sa viac modliť ruženec a prosil som Boha, aby ma vytiahol z bahna hriechu. Stávalo sa, že som vydržal mesiac, ale potom som znovu upadal. Tak to trvalo až do 15. mája 1999, keď sa v našej farnosti konali šesťdňové misie. Uvedomil som si, že je to jedinečná, neopakovateľná príležitosť, aby som definitívne zanechal zlozvyk. Každý deň som chodil do kostola a usiloval som sa zbožne zúčastňovať na svätej omši. Úprimne som sa vyspovedal a prijal som Eucharistiu.
Odvtedy cítim, že som sa zmenil. Od tej chvíle som ani raz neupadol, hoci neraz cítim nahováranie diabla na hriech. Nikdy však neprestanem bojovať o čistotu svojho srdca a túžim sa zdržať sexuálneho života až do prijatia sviatosti manželstva. Prosím milosrdného Ježiša, aby ma nikdy neopustil. Modlím sa za všetkých, ktorí zotrvávajú v zlozvyku sebaukájania, aby našli cestu k veľkému šťastiu, aj za tých, ktorí sa z neho dostali, aby znovu neupadli. Veď Pán Boh sa raduje z každého obráteného hriešnika.
