Autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr,
Milujte sa! 1/2006 → Cirkev
Ježiš Kristus túži zachrániť každého a zjednotiť všetkých hriešnikov so sebou, oslobodiť ich od hriechu a urobiť z nich spravodlivých a čestných ľudí. Preto mocou Ducha Svätého vytvára jednotu Cirkvi, v ktorej a cez ktorú neustále pokračuje v diele vykúpenia.
Cirkev je výnimočná jednota. Pán Ježiš ju prirovnáva k viniču: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť” (Jn 15, 5). Na inom mieste sa táto jednota hriešnikov s Kristom volá mystické Telo, ktorého hlavou je Kristus (Kol 1, 18; Kor 12, 27). „Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi?“ (1 Kor 6, 15). „Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi“ (Rim 12, 4–5).
Ježiš Kristus je jediný Stvoriteľ a hlava Cirkvi, ktorá je jeho mystickým Telom. Vďaka Kristovi „celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom“ (Kol 2, 19). Všetci členovia Cirkvi sú navzájom zjednotení Duchom Svätým. Je to Kristova jediná Cirkev, ktorú náš Spasiteľ po svojom zmŕtvychvstaní zveril Petrovi, aby bol jej pastierom (Jn 21, 17), poveril ho, ako aj ostatných apoštolov, aby ju rozširovali a spravovali (pozri Mt 28, 18 nn). Na veky ju vztýčil ako „stĺp a oporu pravdy“ (1 Tim 3, 15). Táto Cirkev, založená a organizovaná vo svete ako spoločenstvo, žije v Katolíckej cirkvi, ktorú vedie Petrov nástupca a biskupi v jednote s ním (2. Vatikánsky koncil, Lumen Gentium 8).
V tomto živom tele Cirkvi má každý človek uskutočniť svoje jedinečné poslanie. A tak náš Pán Ježiš vybral dvanásť apoštolov, odovzdal im dar kňazstva a prikázal im, aby riadili celú Cirkev pod Petrovým vedením, udeľovali sviatosti a ohlasovali zjavenú pravdu. Takto Kristus ustanovil hierarchickú štruktúru. Ježiš zveril apoštolovi Petrovi najväčšiu pastoračnú moc: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18–19).
Ježiš tým, že dal Šimonovi nové meno, dal mu potrebnú silu a moc, aby uskutočnil nové a mimoriadne dôležité poslanie v jednote spoločenstva Cirkvi. Pán Ježiš mení Šimona na Petra, čo znamená Skalu (po hebrejsky Kefas, po grécky Petros), na ktorú položí základy Cirkvi (viď. Lk 6, 48). V skutočnosti iba Ježiš je pravým základom (Mt 21, 42; Ef 2, 20), ale Peter sa na nich bude podieľať tým, že dostane osobitné výsady.
Pán Ježiš vysvetľuje, ako bude Peter základom Cirkvi. Predovšetkým mu zveruje najvyššiu právomoc, keď hovorí, že mu dá „kľúče od nebeského kráľovstva“. Dať kľúče znamená odovzdať celú moc (pozri Iz 22, 22). Pán Ježiš slovami o moci dovoliť a zakázať zdôrazňuje, že táto moc je úplná. Ježiš, ktorý má všetku moc na nebi i na zemi (Mt 28, 18), zveruje túto plnú moc Šimonovi, aby ju uplatňoval v jednote Cirkvi.
„Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32). Takto Pán Ježiš vysvetľuje, čoho sa týka Petrovo uplatnenie najvyššej moci v Cirkvi. Peter má predovšetkým posilňovať svojich bratov vo viere. Bude to robiť mocou, ktorú dostal osobitným darom neomylnosti v otázkach viery a mravov. Túto úlohu dostal Peter vo zvláštnej súvislosti – s pravdou o Eucharistii, ktorá bola zverená apoštolom a ich nástupcom, aby opakovali to, čo urobil Ježiš pri Poslednej večeri. Ježiš veľmi tesne previazal vieru s Eucharistiou (Jn 6, 26–71). Peter, ktorý má posilňovať vieru svojich bratov, zároveň má viesť apoštolov pri slávení Eucharistie a pri ohlasovaní právd viery.
Pán Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní trikrát opýtal Petra, či ho miluje väčšmi ako ostatní. Je to narážka na Petrovo trojnásobné zapretie a zároveň povolanie k najväčšej láske, ktorú človek musí prijať ako dar.
Ježiš odovzdal Petrovi pastoračnú právomoc nad celou Cirkvou, keď povedal „pas moje baránky“, „pas moje ovce“ (Jn 21, 5–17). Odvtedy sa Ježišovo poslanie stalo poslaním svätého Petra. Predpoveď mučeníckej smrti to potvrdzuje (Jn 21, 18). Ježiš bude plniť poslanie „dobrého Pastiera“ cez Petrovu službu. Spôsob, ktorým predpovedá jeho umučenie, ukazuje, že od tejto chvíle Ježiš preberá zodpovednosť za celý Petrov život.
Všetci cirkevní Otcovia i prvé kresťanské dokumenty poukazujú na pravdu viery, ktorú všeobecne prijímali prví kresťania, že Kristus Pán dal apoštolovi Petrovi najvyššiu autoritu a moc nad celou Cirkvou a ktokoľvek je Petrovým nástupcom v Ríme, nadobúda Petrovo prvenstvo nad celou Cirkvou.
A tak Cirkev, ktorá je Kristovou jednotou s hriešnikmi, má viditeľnú štruktúru. Ustanovil ju sám Ježiš Kristus: pápež, biskupi, diakoni, laici. Niektorí tvrdia, že stačí samotná viera a priamy kontakt s Ježišom, a preto vôbec nepotrebujú nijakú hierarchiu, ani cirkevnú. Toto vyhlásenie je však v rozpore samo so sebou, pretože každý skutočný kontakt s Ježišom je kontaktom s jeho mystickým Telom, ktorým je Cirkev. Teda skutočné stretnutie s Ježišom a skúsenosť jeho lásky možno prežívať iba cez a v spojení s Cirkvou, ktorú vedie pápež, nástupca svätého Petra a zástupca Ježiša Krista. Preto slová, ktoré predniesla sestra Lucia vo Fatime, vzbudzujú neobyčajný, stále aktuálny záujem: „Kde je Peter, tam je Cirkev… kto nie je s pápežom, nie je s Bohom, a ten, kto túži byť s Bohom, musí byť s pápežom.“
